Sirachovcova 22
22
1Zamazaným kameňom hádžu po leňochovi, všetci hovoria o tom, že je hoden opovrženia. 2Hnojom od volov hádžu po leňochovi; kto sa ho dotkne, každý si otrasie ruku. 3Zahanbenie sa dostane otcovi pre nevychovaného syna, (taká) dcéra mu však škodu prinesie. 4Múdra dcéra je dedičstvom pre svojho muža, ale hanebnica je pohanou pre rodiča. 5Bezočivá (dcéra) prináša potupu otcovi i mužovi, u obidvoch bude v nevážnosti. 6Hudba je nevhodný prejav v čase zármutku, ale trestné údery a poučenie sú vždy múdrosťou. 7Kto sa ujíma poučiť pochabého, akoby zliepal črepiny. 8Kto rozpráva inému, kto ho nepočúva, ako keby spáča zobúdzal z hlbokého sna. 9So spáčom vedie rozhovor, kto pochabému hovorí o múdrosti; lebo na konci rozhovoru sa pýta: „Ktože je tento?“ 10Mŕtveho oplakávaj, lebo mu vyhaslo svetlo: aj pochabého oplač, lebo mu chybuje chápavosť. 11Málo oplakávaj mŕtveho, keď už spočinul. 12Ničomný život ničomníka je totiž niečo horšie, ako smrť pochabého. 13Smútok nad mŕtvym (trvá) sedem dní: u pochabého a bezbožníka (sú smútkom) všetky dni ich žitia. 14S pochabým nemaj mnoho rečí a s nemúdrym sa nepúšťaj na cestu! 15Chráň sa ho, aby si nemal súženie a aby si ho nepoškvrnil jeho hriechom. 16Vyhni mu a nájdeš pokoj a nebudeš mať ťažkosti z jeho nerozumnosti. 17Čo je ťažšie od slova? Čím iným ho možno menovať, ak nie pochabým? 18Ľahšie unesieš piesok, soľ a kus železa, ako znášať nemúdreho, pochabého a zlomyseľného človeka. 19Drevený obklad, upevnený až v základoch stavby, nepustí; tak (nepovolí) ani srdce, ak je upevnené premyslenou rozvahou. 20Úmysly rozumného (sú pevné) po všetok čas, strach ich nezruší. 21Ako kolová (stavba) na výšine a kamenný múr bez omietky vystavený vetrom neobstojí: 22tak ani srdce pochabého neodolá náporu strachu, lebo sa vždy ľaká, ak má (o niečom) uvažovať. 23Ako (odvážne) srdce - ktoré sa u pochabého bojí uvažovať - nikdy nepozná obavy: tak (si bude počínať), kto vždy zotrvá v Božích príkazoch. 24Kto poraní oko, vyženie (z neho) slzy+ kto poraní srdce, vyvolá (bolestný) pocit. 25Kto hodí kameňom po vtákoch, odplaší ich: tak aj kto nadáva priateľovi, ruší priateľstvo. 26Keby si na priateľa aj meč vytasil, nezúfaj: lebo k priateľovi je možný návrat. 27Ak si otvoril ústa proti priateľovi a zarmútil si ho, neboj sa, je tu možnosť zmieriť sa: ibaže by si ho bol hanobil a tupil, (urazil ho) pýchou, zradou tajomstva a zákernou ranou: pre toto uniká každý priateľ. 28Získaj si dôveru priateľa, kým je v núdzi, aby si mal radosť aj za jeho blahobytu. 29Kým trvá čas jeho súženia, zostaň mu verný, aby si bol spoludedičom jeho dedičstva. 30Prv, ako (sa zjaví) oheň v peci, vystupuje do výšky para a dym z ohňa: tak pred (vyliatím) krvi (odznievajú) kliatby, tupenia a hrozby. 31Nebudem sa hanbiť zachrániť si priateľa, ani sa pred ním neschovám: a keby mi vznikli nepríjemnosti pre neho, budem ich znášať. 32Každý, kto sa o tom dopočuje, bude sa ho chrániť. 33Kto mi postaví stráž pred ústa a na pery mi (vtlačí) pevnú pečať, aby som neprišiel pre ne k pádu, aby ma jazyk nepriviedol do záhuby?
