YouVersion Logo
Search Icon

Lucas 12

12
Jesús ʉ̃i coyʉino borocʉrĩ majiéde
(Mt 16.6; Mr 4.22; 8.15; Lc 8.17)
1Dinʉmʉma obedivʉ põeva cójijivʉ ne baju cʉraraiyede, Jesús, yópe arĩ, coyʉrĩ bʉ́rejamed̶a ʉ̃i bueimarare:
—Me d̶ajarã. Me jã́jara, mʉje dápiabenajiyepe yópe ina fariseova ne dápiaiyepe. Nácapũravʉ dápiavaivʉbu aipe d̶arĩ jʉjovarãjivʉ apevʉre. 2Caiye jã́d̶ovame máque jároquiyebu. Aru dupióvaiye báquede máre majinajarama caivʉ põeva. 3Que baru caiye mʉje aiye báquede ñeminoi, jápiarãjarama caivʉ põeva Jʉ̃menijicʉ coyʉre d̶ayʉre diede miad̶ároi. Caiye mʉje jũjuvaiye báquede máre tucubʉa jívʉi apevʉre jocarĩ, jápiarãjarama caivʉ põeva Jʉ̃menijicʉ coyʉre d̶ayʉre diede ne cójijinoi, arejamed̶a Jesús.
Jesús ʉ̃i coyʉino põeva ne jidʉrãjimʉre
(Mt 10.26-31)
4Jesús coyʉrejamed̶a náre cojedeca:
—Mʉja, ji yóvaimarare, coyʉyʉbu mʉjare yópe: Jidʉbejarã ina boarĩ́ jarʉvaivʉre mʉje bajure aru apeno d̶arĩ bʉojabevʉre. 5Ʉbenita coyʉquijivʉ mʉjare mʉje jidʉrãjimʉre: Jidʉjarã Jʉ̃menijicʉre, ñaine mʉje baju yainíburu yóboi jarʉvarĩ bʉojayʉre toabo cũiméboi. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: ¡Jidʉjarã ʉ̃́re! arejamed̶a Jesús.
6Aru cojedeca Jesús arejamed̶a náre:
—Yócavʉ bojed̶aivʉ cũinápʉrʉpe paivʉ míjina quĩ́jinare pʉcatʉrava tãutʉratʉrava bojecʉbetʉravaque. Aru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebebi caivʉ ina míjinare. 7Jʉ̃menijicʉ majibi caiye pod̶amea cʉede mʉje jipobʉi máre. Que baru jidʉbejarã. Mʉja bojecʉrivʉtamu caivʉ míjina obedivʉ pʉeno, mʉje ũme yaibé boje, arĩ buedejamed̶a náre Jesús.
Jesús ʉ̃i coyʉino ʉ̃́re jʉ aivʉre aru jʉ abevʉre
(Mt 10.19-20, 32-33; 12.32; Mr 3.29; 13.11; Lc 21.14-15)
8Bedióva cojedeca Jesús, yópe arĩ, coyʉrejamed̶a ina ʉ̃́que cʉrivʉre:
—Coyʉyʉbu mʉjare: Caivʉ ina jʉ aivʉre yʉre põeva ne jã́iyede, yʉ máre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, náre jʉ acʉyʉmu Jʉ̃menijicʉi ángeleva ne jã́iyede. 9Ʉbenita caivʉ ina jʉ abevʉre yʉre põeva ne jã́iyede, yʉ máre náre jʉ abecʉbu Jʉ̃menijicʉi ángeleva ne jã́iyede.
10’Caivʉ ina ãmeina yávaivʉre yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteibi ne ãmeina teiyede. Ʉbenita ina ãmeina yávaivʉre ñai Espíritu Santore, Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebebi ne ãmeina teiyede.
11’Aru ne jẽni nʉvaiyede mʉjare judíovai cójijiñamia yebai, aru ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõeva jipocai, aru jabova jipocai máre, “¿Aipe coyʉrãjidi náre?” arĩ cãrijimejara mʉja. 12Dinʉmʉ maquinómareca ñai Espíritu Santo majicacʉyʉme mʉjare iye mʉje coyʉrãjiyede náre, arejamed̶a Jesús.
Jesús ʉ̃i coyʉino apejĩe ʉrarõ cʉvaru jidojarõre
13Cũinácʉ ina põevacacʉ arejamed̶a Jesúre:
—Mʉ, bueipõecʉ, ñʉjepacʉ yaiyʉ́ bácʉ, ʉ̃i cʉvaede dajocame. Aru jimamicʉ ĩame caiye diede. Que baru coavaicõjejacʉ jimamicʉre die ʉ̃i cʉvaede yʉ́que, arejamed̶a Jesúre.
14Ʉbenita Jesús arejamed̶a ʉ̃́re:
—¿Ñame yʉre epedi ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõecʉpe o coavaipõecʉpe mʉjare? arejamed̶a Jesús.
15Aru arejamed̶a ina obedivʉ põevare:
—¡Me jã́jara! Ãujimejara mʉja. Põecʉ ʉ̃i apʉé ãmevʉ ʉ̃i ʉrarõ cʉvaeque, arejamed̶a Jesús.
16Que baru ne jápiarĩ earãjiyepe ayʉ, yópe arĩ, jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainore coyʉrejamed̶a Jesús:
—Cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉve cʉvacʉ ʉrarõ oteiyede ĩquemavʉ ʉ̃i jiore. 17Que teni dápiaquemavʉ ʉ̃i baju: “¿Aipe d̶aji yʉ? Caiye iye ji ʉrarõ oteiye epeiñami cʉvabevʉ yʉ”. 18Que dápiarĩ, ʉ̃i baju yópe arĩ dápiaquemavʉ cojedeca: “Tʉvarĩ jarʉvaicõjequijivʉ ji cʉ̃ramia epeiñamiare. Aru tʉvarĩ jarʉvarĩburu yóboi, d̶aicõjequijivʉ aped̶ãmia pʉeno ʉrad̶ãmiare. Aru ʉrad̶ãmia jívʉi epeicõjequijivʉ caiye ji oteiyede aru caiye ji apejĩene máre. 19-20Aru ji baju dápiarĩ aquijivʉ yópe: ‘Ʉrarõ cʉvaede cʉvavʉ yʉ. Yʉre apʉre d̶aiyede cʉvavʉ yʉ obediʉjʉaqueva. Que baru jabʉóvarĩ, ãri, ũcuri, torojʉve tequijivʉ yʉ dieque’, aquemavʉ”. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ aquemavʉ ʉ̃́re: “¡Mʉ, ãrʉmecʉ, cari ñamimareca yaiquíjivʉ mʉ! Que teni caiye iye mi cʉvae bíjaquiyebu mʉre”, aquemavʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉ. 21Nopedeca vaivʉ ʉ̃́re, ñai põecʉ jẽñʉre ʉ̃ jieva ʉrarõ cʉvaede. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi jã́inoi ye cʉvabebi ʉ̃, arĩ coyʉrejamed̶a Jesús.
Jesús ʉ̃i bueino Jʉ̃menijicʉi coreiyede ʉ̃i põevare
(Mt 6.25-34)
22No yóboi Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare:
—Coyʉyʉbu mʉjare: Cãrijimejara mʉja apʉrivʉ mʉje ãrajiyede, aru mʉje bajure, mʉje dorãjiyede. 23Mʉje apʉrõ ãiye pʉeno bojecʉrõtamu. Aru mʉje baju máre doiye pʉeno bojecʉrõtamu, mʉje ũme yaibé boje. 24Jã́rijide apa ina míjinare. Na otebevʉreca, aru oteiyede máre ĩmevʉreca, aru ne oteiye epeiñamine máre cʉvabevʉreca, ʉbenita Jʉ̃menijicʉ jíbi náre ne ãiyeva. Aru caivʉ míjina obedivʉ pʉeno mʉja bojecʉrivʉtamu, Jʉ̃menijicʉi pʉeno ʉe boje mʉjare. 25Aru mʉjacacʉ cãrijiñʉ maru cũináora cʉre d̶aiye majibebi ʉ̃i cʉede ijãravʉi. Que baru cãrijiye meamevʉ mʉjare. 26¿Bʉojarĩ d̶abevʉvacari maiyójabenore, aipe teni cãrijivʉrʉ̃ mʉja mʉje d̶aiye majibede?
27’Jã́rijide apa mʉja iye cóvʉare. Die bʉcʉiyavʉ̃, mememevacari, aru ne cuitótecajeare máre naremevacari. Ʉbenita coyʉyʉbu mʉjare: Iye cóvʉa métamu, caiye icaje ñai jabocʉ bácʉ Salomón mácʉi cuitótecajea bojecʉricajea pʉeno. 28¡Mʉja pare quĩ́jino jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉre! Jʉ̃menijicʉ nópe mearo d̶aibi iye cõriáre, caride dái cʉede aru javenare põeva ne juarãjiyede. Nopedeca Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉjare mʉje cuitótecajea meacajeare caiye iye cóvʉa pʉeno. 29Que baru cãrijini vobejarã mʉje ãrajiyede aru mʉje ũcurajiyede máre. 30Ina Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ cãrijini vod̶ama caiye iyede, ne ãrajiyede, aru ne ũcurajiyede máre. Ʉbenita majepacʉ Jʉ̃menijicʉ majibi caiye iye mʉjare jaʉéde. 31Ʉbenita vojarã mʉja Jʉ̃menijicʉi jaboteinoquede, mʉje d̶aiyʉe boje mearore yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe. Aru Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉje ãrajiyede, mʉje ũcurajiyede, aru cuitótecajeare máre, arĩ buedejamed̶a náre Jesús.
