YouVersion Logo
Search Icon

Mark 12

12
Darkha bagwanren casakoakʼ golpo
(Mathae 21:33-46; Luk 20:9-19)
1Ona tayom Jisu do golpoko hotete cetʼakoe ehopʼena. Uni doe metatʼkoa, “Mitʼ hoṛ do mitʼṭen darkha bagwane benaoketʼte ona beṛhaeteye eṭetʼ ạcurkada. Ar darkha rasa benao lạgitʼ lelen kunḍe laketʼte mitʼṭen usul oṛakʼe benaokeda. Ona tayom casako ṭhen bạisạu oṭokate uni do eṭakʼ disạmteye calaoena. 2Ado jo belekʼ okte hoyen khan ona jo reakʼ bhag hatao lạgitʼ casako ṭhen mitʼṭen gutiye kolkedea. 3Menkhan casako do uni guti hõ sapʼkedeteko dalkedea ar eken tiko kolgotʼkadea. 4Unre kisạ̃ṛ do eṭakʼ ar mitʼṭen gutiye kolkedea. Khan casako do uni guti hõ bohokʼreko dalkedea ar uni tulucʼ ạḍi bạṛicʼko beoharkeda. 5Enrehõ uni do eṭakʼ ar mitʼṭene kolkedea. Ar casako do uniko gocʼkedea. Tayomte uni kisạ̃ṛ do arhõ eṭakʼkoe kolketʼkoa, menkhan onko modre adom doko dalketʼkoa ar eṭakʼko doko gocʼketʼkoa.
6“Ado onḍe kole lạgitʼ kisạ̃ṛren do eken mitʼ goṭengeye sarecʼena. Uni do acʼren dulạṛiạ hoponge. Ar mucạtʼre acʼren hopongeye kolkedea; are hudisana; ‘onko do nahakʼ ińren hoponko manotea.’ 7Menkhan onko casako do ako akoreko menana, ‘nuige owaris doe hoyokʼa. Dela bon gojea, enḍekhan aboge onaren mạlik bon hoyokʼa.’ 8Onko do hopontetʼ sapʼkedeteko gocʼkedea ar darkha bagwan bahrereko giḍikadea.
9“Enḍekhan mase lạipe, darkha bagwanren mạlik do cetʼe cekaea? Uni doe hijukʼa ar casakoe gocʼkoa ar darkha bagwan do eṭakʼkoe jimạ oṭoakoa. 10Ape do cetʼ sonot sostorre bape paṛhao akada?
‘Raj mistiriko okaṭakʼ dhiriko bad giḍi oṭoletʼ
onage konac reakʼ asol dhiri hoyena;
11noa do Probhu khonakʼge hoyena,
ar aboakʼ mẽtʼ samaṅre do ạḍi hahaṛawakʼge?’ ”
12Unre sostor baḍaeko do Jisu sabeko menana, enteko bujhạukeda, ako birudrege ona golpo doe lạiyeda. Menkhan onko do hoṛko botoratʼkote Jisu bạgiadeteko calaoena.
Khajna emokʼ reakʼ
(Mathae 22:15-22; Luk 20:20-26)
13Onko sostor baḍaeko do Jisu acʼakʼ kathate jhạliye lạgitʼ Phạrusiko ar Herod secʼrenkoko kolketʼkoa. 14Onko do Jisu ṭhen hecʼkateko menkeda, “E Guru, alele baḍaea, mitʼṭen sạri hoṛ kanam. Ar hoṛ cetʼko hudisme ar bako hudisme, ona do bam moneakʼ kana, ente am do okoeakʼ mẽtʼãhã hõ bam beṅgetʼakʼ kana. Ar sạri sạrige Isorakʼ hor reaṅem cetʼako kana. Ado lạialeme, Moseakʼ ạn lekate Romren maharaj khajna emae do ganokʼa se baṅ? 15Ar uni do khajnale emaea se baṅ?”
Jisu do onkoakʼ phạsiạratetʼ baḍaeketʼteye metatʼkoa, “Cedakʼpe biḍạuedeń kana? Den mitʼṭen Dinar ạguạńpe.”
16Ado mitʼṭen Dinarko aguade khan Jisu do onkoe kuliketʼkoa, “Noare chap akan muṭhạn ar ńutum do okoeakʼ kana?”
Metadeako, “Romren maharajakʼ kana”
17Jisui metatʼkoa, “Okaṭakʼ maharajakʼ kan ona do maharajge emaepe, ar okaṭakʼ Isorakʼkan ona do Isorge emaepe.” Jisuakʼ noa katha ańjomkateko hahaṛayena.
Jiwetʼ beredokʼ reaṅ
(Mathae 22:23-33; Luk 20:27-40)
18Ado Sạdukiko modren adomko do Jisu ṭhenko hecʼena. Sạdukiko ṭhen do gocʼkoakʼ jiwetʼ beredokʼ reakʼ do cetʼge bạnukʼa. 19Onate onko do Jisuko kulikedea, “E Guru, Mose do abo lạgitʼ noae ol oṭoakada, ‘jãhãe hoṛ begor gidrạwante bạhuttetʼe gocʼ bạgi oṭoae khan enḍekhan bokottetʼ do uniye baplayete dadattetʼren bõse teṅgokoma.’ 20Eae boehako tahẽkana, ar pạhilicʼ do baplakate begor gidrạwantegeye gocʼena. 21Khan dosaricʼ do hilit erae baplakedea, menkhan uni hõ begor gidrạwantegeye gocʼena, ar tesaricʼ hõ onka lekageye gocʼena. 22Ar nonkage eae boehako modre, okoeren hõ gidrạ do bako hoelena. Ado mucạtʼre uni maejiu hõe gocʼena. 23Enḍekhan gocʼkoko jiwetʼ beredokʼre uni do okoeṭakʼren bạhui hoyokʼa? Ente eae hoṛge coṅ uni mako baplalede.”
24Jisui roṛ ruạṛatʼkoa, “Bhuledape, ente ape do sostor hõ bape baḍaea ar Isorakʼ daṛe reakʼakʼko hõ baṅ. 25Gocʼkoko jiwetʼ beredokʼre bạhu hõ bako bạhu joṅa ar jãwãe hõ bako jãwãeyokʼa; onko do serma goḍet lekako hoyokʼa. 26Menkhan gocʼko jiwetʼ beredokʼ reaṅ Moseakʼ puthire ol akan jolokʼkan jhạwạ reakʼ katha do cetʼ bape paṛhao akada, Isor do Moseye metadea, ‘ińge Abrahamren Isor, 27Isạhakren Isor ar Jakobren Isor?’ Isor do gocʼkoren Isor doe baṅkana, menkhan jiwetʼkoren Isorge. Ape do ạḍipe bhuleda.”
Sanam khon maraṅ hukum
(Mathae 22:34-40)
28Ado sostor baḍaeko modren mitʼ hoṛ do onḍe hecʼkate reṭe peṭekʼ kane ańjomketʼkoa. Ar Jisu bes okocʼteye roṛ ruạṛetʼkan ńelkedeteye kulikedea, “Sanam khon pạhilakʼ hukum do okaṭakʼ kana?”
29Jisui roṛ ruạṛkeda, “Sanam khon pạhilakʼ hukum do hoyokʼ kana, ‘E Israelko, ańjompe, aboren Probhu Isor doe mitʼ goṭengea. 30Onate apeakʼ goṭa ontorte, goṭa jiwite, goṭa monte ar goṭa daṛete aperen Probhu Isor dulạṛepe.’ 31Ar dosarakʼ hukum do noa kana, ‘am aḍe paseren hoṛ apnar leka dulạṛem.’ Noakin banar hukum khon maraṅ hukum do ar cetʼge bạnukʼa.”
32Unre sostor baḍayicʼ doe menkeda, “E Guru, bhage katha kangea. Am do sạrigem menakada, Isor doe mitʼ goṭengea ar uni chaḍa eṭakʼ Isor do bạnukʼkoa. 33Ar goṭa ontorte, goṭa bujte ar goṭa daṛete uni dulạṛe ar am aḍe paseren hoṛ apnar leka dulạṛe do janwar ar eṭakʼ joto lekan dãṛẽko khon hõ sorosgea.”
34Jisu do sostor baḍaeyicʼ bes budan hoṛ leka roṛ ruạṛetʼkanteye metadea, “Am do Isorakʼ raj khon pharakre do bạnukʼmea.” Ar un khon Jisu jãhãnakʼ kuliye do okoe hõ bako dilleda.
Dhorom guruko ṭhen Jisuakʼ kukli
(Mathae 22:41—23:36; Luk 11:37-52; 20:41-47)
35-36Ado Jisu mundilreye cetʼakokan tahẽkan jokhecʼe kuliketʼkoa, “Sostor baḍaeko do cekateko meneda, Mạsi do Dạudren hopon kanae mente? Dạud ma acʼge coṅ sonot Jiu hoteteye menakatʼ,
‘Probhu do ińren Probhui metadea,
tin dhạbicʼ iń do amren bạiriko
amakʼ jaṅga latarre bạń dohoko,
unhạbicʼ ińakʼ jojomsa aṛere durupʼme.’
37Dạud acʼge coṅ uni ma Probhui metaekan enḍekhan cekate Mạsi do uniren hopone hoedaṛekokʼa?” Ar aema hoṛ do kusi monte Jisuakʼ kathako ańjometʼ tahẽkana.
38Jisu do cetʼako tulucʼe metatʼkoa, “Sostor baḍaeko khon sontor akae tahenpe. Onko do tilpạṅ talpaṅ aṅgropko horoga ar hạṭiạ bajarkore johar ocokʼko kusiyakʼa. 39Onko do sunạgogre laha duṛupʼakʼko ar bhojkore asol asol jaegageko kusiyakʼa. 40Ar hoṛko ṭhen ńelocokʼ lạgitʼ jeleń jeleńko koejoṅa, menkhan eṭakʼ secʼ do rạnḍi maejiukoakʼ oṛakʼ-duạrko jom ujạṛetʼtakoa. Nonkan hoṛ do bạ̃ṛti sạjạiko ńama.”
Rạnḍi maejiuakʼ dan
(Luk 21:1-4)
41Ona tayom Jisu do mundil reakʼ dan sunduk pheḍre duṛupʼkate ṭaka-poesa emokʼkoe ạri bạndhiyetʼko tahẽkana. Ar kisạ̃ṛ hoṛko do ḍher ṭaka-poesako dankeda. 42Ar mitʼṭen reṅgecʼ rạnḍi maejiu do hecʼkate eken barea huḍiń poesae dohokeda.
43Unre Jisu do acʼren celako hohoatʼkoteye metatʼkoa, “Sạrigeń metapekana, nui reṅgecʼ rạnḍi maejiu do sundukre sanam hoṛko khon ḍhere danakada. 44Ente onko hoṛ do akoakʼ asecʼ tasecʼ dhon khonko dohoakada, menkhan nui maejiu do acʼakʼ okulạnakʼ khon jauḍicʼ bańcao tahen lạgitʼ tahẽkantae, ona jotogeye dohokeda.”

Currently Selected:

Mark 12: SCLNT

Highlight

Share

Copy

None

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in