Currently Selected:
Sirachovcova 22: SSV
Highlight
Share
Copy
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava
Sirachovcova 22
22
1Zamazaným kameňom hádžu po leňochovi, všetci hovoria o tom, že je hoden opovrženia. 2Hnojom od volov hádžu po leňochovi; kto sa ho dotkne, každý si otrasie ruku. 3Zahanbenie sa dostane otcovi pre nevychovaného syna, (taká) dcéra mu však škodu prinesie. 4Múdra dcéra je dedičstvom pre svojho muža, ale hanebnica je pohanou pre rodiča. 5Bezočivá (dcéra) prináša potupu otcovi i mužovi, u obidvoch bude v nevážnosti. 6Hudba je nevhodný prejav v čase zármutku, ale trestné údery a poučenie sú vždy múdrosťou. 7Kto sa ujíma poučiť pochabého, akoby zliepal črepiny. 8Kto rozpráva inému, kto ho nepočúva, ako keby spáča zobúdzal z hlbokého sna. 9So spáčom vedie rozhovor, kto pochabému hovorí o múdrosti; lebo na konci rozhovoru sa pýta: „Ktože je tento?“ 10Mŕtveho oplakávaj, lebo mu vyhaslo svetlo: aj pochabého oplač, lebo mu chybuje chápavosť. 11Málo oplakávaj mŕtveho, keď už spočinul. 12Ničomný život ničomníka je totiž niečo horšie, ako smrť pochabého. 13Smútok nad mŕtvym (trvá) sedem dní: u pochabého a bezbožníka (sú smútkom) všetky dni ich žitia. 14S pochabým nemaj mnoho rečí a s nemúdrym sa nepúšťaj na cestu! 15Chráň sa ho, aby si nemal súženie a aby si ho nepoškvrnil jeho hriechom. 16Vyhni mu a nájdeš pokoj a nebudeš mať ťažkosti z jeho nerozumnosti. 17Čo je ťažšie od slova? Čím iným ho možno menovať, ak nie pochabým? 18Ľahšie unesieš piesok, soľ a kus železa, ako znášať nemúdreho, pochabého a zlomyseľného človeka. 19Drevený obklad, upevnený až v základoch stavby, nepustí; tak (nepovolí) ani srdce, ak je upevnené premyslenou rozvahou. 20Úmysly rozumného (sú pevné) po všetok čas, strach ich nezruší. 21Ako kolová (stavba) na výšine a kamenný múr bez omietky vystavený vetrom neobstojí: 22tak ani srdce pochabého neodolá náporu strachu, lebo sa vždy ľaká, ak má (o niečom) uvažovať. 23Ako (odvážne) srdce - ktoré sa u pochabého bojí uvažovať - nikdy nepozná obavy: tak (si bude počínať), kto vždy zotrvá v Božích príkazoch. 24Kto poraní oko, vyženie (z neho) slzy+ kto poraní srdce, vyvolá (bolestný) pocit. 25Kto hodí kameňom po vtákoch, odplaší ich: tak aj kto nadáva priateľovi, ruší priateľstvo. 26Keby si na priateľa aj meč vytasil, nezúfaj: lebo k priateľovi je možný návrat. 27Ak si otvoril ústa proti priateľovi a zarmútil si ho, neboj sa, je tu možnosť zmieriť sa: ibaže by si ho bol hanobil a tupil, (urazil ho) pýchou, zradou tajomstva a zákernou ranou: pre toto uniká každý priateľ. 28Získaj si dôveru priateľa, kým je v núdzi, aby si mal radosť aj za jeho blahobytu. 29Kým trvá čas jeho súženia, zostaň mu verný, aby si bol spoludedičom jeho dedičstva. 30Prv, ako (sa zjaví) oheň v peci, vystupuje do výšky para a dym z ohňa: tak pred (vyliatím) krvi (odznievajú) kliatby, tupenia a hrozby. 31Nebudem sa hanbiť zachrániť si priateľa, ani sa pred ním neschovám: a keby mi vznikli nepríjemnosti pre neho, budem ich znášať. 32Každý, kto sa o tom dopočuje, bude sa ho chrániť. 33Kto mi postaví stráž pred ústa a na pery mi (vtlačí) pevnú pečať, aby som neprišiel pre ne k pádu, aby ma jazyk nepriviedol do záhuby?
Currently Selected:
:
Highlight
Share
Copy
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava