Sirachovcova 20
20
1O koľko lepšie je napomínať, ako hnevať sa: neprerušuj odprosovanie toho, čo priznáva sa (k vine). 2(Ako môže) chlipnosť eunucha zbaviť devu panenstva, 3tak (robí) aj ten, kto koná násilne nespravodlivý súd. 4O koľko lepšie je, ak napomenutý javí ľútosť! Tak unikneš dobrovoľnému hriechu. 5Niekto mlčí, a predsa ho majú za múdreho: no nenávidia toho, kto premnoho hovorí. 6Niekto mlčí, lebo nevie nič múdreho povedať, iný zasa mlčí, lebo vie, kedy je príhodný čas. 7Múdry človek mlčí až do (príhodného) času: ale chvastúň a pochabý nestoja o (príhodný) čas. 8Kto má mnoho rečí, škodí sebe samému: kto si neoprávnene prisvojuje moc, je nenávidený. 9Nemúdremu slúži úspech za nešťastie, ak niečo nájde, je mu to na škodu. 10Môže byť taký dar, ktorý nič neosoží: a je aj taký dar, ktorý treba dvojnásobne splácať. 11Uponíženie je na slávu: iný zasa z uponíženia dvíha hlavu. 12Niekto vie mnoho nakúpiť za malý peniaz, ale zaplatí to sedemnásobne. 13Múdry sa pre svoju reč stáva obľúbeným: no láskavosti pochabých sú ako vyliata voda. 14Z daru od nemúdreho ti nekynie osoh: lebo jeho oči sú sedemnásobné. 15Málo dáva, ale mnoho ti napočíta: ak otvorí ústa, vrhá oheň. 16Niekto ti dnes požičia, ale zajtra už pýta späť: odporný je každý taký človek. 17Pochabý nemá priateľa, ani niet radosti z jeho bohatstva. 18Ktorí požívajú jeho chlieb, sú falošného jazyka; ako často a ako veľmi sa mu smejú! 19Lebo neudeľuje s úprimnou mysľou, čo každému patrí: ako potom to, čo ani nenáleží. 20Keď sa potkne jazyk falošný, ako keby niekto padol na podlahe: tak rýchlo príde aj pád hriešnikov. 21Nevľúdny človek je ako prázdna povedačka: pochabí ju majú ustavične na ústach. 22Aj múdru náuku zamietajú, ak vychádza z úst pochabého: lebo ju neprednesie v príhodný čas. 23Niekomu nedostatok nedovolí zhrešiť, ale dráždi ho to, aj keď je pokojný. 24Niekto zmárni seba od hanby, ale zmárni sa pre ohľad na nemúdru osobu: teda zmárni sa z ľudského ohľadu. 25Niekto urobí sľub priateľovi zo studu a bez potreby má v ňom nepriateľa. 26Ničomná potupa pre každého je luhať, a v ústach neukáznených je to ustavičný (zjav). 27Radšej zlodeja ako človeka, čo ustavične luhá: i keď oboch čaká večná záhuba. 28Mravy takých, čo luhajú, nezažijú cti, ich hanba ostane s nimi bez prestania. 29Múdry slovom priťahuje na seba (pozornosť) a rozumný nájde obľubu u veľmožov. 30Kto obrába svoju roľu, do výšky kladie stoh z jej plodín; kto si počína spravodlivo, povyšuje seba samého: kto sa však chce ľúbiť veľmožom, vyhýba neprávosti. 31Odmeny a dary zaslepia oči sudcom, sú ako nemota v ústach, ktorá im zabraňuje karhať. 32Skrytá múdrosť a neviditeľný poklad: akýže je úžitok z obidvoch? 33Lepšie je na tom, kto skrýva svoju nemúdrosť, ako ten, kto ukryje svoju múdrosť.
Currently Selected:
Sirachovcova 20: SSV
Highlight
Share
Copy
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava
Sirachovcova 20
20
1O koľko lepšie je napomínať, ako hnevať sa: neprerušuj odprosovanie toho, čo priznáva sa (k vine). 2(Ako môže) chlipnosť eunucha zbaviť devu panenstva, 3tak (robí) aj ten, kto koná násilne nespravodlivý súd. 4O koľko lepšie je, ak napomenutý javí ľútosť! Tak unikneš dobrovoľnému hriechu. 5Niekto mlčí, a predsa ho majú za múdreho: no nenávidia toho, kto premnoho hovorí. 6Niekto mlčí, lebo nevie nič múdreho povedať, iný zasa mlčí, lebo vie, kedy je príhodný čas. 7Múdry človek mlčí až do (príhodného) času: ale chvastúň a pochabý nestoja o (príhodný) čas. 8Kto má mnoho rečí, škodí sebe samému: kto si neoprávnene prisvojuje moc, je nenávidený. 9Nemúdremu slúži úspech za nešťastie, ak niečo nájde, je mu to na škodu. 10Môže byť taký dar, ktorý nič neosoží: a je aj taký dar, ktorý treba dvojnásobne splácať. 11Uponíženie je na slávu: iný zasa z uponíženia dvíha hlavu. 12Niekto vie mnoho nakúpiť za malý peniaz, ale zaplatí to sedemnásobne. 13Múdry sa pre svoju reč stáva obľúbeným: no láskavosti pochabých sú ako vyliata voda. 14Z daru od nemúdreho ti nekynie osoh: lebo jeho oči sú sedemnásobné. 15Málo dáva, ale mnoho ti napočíta: ak otvorí ústa, vrhá oheň. 16Niekto ti dnes požičia, ale zajtra už pýta späť: odporný je každý taký človek. 17Pochabý nemá priateľa, ani niet radosti z jeho bohatstva. 18Ktorí požívajú jeho chlieb, sú falošného jazyka; ako často a ako veľmi sa mu smejú! 19Lebo neudeľuje s úprimnou mysľou, čo každému patrí: ako potom to, čo ani nenáleží. 20Keď sa potkne jazyk falošný, ako keby niekto padol na podlahe: tak rýchlo príde aj pád hriešnikov. 21Nevľúdny človek je ako prázdna povedačka: pochabí ju majú ustavične na ústach. 22Aj múdru náuku zamietajú, ak vychádza z úst pochabého: lebo ju neprednesie v príhodný čas. 23Niekomu nedostatok nedovolí zhrešiť, ale dráždi ho to, aj keď je pokojný. 24Niekto zmárni seba od hanby, ale zmárni sa pre ohľad na nemúdru osobu: teda zmárni sa z ľudského ohľadu. 25Niekto urobí sľub priateľovi zo studu a bez potreby má v ňom nepriateľa. 26Ničomná potupa pre každého je luhať, a v ústach neukáznených je to ustavičný (zjav). 27Radšej zlodeja ako človeka, čo ustavične luhá: i keď oboch čaká večná záhuba. 28Mravy takých, čo luhajú, nezažijú cti, ich hanba ostane s nimi bez prestania. 29Múdry slovom priťahuje na seba (pozornosť) a rozumný nájde obľubu u veľmožov. 30Kto obrába svoju roľu, do výšky kladie stoh z jej plodín; kto si počína spravodlivo, povyšuje seba samého: kto sa však chce ľúbiť veľmožom, vyhýba neprávosti. 31Odmeny a dary zaslepia oči sudcom, sú ako nemota v ústach, ktorá im zabraňuje karhať. 32Skrytá múdrosť a neviditeľný poklad: akýže je úžitok z obidvoch? 33Lepšie je na tom, kto skrýva svoju nemúdrosť, ako ten, kto ukryje svoju múdrosť.
Currently Selected:
:
Highlight
Share
Copy
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava