YouVersion Logo
Search Icon

Mathae 26

26
Probhu Jisu goje reakʼ soṛojontro
(Mark 14:1,2; Luk 22:1,2; Johan 11:45-53)
1Ado noako kathae mucạtʼketʼ khan Jisu do acʼren celakoe metatʼkoa, 2“Baḍaegeape bar din tayom khange sen-parom porob do hoyokʼa, ar Manwa Hopon do kruse lạgitʼko soprotea.”
3-4Unre maraṅ naekeko ar Jihudikoren murubiko do Kaeaphako metae maraṅ naekeakʼ oṛakʼreko jarwa mitʼena, ar Jisu hape hapete sapʼkate goje reakʼ phundiko aṭaokeda. 5Menkhanko menkeda, “Porobre do babo onkaea; baṅkhan disạm hoṛko talare gulmal ehopʼ botejokʼa.”
Maejiu sunume ojokʼade
(Mark 14:3-9; Johan 12:1-8)
6Jisu do Bethaniạre murhucʼ jom rugi Simonakʼ oṛakʼreye tahẽkanre mitʼṭen maejiu do uni ṭhene hecʼena. 7Ar mitʼṭen ponḍ dhiri reakʼ cukạkʼre ạḍi damanakʼ mahkaokʼ sunume ạgu darakeda. Ar Jisu tinre jojome duṛupʼ akan tahẽkan unre uni do ona mahkaokʼ sunum bohokʼreye duladea.
8Ona ńelte celako do edreyenteko menkeda, “Nunạkʼ damanakʼ jinis do cedakʼ nosṭo giḍikakʼ hoyokʼ kana? 9Noa ma damtege coṅ ạkhrińkokʼ ar reṅgecʼ orecʼko emkeko.”
10Jisu onae baḍaeketʼ khan onkoe metatʼkoa, “Nui do cedakʼpe mon duk ocoyede kana? Uni do iń lạgitʼ bhageakʼgeye kạmi akada. 11Ente reṅgecʼ orecʼkoma jaoge ape tulucʼ menakʼko, menkhan iń do jao okte bape ńameńa. 12Uni do hoṛmore mahkaokʼ sunume dulạdińte topayiń lạgitʼe sapṛaoe edeńkana. 13Sạrigeń metapekana, dhạrti reakʼ jãhã jaegarege bhage sombat porcarokʼ, onḍege nui maejiue kạmiakatʼ reakʼ katha hõ disại lạgitʼ lại torakʼa.”
Pegel ṭaka reakʼ laloc
(Mark 14:10,11; Luk 22:3-6)
14Unre gelbar celako modren Jihudạ Iskạriotko metae cela do maraṅ naekeko ṭhen senkateye metatʼkoa, 15“Apeakʼ tire Jisuń soprot lekhan cetʼpe emạńa?”
Unre maraṅ naekeko do pegel rupạ ṭaka lekhawadeteko emadea. 16Ona tayom khon Jihudạ do Jisu soprote lạgitʼ ạte ńam baṛayetʼ tahẽkana.
Sen-parom porob reakʼ bhoj
(Mark 14:12-26; Luk 22:7-20; Johan 13:1-30; 1 Korinthiko 11:23-25)
17Ado bin khạmianakʼ piṭhạ porob reakʼ pạhil dinre celako do Jisu ṭhen hecʼkateko menkeda, “Sen-parom porob reakʼ bhoj do okarele tearama mentem menjoṅ kana?”
18Jisui metatʼkoa, “Naṅgrahate calaokate uni hoṛ metaepe, Gurui meneda, ‘ińakʼ okte do sorakana. Iń do ińren celako tulucʼ amakʼ oṛakʼre sen-parom porobiń porobokʼa.’ ” 19Onate celako do Jisui hukumatʼko tahẽkan leka sen-parom porob reakʼ bhojko tearkeda.
20Ado ạyupʼen khan Jisu do onko gelbar celako tulucʼ jojome duṛupʼena. 21Arko jojomkan tahẽkanre uni doe metatʼkoa, “Sạrigeń metapekana, ape modre mitʼ hoṛ bạirikoakʼ tireye soprotińạ.”
22Unre celako do ạḍiko bhabnayente mimitʼ hoṛ Jisu kuliyeko ehopʼena, “Probhu uni do cetʼ iń kạnạń?”
23Uniye roṛ ruạratʼkoa, “Iń tulucʼ bạṭire okoe tiye topoyetʼkan unige iń doe soprotińạ. 24Manwa Hopon reaṅ sonot sostorre okaleka olakan onkage uni doe gujukʼa, menkhan uni hoṛre do hae hae, okoe bạirikoakʼ tire Manwa Hopone soprot ocoye! Uni do aloe janamlen khange honaṅ boge hoekokʼtaea.”
25Ado okoe bạirikoakʼ tire Jisui soprot ocoye lạgidokʼkan tahẽkan uni Jihudại menkeda, “Guru, uni do cetʼ iń kạnạń?”
Jisu do uniye metadea, “Am do ṭhikgem meneda.”
26Arko jojomkan tahẽkanre, Jisu do piṭhạ halaṅkateye bhorada. Ar kecakʼkate celako ematʼkoteye menkeda, “Ne ataṅpe ar jompe, noa do ińakʼ hoṛmo kana.”
27Inạ tayom bạṭi halaṅkate gun manao joharkate ematʼkoteye, metatʼkoa, “Ne, noa reakʼ ńũiype sanamko, 28ente noa do bondobos reakʼ ińakʼ mãyãm kana, oka do ạḍi hoṛko ńutumte jorokʼkan kại ikạkʼ lạgitʼ. 29Ińiń metapekana, ińren Babawakʼ rajosṭire ape tulucʼ nawanakʼ darkha rasa ạuriń ńũi hạbicʼ ńit khon noa do ar bạń ńũiya.”
30Ado mitʼṭen sarhao sereńate onko doko oḍokente Jạitun buruteko rakapʼena.
Patras Jisui baṅekan
(Mark 14:27-31; Luk 22:31-34; Johan 13:36-38)
31Unre Jisui metatʼkoa, “Niạ ńindạ ape jotoge ińrepe tạkijokʼa. Sonot sostorre olakana, ‘gupiyicʼ iń gojea, enḍekhan palren bhiḍikoko chir chạturokʼa.’ 32Menkhan ińiń jiwetʼ beredokʼ tayom iń do ape lahate Gạlilteń calakʼa.”
33Unre Patras doe roṛ ruạṛadea, “Amre jotokogeko tạkicʼlenre hõ iń do ohogeń tạkicʼlena.”
34Jisu do uniye metadea, “Sạrigeń metamkana, niạ ńindạge sim sạnḍi ạuriye ragre am do pe dhaoem baṅeńa.”
35Patrase menkeda, “Am saõte gujukʼ hoyokʼtińre hõ iń do ohogeń baṅlema.” Ar eṭakʼ celako hõ onka lekako menkeda.
Gethsemane bagwanre
(Mark 14:32-42; Luk 22:39-46)
36Unre Jisu do onko tulucʼ Gethsemaneko metakʼ mitʼṭen jaegate senkate celakoe metatʼkoa, “Iń do onḍe senkate tin hạbicʼ iń koejoṅ un hạbicʼ ape do nonḍe duṛupʼ hataṛokʼpe.”
37Noa menkate uni do Patras ar Sabdaeren banar hopon soṅge toraketʼkinteye calaoena. Ar bhabnate uniakʼ mon do dhak dhakaokʼ ehopʼentaea. 38Uniye metatʼkoa, “Gujukʼ dạkhil jiwi lokʼkantińa. Ape do onḍege tahẽ hataṛokʼpe ar iń tulucʼ jagwar akae tahenpe.”
39Khan laha ńokʼ senkate uni doe taberena ar koeketʼteye menkeda, “E Baba, hoedaṛeakʼ khan noa duk reakʼ bạṭi do iń khon pharakokʼma. Enhõ ińiń menjoṅkan leka do baṅ, bickom amakʼ sanalekage baṛe hoyokʼma.”
40Inạ tayom acʼren celako ṭhene hecʼen khan jạpitʼ akatʼe ńelketʼkoa. Uni do Patrase metadea, “Iń tulucʼ cetʼ mitʼ ghonṭa hõ jagwar bape tahẽ daṛeada? 41Jagwar tahenpe ar koejoṅpe jemon biḍạure alope paṛaokʼ. Jiure sana menakʼgea, menkhan hoṛmo do nijorgea.”
42Uni do ruạṛ senkate dosar dhao koeketʼteye menkeda, “E Baba, noa bạṭi iń ṭhen khon baṅ pharakokʼ khan begor onań ńũite, enḍekhan amakʼ sanaleka baṛe hoyokʼma.” 43Adoe ruạr hecʼen khan arhõ jạpitʼ akatʼe ńamketʼkoa, ente onko do dudṛumte ạḍiko laṅga akan tahẽkana.
44Uni do arhõe bạgi oṭoatʼkote tesar dhao senkate inạ kathageye koekeda. 45Ar celako ṭhen hecʼkateye metatʼkoa, “Ape do ńit hõpe jạpitʼ jirạu joṅkana? Ńelpe, okte do seṭerena; Manwa Hopon do kại hoṛkoakʼ tireko soprotea. 46Ma beretʼpe, dela bon calakʼa. Ńelpe, bạirikoakʼ tire okoeye soprotiń uni doe seṭerena.”
Bạirikoakʼ tire Probhu Jisu
(Mark 14:43-50; Luk 22:47-53; Johan 18:3-12)
47Jisui roroṛkan tahẽkanrege, ńelpe, Jihudạ do onḍeye hecʼena. Uni do gelbar celako modren mitʼ hoṛe tahẽkana. Uni sãote ạḍi utạr hoṛ do tarwaṛe ar ṭhengawanteko hecʼena. Onko do maraṅ naekeko ar murubikoko kolakatʼko tahẽkana. 48Jisu bạirikoakʼ tire okoeye sapʼ ocoye uni do onko tulucʼ mitʼṭecʼ cinhại ṭhik dohoakatʼ tahẽkana; uni doe metatʼko tahẽkana, “Jãhãeṭakʼgeń cokʼae, uni kangea, ape do unigepe sabeya.”
49Onate Jihudạ do Jisu ṭhen hecʼkateye menkeda, “Johar Guru,” Ar noa menkateye cokʼadea.
50Jisu do uniye metadea, “E gate, okaṭakʼ lạgitʼem hecʼakan, ma onkaeme.”
Ar soṅge soṅgete onko hoṛ do hecʼkate Jisuko sapʼkedea. 51Jisu soṅgete tahẽkanko modren mitʼ hoṛ do acʼakʼ tarwaṛeye oḍokkeda ar maraṅ naekeren gutiyakʼ mitʼṭen luture heseketʼtaea. 52Unre Jisui metadea, “Amakʼ tarwaṛe do khapre bhoraokakʼme. Ente tarwaṛe sasapʼko jotoge tarwaṛeteko gujukʼa. 53Am do cetʼ bam moneakʼ kana, ińren Babań hohoae khan ńitge hajar hajar serma goḍetko cetʼ bae kolạńạ? Enḍekhan cekate sostorko reakʼ katha do purạukʼa? 54Sostorre ma coṅ olge menakʼ, noako hoyokʼ do jạruṛgea.”
55Uni do gadel hoṛkoe metatʼkoa, “Iń do cetʼ ḍạku kạnạń, onate tarwaṛe ar ṭheṅgawante iń sasapʼpe hecʼakana? Iń ma coṅ jaoge mundilre duṛupʼkateń cetʼakokan tahẽkan, ar unrema bacope sapʼlediń. 56Menkhan noa joto do hoyena jemon nạbiko reakʼ olakʼko purạukʼ.” Unre celako do Jisuko ńir bạgiadea.
Maraṅ bạisi samaṅre
(Mark 14:53-65; Luk 22:54,55,63-71; Johan 18:13,14,19-24)
57Ado okoeko Jisuko sapʼlede onko do maraṅ naeke Kaeapha ṭhenko idikedea. Onḍe do sostor baḍaeko ar murubikoko jarwa akan tahẽkana. 58Patras do pharak pharakte maraṅ naekeakʼ raca hạbicʼ Jisui pańja idikedea ar mucạtʼ hạbicʼe ńela mente bhitrite bolokate sipạhiko sãoteye duṛupʼ panteyena.
59Maraṅ naekeko ar maraṅ bạisiren sanam hoṛko do Jisu goje lạgitʼ eṛe gohakoko ńam baṛayetʼko tahẽkana. 60Ar aema eṛe gohako hõko hecʼlengea, menkhan onko do ṭhik leka goha bako ńamleda. Ado mucạtʼre bar hoṛ hecʼkate kin menkeda, 61“Nui hoṛe menakada, Isorakʼ mundil iń dhaṅ dhasera ar pe mãhãte arhõń benao ruạṛa.”
62Unre maraṅ naeke do teṅgoyente Jisui metadea, “Am do cetʼ jãhãnakʼ bam roṛ ruạṛa? Am upạrte nukin do cetʼ gohakin emeda?” 63Menkhan Jisu do hapegeye tahẽyena.
Maraṅ naeke do arhõe metadea, “Jiwetʼ Isorreń kiriạ ocoyetʼme kana, lại aleme, am do Mạsi, Isorren Hopon kanam se baṅ?”
64Jisu do uniye metadea, “Hẽ am do ṭhikgem menakada; enḍekhan arhõń metapekana, ńit khon Manwa Hopon do sanam daṛean Isorakʼ jojomsa aṛere duṛupʼakan ar rimilte hijukʼ kanpe ńelea.”
65Khange maraṅ naeke do acʼakʼ kicricʼ oṛecʼketʼteye menkeda “Nui do Isore opoman akadea. Gohako reakʼ ar cetʼ jạruṛabona? Ńitge coṅ ape hõpe ańjomketʼ, uni do Isore opomane kana. 66Cetʼpe bujhạueda?”
Onkoko roṛ ruạṛkeda, “Nui do gocʼ ocokʼ lek kanae.”
67Unre mẽtʼãhãreko thoadea, arko kilạukedea arko thapakedea. 68Adoko metadea, “E Mạsi, mase lạime, okoeye dalketʼmea?”
Patras Jisui baṅekan
(Mark 14:66-72; Luk 22:56-62; Johan 18:15-18,25-27)
69Unre Patras do bahre racareye duṛupʼ akan tahẽkana. Ar mitʼṭen kạ̃ṛmĩ kuṛi do hecʼkateye metadea, “Am hõ coṅ Gạlilren Jisu tulucʼem tahẽkan.”
70Menkhan Patras do jotoko samaṅre baṅketʼteye menkeda, “Am cetʼem menetʼkan ona do bạń baḍaea.”
71Inạ tayom Patras do duạr ṭhene oḍok senena. Uni ńelte eṭagicʼ kạ̃ṛmĩ do onḍenko hoṛkoe metatʼkoa, “Nui hoṛ hõ Nasaretren Jisu sãoteye tahẽkana.”
72Unre Patras doe kiriạyena ar baṅketʼteye menkeda, “Uni hoṛ do baḍae hõ bạń baḍae akadea.”
73Mitʼ ghạṛi tayom onḍe teṅgo akan tahẽkanko hõ Patras ṭhen hecʼkateko menkeda, “Khạṭige am hõ onko modren kangeam; ente amakʼ kathategem sapʼocokʼ kana.”
74Unre Patras doe sarapana ar kiriạente memene ehopʼena, “Uni hoṛ do baḍae hõ bạń baḍae akadea.” Ar unrege saṭmente sim sạnḍiye rakʼgotʼkeda.
75Unre Patras do Jisui metade tahẽkan kathae disạkeda, “Sim sạnḍi ạuriye ragre pe dhaoem baṅeńa.” Ar bahrete oḍok senkate uni do hũk hũke rakʼkeda.

Currently Selected:

Mathae 26: SCLNT

Highlight

Share

Copy

None

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in