Jesús ʉ̃i bueino maje cʉvarãjiyede mearo bajure cavarõ mearoita
(Mt 6.19-21)
32Cojedeca yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús:
—Mʉja, jívʉ, obebejĩnavacari jidʉbejarã. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i me boje, epecʉyʉme mʉjare jabovava ʉ̃i jaboteinʉmʉre. 33Jíni bojed̶ajarã mʉje cʉvaede aru tãutʉrare ĩniburu, jíjarã cʉve cʉvabevʉre. Que teni cʉvarãjaramu cainʉmʉa mʉje cʉvae me cũiméne cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, ñavaipõeva ne ĩmenoi aru bocomiva ne ãmenoi. 34Que baru mʉje cʉvae cʉrõre dápiarãjaramu mʉje ũmeque máre, arejamed̶a Jesús.
Jesúre meateni coreino
(Mt 24.43-44; 25.1-13; Mr 13.34-36)
35Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a ina ʉ̃́que cʉrivʉre:
—Meatejarã mʉja yópe põeva ne memenajiye jipocamia ne meateiyepe. Bʉojarã mʉje jãrióicãvare aru pẽojara mʉje pẽoibʉre. 36D̶ajarã yópe ina memecaipõeva ne d̶aiyepe coreivʉ ne jabocʉre, voarãjivʉ maumena ʉ̃i copaiyede pʉrʉbʉorĩ torojʉve teinore jocarĩ. 37Ñai jabocʉ darĩ earu ina ʉ̃́re memecaipõeva coreivʉre, torojʉrãjarama na. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ñai jabocʉ bʉocʉyʉme ʉ̃i jãrióicãvare. Aru náre dobaicõjeni tʉoiva yebai, jícʉyʉme ne ãrajiyeva. 38Que teni ñai jabocʉ ʉ̃i daiyede ñami coricai o miad̶áe tʉiyede, ina memecaipõeva coreivʉ baru ʉ̃́re, me torojʉrãjarama na, ʉ̃i mearo d̶acaquiye boje náre. 39Me dápiajarã iyede: Ñai cʉ̃rami upacʉ majibebi aipiyede ñavaipõecʉ dacʉyʉre. Majicʉ baru ñavaipõecʉi daquiyede, coreni, ecoicõjemeni, ñavaicõjemejebu ʉ̃i cʉ̃ramiquede. 40Yʉ máre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, dacʉyʉmu yʉre mʉje corebenʉmʉre. Que baru meateiye jaʉvʉ mʉjare máre, arejamed̶a Jesús.
“Memecaipõecʉ jʉ ayʉre aru memecaipõecʉ jʉ abecʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
(Mt 24.45-51)
41Pedro jẽniari jã́rejamed̶a Jesúre:
—Mʉ, ñʉje jabocʉ, ¿coyʉcacʉrʉ̃ mʉ yo jã́ri dápiarĩ põeva ne d̶arãjiyepe aino mácarõre ñʉjare? ¿O coyʉcacʉrʉ̃ yore caivʉre? arejamed̶a Jesúre.
42Aru Jesús arejamed̶a ʉ̃́re:
—Coyʉquijivʉ mʉjare ʉ̃i borore ñai memecaipõecʉre jʉ ayʉre ʉ̃i jabocʉre aru majicʉre máre. Ñai cʉ̃rami upacʉ coreicõjecʉyʉbe ñai memecaipõecʉ majicʉre, ʉ̃i jíquiyepe ayʉ yebacavʉre ne ãrajiyeva caijãravʉa. 43Ñai cʉ̃rami upacʉ copaini dayʉ, earu ʉ̃́re memecaipõecʉre d̶ayʉre yópe ʉ̃i cõjeinope, torojʉcʉyʉbe ñai memecaipõecʉ, cʉ̃rami upacʉ ʉ̃i jíquiye boje ʉ̃́re bojed̶aino mearore. 44Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ñai cʉ̃rami upacʉ coreicõjecʉyʉbe ñai memecaipõecʉre caiye ʉ̃i cʉvaede. 45Ʉbenita apecʉ memecaipõecʉ, ñai jʉ abecʉ ʉ̃i jabocʉre, “Ji jabocʉ maume dabecʉbe” arĩ, ãmeina d̶ayʉ baru ʉ̃i yebacavʉre aru yebacarõmivare máre, ʉrarõ ãri aru ũcuri pacotecʉyʉbe ʉ̃. 46Que teiyede, ʉ̃i jabocʉ dacʉyʉbe ñai memecaipõecʉ ʉ̃i corebejãravʉ baquinói aru ʉ̃i majibeora baquinói máre. Aru jarʉvaicõjecʉyʉbe ʉ̃́re noi, Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉre ne jarʉvainoi, ʉ̃i ñájiquiyepe ayʉ.
47’Que baru ñai memecaipõecʉ majicʉreca ʉ̃i jabocʉi ʉrõre, ʉbenita ʉ̃i mememenu, aru jʉ abedu ʉ̃́re, ñai jabocʉ pare jara popeicõjecʉyʉbe ʉ̃́re. 48Ʉbenita ñai memecaipõecʉi majibedu ʉ̃i jabocʉi ʉrõre, aru ãmenore d̶aru, majiéda jara popeicõjecʉyʉbe ʉ̃́re. Ñai majicʉre ʉ̃i jabocʉi ʉrõre d̶aiye jaʉvʉ ʉ̃i majiépe. Aru ñai põeva ne jímʉ mácʉre ʉrarõ, jacopaiyovaiye jaʉvʉ náre coapa cojedeca, arejamed̶a Jesús, náre bueyʉ.
Jesús ʉ̃i coatede d̶aino põevare
(Mt 10.34-36; Mr 10.38)
49Cojedeca Jesús coyʉrejamed̶a náre:
—Darejacacʉ yʉ ijãravʉi, Espíritu Santo ʉ̃i daquiyepe ayʉ ijãravʉcavʉre. Aru pare ʉvʉ yʉ ʉ̃i daquiyede ʉ̃i ʉre parʉéque. 50Ʉbenita mamarʉmʉ ʉrarõ ñájiye jaʉquiyebu yʉre. Ñájivʉ yʉ caride, aru ñájiquijivʉ ji ñájiye bʉojaiyeta. 51¿Dápiaivʉrʉ̃ mʉja yʉ dayʉ bácʉre cãrijimene d̶acʉyʉ ijãravʉcavʉre? Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Ji daiye báque boje ijãravʉi, põeva coatenajarama ne baju. 52Que baru cũinápʉrʉpe paivʉ cũinád̶ami cʉ̃ramicavʉ maucʉvarãjivʉbu ne baju yʉre boje. Pʉcarã ãd̶amatenajivʉbu apevʉ yóbecʉrãque. 53Apevʉ nácavʉ jʉ arãjivʉbu yʉre. Ʉbenita apevʉ nácavʉ jʉ abenajivʉbu yʉre. Que baru népacʉ ãd̶amatequijibi mamacʉque. Aru mamacʉ ãd̶amatequijibi jípacʉque. Népaco ãd̶amatecojibico mamacoque. Aru mamaco ãd̶amatecojibico jípacoque. Mamacʉi márepaco ãd̶amatecojibico õi vácoque. Aru õi vácore ãd̶amatecojibico ṍque, arejamed̶a Jesús.
Jesús ʉ̃i coyʉino meajãravʉre aru ãmejãravʉre
(Mt 16.1-4; Mr 8.11-13)
54Jesús arejamed̶a ina obedivʉ põevare:
—Mʉja jã́ivʉ ocopenibo nacajainore aviá doinoi, cũiná aiyavʉ̃ mʉja “Ocaquiyebu”. Aru nopedeca ocaiyavʉ̃ no. 55Aru mʉja jã́ivʉ ũmevʉ japuinore aviá daino cãcopũravʉre jocarĩ, aiyavʉ̃ mʉja “Pare bo daivʉ. Meajãravʉ daivʉ”. Aru nopedeca boiyavʉ̃ no. 56¡Mʉja, jʉjovaivʉtamu! Joborõquede aru cavarõquede máre coreóvaivʉvacari, ʉbenita pare coreóvabevʉbu mʉja ijãravʉi vaiyede, arejamed̶a Jesús.
Mauvare mearo maje d̶aino
(Mt 5.25-26)
57Jesús arejamed̶a náre cojedeca:
—¿Aipe teni mead̶abenarʉ mʉje d̶aiyede caride mʉje majinomia? Mead̶ajarã mʉje d̶aiyede caride yópe mʉje majinope. 58Mʉjacacʉ nʉñʉ maru ʉ̃́re ãmecoroyʉque jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́iñami, “Mead̶arãjarevʉ” ajacʉrĩ ʉ̃́re, ʉ̃i nʉvamequiyepe ayʉ ʉ̃́re jabova ne ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõecʉre, aru ʉ̃i jẽni jíbequiyepe ayʉ ʉ̃́re churaravare, aru ne jarʉvabenajiyepe ayʉ ʉ̃́re ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi. 59Coyʉyʉbu mʉjare: Ne bʉoru ʉ̃́re ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi, etabecʉbe pʉ bojed̶ayʉta caiye iye ʉ̃i bojecʉbe d̶aiyede, arejamed̶a náre Jesús.

Currently Selected:

Lucas 12: cub

Highlight

Share

Copy

None

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in