YouVersion Logo
Search Icon

Marcos 12

12
Tu̱ꞌun ya̱ kúnkunuún káꞌánꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ rá te̱e kánéꞌén ya̱ sátíñú
(Mateo 21:33-46; Lucas 20:9-19)
1I̱ña̱jée nka̱jiéꞌé Jesús nna̱kani re̱ꞌ tu̱ꞌun ya̱ kúnkunuún káꞌánꞌ tu̱ꞌun vá nu̱u̱nꞌ ráa, jee nkachiꞌ‑i:
―Ɨɨn te̱e ntee re̱ꞌ rá yokúꞌúꞌ uva. Jee ñasɨꞌ re̱ꞌ kuráꞌ nu̱u̱nꞌ káá rá yokúꞌúꞌ uva vá. Jee ntu̱fí re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ yu̱u̱ꞌ nu̱u̱nꞌ kuꞌni ráa uva. Jee nsa̱ꞌá re̱ꞌ ɨɨn veꞌi súkún, sáva kumí ráa nu̱u̱nꞌ káá tataꞌ uva. Jee kuíre njia̱núún re̱ꞌ ñuꞌun vá nu̱u̱nꞌ rá te̱e satíñú maa, jee nkene íká re̱ꞌ kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ. 2Jee nchu̱ichí re̱ꞌ ɨɨn musúꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá te̱e sátíñú nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún vá, tiempúꞌ nastútú rá uva, sáva nakeꞌen re̱ꞌ sava tataꞌ sáꞌá vá. 3Soo ntɨɨn ráa musúꞌ vá, jee njia̱ꞌa ráa maa, jee nna̱chuichí saɨn ráa maa.
4’I̱ña̱jée, te̱e xí ñuꞌun vá nta̱jí tuku‑u inka ka̱ꞌ musúꞌ‑u. Soo [nkuun ráa yu̱u̱ꞌ maa] jee nstu̱fíꞌ ráa xi̱ni̱ꞌ musúꞌ vá, jee ntenu̱u̱nꞌ ráa maa. 5Jee inka ka̱ꞌ nta̱jí te̱e xí ñuꞌun vá, jee ñaꞌniꞌ ráa musúꞌ vá. Suni nta̱jí re̱ꞌ kue̱ꞌe̱ꞌ rá inka ka̱ꞌ, jee kéꞌín rává njia̱ꞌa ráa, jee kéꞌín rává ñaꞌniꞌ ráa.
6’Kua̱chi ɨɨn te̱e ni ka̱ꞌ vá íyó, ya̱ kúvi se̱ꞌya yɨ́ɨ́ re̱ꞌ, ya̱ ñúnúunꞌ víꞌí re̱ꞌ. Nu̱u̱nꞌ nɨ́ꞌɨ ka̱ꞌ nta̱jí re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ ráa. Nkaꞌvi iniꞌ re̱ꞌ ya̱: “Koo ya̱ ñáꞌnú nu̱u̱nꞌ ráa kaníjiá ráa se̱ꞌya yɨ́ɨ́ maáníꞌ.” 7Soo rá te̱e sátíñú vá nna̱túꞌún ráa: “Te̱e yaꞌá chi nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ kino̱o ta̱ꞌvi̱ꞌ ñuꞌun yaꞌá. Nkóꞌónꞌ‑ó jee kaꞌniꞌ‑ó maa, jee ta̱ꞌvi̱ꞌ‑ó nuvi ñuꞌun yaꞌá.” 8Jee ntɨɨn ráa maa, jee ñaꞌniꞌ ráa maa, jee nsu̱kuíkó ráa maa ya̱ta̱ꞌ ñuꞌun nu̱u̱nꞌ káá tataꞌ uva vá.
9’Saájee, ¿ná kúvi ya̱ saꞌá te̱e xí ñuꞌun uva vá rúja? Kiji re̱ꞌ jee xináánꞌ re̱ꞌ rá te̱e sátíñú vá. Jee ku̱ꞌvanúún re̱ꞌ ñuꞌun vá nu̱u̱nꞌ káá tataꞌ uva vá nu̱u̱nꞌ rá inka ka̱ꞌ ñɨvɨ.
10’¿Á ni ntiáné kaꞌvi rán Tutuꞌ yaꞌá ya̱ níso Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ? Káchíꞌ‑i:
Yu̱u̱ꞌ, ya̱ nku̱ichi iniꞌ rá te̱e jiáni veꞌi,
yu̱u̱ꞌ vá nkenta kúvi yu̱u̱ꞌ máá ñáꞌnú ka̱ꞌ ya̱ níyotiñu ka̱ꞌ jiáꞌa‑a fuersáꞌ veꞌi vá.
11I̱toꞌoꞌ‑ó nsa̱ꞌá suꞌva, jee tívɨ́ xíniꞌ‑ó néꞌyá‑ó maa
―nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa jie̱ꞌe̱ꞌ maáréꞌ.
12I̱ña̱jée rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú jín rá te̱e xínéꞌénꞌ tu̱ꞌun nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ yanaꞌán nnu̱kú ráa kɨ̱tɨɨn ráa re̱ꞌ, chi ña̱ku̱ꞌun iniꞌ ráa ya̱ nna̱kani re̱ꞌ tu̱ꞌun kúnkunuún yaꞌá si̱kɨ̱ꞌ ráa. Soo yúꞌví ráa rá ñɨvɨ kue̱ꞌe̱ꞌ. Jee nxi̱nóo ráa re̱ꞌ, jee kua̱ꞌa̱nꞌ ráa.
Tu̱ꞌun káchíꞌ Jesús jie̱ꞌe̱ꞌ ré íyó chúnáán rá ñɨvɨ xu̱ꞌún náneeꞌ vetíñú ñuunꞌ Roma
(Mateo 22:15-22; Lucas 20:20-26)
13Jee kuíre nta̱jí ráa nu̱u̱nꞌ Jesús kéꞌín rá fariseo jín rá te̱e íñɨ́ jín Herodes, sáva natavaꞌ ráa yuꞌú re̱ꞌ ɨɨn tu̱ꞌun jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ kuvi chikua̱chi ráa re̱ꞌ. 14Jee nkiji ráa jee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ‑u:
―Mestrúꞌ, jíníꞌ ránꞌ ya̱ ɨɨn te̱e na̱a̱ꞌ kúvi nú, chi ntu sáꞌá nú kuéntáꞌ na̱ja íyó rá ñɨvɨ, chi ɨɨn ni kúvi rá ñɨvɨ nu̱u̱nꞌ nú. Jee na̱a̱ꞌ xínéꞌénꞌ nú rá ñɨvɨ ichi Ndiosíꞌ. ¿Á yɨ́netuꞌ ya̱ chunáán‑ó xu̱ꞌún náneeꞌ te̱e #12:14 César tátúníꞌ nación Roma áxí ntu̱ví? ¿Á íyó chunáán‑ó áxí ntu íyó chunáán‑ó? ―nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Jesús.
15Soo ya̱ jíníꞌ re̱ꞌ ya̱ te̱e sansuꞌva ví ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa:
―¿Na̱kui chi jítotúníꞌ rán nuꞌuꞌ? Taji rán ɨɨn xu̱ꞌún ka̱a nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ sáva kune̱ꞌyá ni̱ꞌ maa.
16Nki̱naka ráa ɨɨn nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa:
―¿Né ɨɨn xín nu̱u̱nꞌ te̱e ví ya̱ nééꞌ nu̱u̱nꞌ xu̱ꞌún ka̱a yaꞌá rúja?, jín, ¿né ɨɨn súví níso nu̱u̱nꞌ‑u?
Jee nkachiꞌ ráa:
―Te̱e tátúníꞌ nación Roma ví‑i.
17I̱ña̱jée nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa:
―Rá kúvi nantíñú te̱e nísotíñú tátúníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nación Roma, naku̱ꞌva rán maa nu̱u̱nꞌ te̱e tátúníꞌ nación Roma. Jee rá kúvi nantíñú Ndiosíꞌ, naku̱ꞌva rán maa nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ.
Jee nti̱vɨ́ xíniꞌ ráa, sáá nteso̱ꞌo ráa ya̱ nkachiꞌ re̱ꞌ.
Ni̱ka̱tu̱ꞌún ráa jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ natekuꞌ i̱i̱ꞌ rá níyɨ
(Mateo 22:23-33; Lucas 20:27-40)
18I̱ña̱jée rá te̱e ya̱ yɨ́ꞌɨ́ ñujiínꞌ saduceo ya̱ maáráa vá káchíꞌ ráa ya̱ nsáꞌ natekuꞌ i̱i̱ꞌ rá níyɨ jee ni nsáꞌ nako̱o ñunéꞌyúꞌ rá ñɨvɨ, jee nkenta sava ráa nu̱u̱nꞌ íñɨ́ Jesús jee ni̱ka̱tu̱ꞌún ráa re̱ꞌ:
19―Mestrúꞌ, ntee Moisés yanaꞌán víꞌí nu̱u̱nꞌ tutuꞌ nkino̱o kúmí‑ó jee nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ‑ó ya̱ retú ɨɨn te̱e ya̱ íyó ñaniꞌ re̱ꞌ jee kuviꞌ re̱ꞌ, jee retú kino̱o ñasɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ, jee ntu níyo se̱ꞌya re̱ꞌ jín ña, jee íyó natana̱ꞌá ñaniꞌ re̱ꞌ jín ñasɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ, sáva koo se̱ꞌya ña jín ñaniꞌ re̱ꞌ sáva kuvi kuéntáꞌ se̱ꞌya re̱ꞌ. 20Ni̱yo u̱xa̱ꞌ rá te̱e nkuvi ñaniꞌ nkaku jíꞌín ráa. Jee ñaniꞌ xíꞌnañúꞌún nta̱na̱ꞌá re̱ꞌ jín ɨɨn ñaꞌan. Soo ni̱ꞌi̱ꞌ re̱ꞌ jee ni ntu níyo se̱ꞌya re̱ꞌ. 21Saájee ñaniꞌ uvíꞌ nna̱tana̱ꞌá re̱ꞌ jín ña, jee suni ni̱ꞌi̱ꞌ‑i jee ntu níyo se̱ꞌya ichiyúkúnꞌ re̱ꞌ. Jee suni sukuán nkuvi jín ñaniꞌ uníꞌ. 22Jee sukuán nkuvi jín ni uxáꞌ ráa, jee ntu níyo se̱ꞌya ichiyúkúnꞌ ráa. Jee ne̱ nu̱u̱nꞌ nɨ́ꞌɨ suni ni̱ꞌi̱ꞌ ñaꞌan vá ranika̱ꞌ. 23Saájee ki̱vɨ̱ꞌ ya̱ natekuꞌ i̱i̱ꞌ tuku nɨꞌɨ rá ñɨvɨ níꞌiꞌ, sáá nako̱o tuku rá ni̱yɨ, jee, ¿ne̱ ɨɨn ráa xí ñasɨ́ꞌɨ́ kuvi tuku ñaꞌan vá rúja? Chi ni uxáꞌ ráa nna̱tana̱ꞌá jín ña rúja ―nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Jesús.
24Nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa:
―Na̱ ka̱ꞌ naanꞌ ka̱ꞌ jiáni iniꞌ rán, chi ntu jiáku̱ꞌun iniꞌ rán ni Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ ya̱ níso nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ, ni fuersáꞌ ííꞌ níso Ndiosíꞌ. 25Chi ki̱vɨ̱ꞌ natekuꞌ i̱i̱ꞌ rá ñɨvɨ níꞌiꞌ kene ráa nteñu rá níyɨ, jee ni nsáꞌ tana̱ꞌá ráa ka̱ꞌ, jee ni nsáꞌ xitánáꞌá ráa rá se̱ꞌya ráa. Chisaꞌ koo ráa kua̱ꞌ rá najiáꞌáꞌ ííꞌ Ndiosíꞌ ya̱ íyó antivɨ́ [ya̱ ntu tánáꞌá ráa].
26’Soo jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ natekuꞌ i̱i̱ꞌ rá níyɨ, ¿á ntiáꞌan kaꞌvi rán Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ níso nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ, ya̱ ntee Moisés jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ nkuvi jín tunkúꞌúꞌ ya̱ káyúꞌ‑u rúja? Jee yukuán nkachiꞌ Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ Moisés: “Nuꞌuꞌ ví Ndiosíꞌ ya̱ néñu̱ꞌun Abraham, jín Isaac, jín Jacobo nuꞌuꞌ”, nkachiꞌ Ndiosíꞌ. 27Jee ntu kúvi re̱ꞌ Ndiosíꞌ rá níꞌiꞌ, soo kúvi re̱ꞌ Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ tékúꞌ. Saáva naanꞌ nasɨ́kuitɨꞌ jiáni iniꞌ rán ―nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa [jie̱ꞌe̱ꞌ xitékúꞌ Ndiosíꞌ ráa jín re̱ꞌ].
Tu̱ꞌun máá ñáꞌnú ka̱ꞌ ya̱ nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ
(Mateo 22:34-40)
28Jee nku̱yatin ɨɨn te̱e ya̱ xínéꞌénꞌ re̱ꞌ tu̱ꞌun nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ráa, jee nteso̱ꞌo re̱ꞌ, ya̱ kántáꞌán túꞌun rá saduceo jín Jesús. Jee sáá nteso̱ꞌo re̱ꞌ ya̱ va̱ꞌani nna̱xiníkó Jesús nu̱u̱nꞌ ráa, jee ni̱ka̱tu̱ꞌún re̱ꞌ Jesús:
―¿Né ɨɨn rá tu̱ꞌun ya̱ tátúníꞌ Ndiosíꞌ ví ya̱ máá ñáꞌnú ka̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ rúja?
29Nna̱xiníkó Jesús nu̱u̱nꞌ‑u:
―Tu̱ꞌun máá ñáꞌnú ka̱ꞌ ya̱ tátúníꞌ Ndiosíꞌ kúvi yaꞌá: “¡Teso̱ꞌo ñɨvɨ nación Israel! ¡I̱toꞌoꞌ‑ó Ndiosíꞌ! ¡I̱toꞌoꞌ‑ó ví métúꞌún Ndiosíꞌ ya̱ íyó! 30Jee íyó kunu̱u̱nꞌ nú I̱toꞌoꞌ‑ó, ya̱ kúvi Ndiosíꞌ nú, jín nɨꞌɨ ne̱ ánímaꞌ nú, jín nɨꞌɨ iniꞌ nú, jín nɨꞌɨ antúníꞌ nú, jín kua neí iniꞌ nú.” 31Jee ya̱ uvíꞌ ya̱ nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ ví suꞌva: “Íyó kunu̱u̱nꞌ nú rá ñanitáꞌán nú kua̱ꞌ ñúnúunꞌ nú maánú”, káchíꞌ nu̱u̱nꞌ Tutuꞌ níso Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ. Ni ɨɨn tu̱ꞌun ñáꞌnú ya̱ nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ ví ya̱ ñáꞌnú ka̱ꞌ nsú káꞌ rá ni núvíꞌ yaꞌá ―nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ‑u.
32I̱ña̱jée te̱e xínéꞌénꞌ vá nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Jesús:
―Va̱tu̱ꞌ nkachiꞌ nú, Mestrúꞌ. Ya̱ nááꞌ ví ya̱ káchíꞌ nú ya̱ ɨɨn ni Ndiosíꞌ íyó, jee ntu̱né íyó inka ka̱ꞌ ndiosíꞌ nsú káꞌ suvire̱ꞌ. 33Jee kunu̱u̱nꞌ‑ó Ndiosíꞌ jín ne̱ nɨꞌɨ ánímaꞌ‑ó, jín ne̱ nɨꞌɨ antúníꞌ‑ó, jín ne̱ nɨꞌɨ iniꞌ‑ó, jín kua neí iniꞌ‑ó. Jee kunu̱u̱nꞌ‑ó rá ñanitáꞌán‑ó kuéntáꞌ ñúnúunꞌ‑ó maáó. Ñáꞌnú ka̱ꞌ rá tu̱ꞌun yukuán nsú káꞌ nɨꞌɨ rá kitɨ téñuꞌunꞌ‑ó sókóꞌ‑ó nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ jín nɨꞌɨ rá inka nantíñú sókóꞌ‑ó nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ ―nkachiꞌ mestrúꞌ vá.
34Sáá niniꞌ Jesús ya̱ te̱e xínéꞌénꞌ vá nna̱xiníkó re̱ꞌ jín tu̱ꞌun ñúꞌún kájí iniꞌ, jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―Ntu̱né íyó íká nú kenta nú ki̱vɨ nú naꞌá Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ tátúníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñɨvɨ.
Jee ni ɨɨn ráa ntu nkiji ka̱ꞌ iniꞌ ráa katu̱ꞌún ráa ka̱ꞌ maa.
¿Né ɨɨn se̱ꞌya ichiyúkúnꞌ kúvi Cristo?
(Mateo 22:41-46; Lucas 20:41-44)
35Sáá xínéꞌénꞌ Jesús Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ chíkéꞌi nééꞌ iniꞌ veñu̱ꞌun káꞌnú, jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
―¿Na̱ja chi káchíꞌ rá te̱e xínéꞌénꞌ tu̱ꞌun tátúníꞌ Ndiosíꞌ ya̱ Cristo kúvi re̱ꞌ Se̱ꞌya tataꞌ veꞌi ichiyúkúnꞌ va̱ji nu̱u̱nꞌ David? 36Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ Ndiosíꞌ njia̱ꞌa tu̱ꞌun sáá kachiꞌ maá David, jee nkachiꞌ re̱ꞌ tiempúꞌ chíji, jie̱ꞌe̱ꞌ Cristo:
Nkachiꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ I̱toꞌoꞌ ni̱ꞌ:
“Kuneeꞌ xiín ichi kuáꞌá ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ tatúníꞌ nú jín ni̱ꞌ.
Jee kuneeꞌ nú yukuán ne̱kua̱ꞌ kuneí ni̱ꞌ jín rá ñɨvɨ jíníꞌ u̱ꞌvi̱ꞌ néꞌyá ráa noꞌó kakɨnꞌ ni̱ꞌ ráa chi̱ji jie̱ꞌe̱ꞌ nú.”
37Saájee ne̱ maá David nkachiꞌ‑i ya̱ I̱toꞌoꞌ ni̱ꞌ kúvi Cristo. Saáva, ¿na̱ja vá kúvi Cristo ɨɨn se̱ꞌya ichiyúkúnꞌ nkene nu̱u̱nꞌ David rúja? ―nkachiꞌ Jesús.
Jee rá ñɨvɨ kue̱ꞌe̱ꞌ ne̱ kúsɨ́ɨꞌ iniꞌ ráa tésóꞌo ráa tu̱ꞌun káchíꞌ Jesús.
Xíkóñáꞌán Jesús rá te̱e xínéꞌénꞌ tu̱ꞌun nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ
(Mateo 23:1-36; Lucas 11:37-54; 20:45-47)
38Jee ni xínéꞌénꞌ re̱ꞌ, nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa:
―Nito koo rán maárán nu̱u̱nꞌ rá te̱e xínéꞌénꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ tu̱ꞌun nta̱túníꞌ Ndiosíꞌ yanaꞌán, ya̱ táꞌánꞌ iniꞌ ráa jíkónúun ráa kuꞌun ráa saꞌma kání jee náꞌánꞌ ya̱ kúñáꞌnú ráa, jee táꞌánꞌ iniꞌ ráa káꞌánꞌ yɨ́ñúꞌún rá ñɨvɨ jín ráa rá nu̱yáꞌvi. 39Jee táꞌánꞌ iniꞌ ráa máá rá teyuꞌ kúñáꞌnú ka̱ꞌ kuneeꞌ ráa iniꞌ rá veꞌi sinagoga nu̱u̱nꞌ nútútú rá ñɨvɨ Israel. Jee suni táꞌánꞌ iniꞌ ráa máá rá teyuꞌ kúñáꞌnú ka̱ꞌ kuneeꞌ ráa nu̱u̱nꞌ íyó rá viko nu̱u̱nꞌ yájíꞌ rá ñɨvɨ. 40Jee rá te̱e vá jíchi ráa rá ñaꞌan náꞌví, káneeꞌ ráa veꞌi ráña. Jee káñunkúún sáꞌá ráa nika̱ꞌ ya̱ naꞌán víꞌí jíkánꞌ táꞌvíꞌ ráa nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ. Maáráa vá xe̱e̱nꞌ ka̱ꞌ ni̱ꞌi̱nꞌ ráa tu̱nóꞌó ya̱ sijíta Ndiosíꞌ ráa ―nkachiꞌ Jesús.
Ya̱ nso̱ko̱ꞌ ñaꞌan náꞌví láꞌví
(Lucas 21:1-4)
41Jee sáá nééꞌ Jesús ichinúúnꞌ ya̱tu̱nꞌ nu̱u̱nꞌ sókóꞌ kue̱ꞌe̱ꞌ rá ñɨvɨ xu̱ꞌún nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ. Jee néꞌyá re̱ꞌ na̱sa sókóꞌ ráa xu̱ꞌún. Jee kue̱ꞌe̱ꞌ rá kúká chúꞌun xu̱ꞌún kue̱ꞌe̱ꞌ. 42Jee nkenta ɨɨn ñaꞌan náꞌví láꞌví. Jee nchuꞌun‑u u̱vi̱ꞌ xu̱ꞌún lúlí ka̱a ya̱ ni ntu yɨ́yáꞌvi. 43Saájee Jesús nkana ni uxúꞌ u̱vi̱ꞌ (12) rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa:
―Máá nááꞌ vá káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán ya̱ ñaꞌan náꞌví láꞌví yaꞌá ví ya̱ nchuꞌun‑u ka̱ꞌ xu̱ꞌún nsú káꞌ nɨꞌɨ rá ñɨvɨ chúꞌun xu̱ꞌún iniꞌ ya̱tu̱nꞌ. 44Chi nɨꞌɨ ráa jiáꞌa na̱kua̱ꞌ nkino̱o néen ráa. Soo ñaꞌan yaꞌá, ya̱ nóꞌo láꞌví ña, njia̱ꞌa nɨꞌɨ ña xu̱ꞌún néen ña kutekuꞌ ña ―nkachiꞌ Jesús.

Currently Selected:

Marcos 12: meh

Highlight

Share

Copy

None

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in