Jób 29
29
1Jób pokračoval vo svojich výrokoch: 2„Kto dá to, by bol som jak v mesiacoch dávnych a ako v dňoch tých, keď ma sám Boh chránil, 3keď nad hlavou mi svietil svojou lampou, keď v jeho svetle šiel som temnotou? 4Jak bývalo mi v dňoch mojej jesene, keď sám Boh ochraňoval môj stan, 5keď ešte Všemohúci býval so mnou, keď moje dietky boli okolo mňa, 6keď nohy mliekom sa mi temer brodili, keď tvrdá skala tiekla olejom. 7Keď k bráne mesta som sa (vtedy) poberal a na námestí som svoj stolec mal, 8zhliadli ma mladí, hneď sa poukrývali, a starci vstali, až sa vzpriamili. 9Ba kniežatá aj v svojich rečiach prestali a na ústa si ruku dávali. 10Zaraz sa stlmil aj predstavených hlas a jazyk im k ďasnu prilipol. 11To ucho čulo, hneď mi blahožičilo, to oko zrelo, pre mňa svedčilo. 12Bo keď bedár volal, iste som ho zachránil, aj osirelých, bezpomocných tiež. 13Ku mne sa nieslo požehnanie úbohých a radosť lial som vdove do srdca. 14Ja spravodlivosť odel som si, ona mňa, mne právo bolo rúchom, turbanom. 15Veď sťa oči bol som (vtedy) slepému a sťaby nohy pre kuľhavého. 16Ja otcom bol som všetkým chudobným, aj neznámeho vec som vyšetril. 17Zločincovi som rozbil čeľuste a z jeho zubov korisť vyrval som. 18Nuž vravel som si: »V hniezde svojom vydýchnem a sťaby piesok dni si rozmnožím. 19Môj koreň vlahe otvorený je, mne rosa padá v noci na vetvy. 20Aj sláva vo mne nová bude vždy a v mojej ruke luk sa omladí.« 21Čo ma počúvali, celkom ticho ostali a moju radu s túžbou čakali. 22Dohovoril som, nerobili námietky a moje slová na nich kvapkali. 23Tak čakali ma, ako dážď čakajú, ako po pŕške im ústa dychtili. 24Až neverili, keď usmial som sa na nich, svetlu mi z tváre zmiznúť nedali. 25Im smer som určil, bol som im tiež na čele, sťa kráľ som trónil vo vojsku, kam viedol som ich, tam sa pobrali.
Currently Selected:
Jób 29: SSV
Highlight
Share
Copy
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava
Jób 29
29
1Jób pokračoval vo svojich výrokoch: 2„Kto dá to, by bol som jak v mesiacoch dávnych a ako v dňoch tých, keď ma sám Boh chránil, 3keď nad hlavou mi svietil svojou lampou, keď v jeho svetle šiel som temnotou? 4Jak bývalo mi v dňoch mojej jesene, keď sám Boh ochraňoval môj stan, 5keď ešte Všemohúci býval so mnou, keď moje dietky boli okolo mňa, 6keď nohy mliekom sa mi temer brodili, keď tvrdá skala tiekla olejom. 7Keď k bráne mesta som sa (vtedy) poberal a na námestí som svoj stolec mal, 8zhliadli ma mladí, hneď sa poukrývali, a starci vstali, až sa vzpriamili. 9Ba kniežatá aj v svojich rečiach prestali a na ústa si ruku dávali. 10Zaraz sa stlmil aj predstavených hlas a jazyk im k ďasnu prilipol. 11To ucho čulo, hneď mi blahožičilo, to oko zrelo, pre mňa svedčilo. 12Bo keď bedár volal, iste som ho zachránil, aj osirelých, bezpomocných tiež. 13Ku mne sa nieslo požehnanie úbohých a radosť lial som vdove do srdca. 14Ja spravodlivosť odel som si, ona mňa, mne právo bolo rúchom, turbanom. 15Veď sťa oči bol som (vtedy) slepému a sťaby nohy pre kuľhavého. 16Ja otcom bol som všetkým chudobným, aj neznámeho vec som vyšetril. 17Zločincovi som rozbil čeľuste a z jeho zubov korisť vyrval som. 18Nuž vravel som si: »V hniezde svojom vydýchnem a sťaby piesok dni si rozmnožím. 19Môj koreň vlahe otvorený je, mne rosa padá v noci na vetvy. 20Aj sláva vo mne nová bude vždy a v mojej ruke luk sa omladí.« 21Čo ma počúvali, celkom ticho ostali a moju radu s túžbou čakali. 22Dohovoril som, nerobili námietky a moje slová na nich kvapkali. 23Tak čakali ma, ako dážď čakajú, ako po pŕške im ústa dychtili. 24Až neverili, keď usmial som sa na nich, svetlu mi z tváre zmiznúť nedali. 25Im smer som určil, bol som im tiež na čele, sťa kráľ som trónil vo vojsku, kam viedol som ich, tam sa pobrali.
Currently Selected:
:
Highlight
Share
Copy
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava