Jób 17
17
1Môj duch je zbitý, moje dni už pohasli a nič, len hroby sú mi potrebné. 2Či nerobia si zo mňa iba posmešky a v utrpení oko nebdie mi? 3Tak teda polož záloh za mňa pred seba. Veď kto iný odváži sa udrieť mi do dlane na znak záruky?! 4Lebo ich srdcu si odňal odvahu a vyhrať veru ty ich nenecháš! 5Keď niekto zradí za podiel priateľov, oči sa jeho deťom zatmejú. 6Ty dopustil si, že som ľuďom príslovím; a práve mne to pľujú do tváre. 7Tak moje oko od žiaľu sa skalilo a údy všetky ako tôňu mám. 8Čo poctiví sú, žasnú nad tým zdesene, nad hriešnym čistý horší sa. 9Lež spravodlivý svojou cestou ide si a silu získa, kto je čistých rúk. 10Vy všetci teda, vráťteže sa, poďte sem, hoc medzi vami neznám múdreho. 11Moje dni ušli, praskli moje úmysly aj túžby môjho srdca. 12Noc obrátili na deň; svetlo je opäť bližšie ako tmy. 13Či môžem dúfať? Domom mojím podsvetie a vo tmách som si lôžko popravil. 14Nuž: »Môj otec si« - tak som hrobu povedal a červom: »Ste mi matkou, sestrami.« 15V čom nádej moja môže ešte spočívať? A moje šťastie, kto ho pobadá? 16Či do podsvetia so mnou azda zostúpi a do prachu sa vedno vnoríme?“
Currently Selected:
Jób 17: SSV
Highlight
Share
Copy
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava
Jób 17
17
1Môj duch je zbitý, moje dni už pohasli a nič, len hroby sú mi potrebné. 2Či nerobia si zo mňa iba posmešky a v utrpení oko nebdie mi? 3Tak teda polož záloh za mňa pred seba. Veď kto iný odváži sa udrieť mi do dlane na znak záruky?! 4Lebo ich srdcu si odňal odvahu a vyhrať veru ty ich nenecháš! 5Keď niekto zradí za podiel priateľov, oči sa jeho deťom zatmejú. 6Ty dopustil si, že som ľuďom príslovím; a práve mne to pľujú do tváre. 7Tak moje oko od žiaľu sa skalilo a údy všetky ako tôňu mám. 8Čo poctiví sú, žasnú nad tým zdesene, nad hriešnym čistý horší sa. 9Lež spravodlivý svojou cestou ide si a silu získa, kto je čistých rúk. 10Vy všetci teda, vráťteže sa, poďte sem, hoc medzi vami neznám múdreho. 11Moje dni ušli, praskli moje úmysly aj túžby môjho srdca. 12Noc obrátili na deň; svetlo je opäť bližšie ako tmy. 13Či môžem dúfať? Domom mojím podsvetie a vo tmách som si lôžko popravil. 14Nuž: »Môj otec si« - tak som hrobu povedal a červom: »Ste mi matkou, sestrami.« 15V čom nádej moja môže ešte spočívať? A moje šťastie, kto ho pobadá? 16Či do podsvetia so mnou azda zostúpi a do prachu sa vedno vnoríme?“
Currently Selected:
:
Highlight
Share
Copy
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava