Deuteronómium 32
32
Mojžišova pieseň
1"Nebesá, naslúchajte; ja prehovorím, zem, počúvaj slová mojich úst.
"2Nech spŕchne ako dážď
moje naučenie,
nech moja reč padá ako rosa,
ako tichý dážď na zeleň,
ako lejaky na pažiť.
3"Lebo ja hlásam meno Hospodinovo;
vzdajte česť nášmu Bohu!
"4On Skalou, dokonalé je dielo Jeho,
lebo všetky Jeho cesty sú správne.
Je Bohom verným,
a nie vierolomným,
On spravodlivý je a priamy.
5Spreneverili sa Mu,
pre svoju poškvrnenosť
nie sú Jeho synmi,
rod zvrátený a znetvorený.
6Takto sa odplácate Hospodinovi,
ľud bláznivý a nemúdry?!
Nie je On tvojím Otcom,
ktorý ťa stvoril?
Ktorý ťa učinil a upevnil?
7Rozpomeň sa na dávne časy,
uvažuj o rokoch starých pokolení,
spytuj sa svojho otca, a oznámi ti,
svojich starcov, a povedia ti!
8Keď Najvyšší prideľoval
dedičstvo národom,
keď rozdeľoval synov ľudských,
určoval hranice národom
podľa počtu Izraelcov.
9Lebo Hospodinovým podielom
je Jeho národ,
Jákob je Jeho údelným vlastníctvom.
10Našiel ho v pustej krajine,
kde nevzhľadná divočina vyje,
ujal sa ho, staral sa oň,
chránil si ho sťa zrenicu oka.
11"Ako orol bdie nad svojím hniezdom
a krúži nad svojimi orlíčatmi,
tak rozostiera si krídla a berie ho,
nesie ho na svojej peruti;
"12Hospodin sám ho vodil,
nebolo pri ňom cudzieho boha.
13Doviedol ho na výšiny zeme
a živil ho plodinami poľa,
dával mu sať med zo skaly
a olej z kremenného brala,
14kravské maslo a ovčie mlieko
spolu s tukom jahniat,
bášánskych baranov a kozlov
a najlepším pšeničným zrnom:
a pil si šumiacu krv hrozna.
15No stučnel Ješurún#čestné meno pre Izrael a spyšnel.
Stučnel si, vypásol a vykŕmil si sa!
Zavrhol Boha, ktorý ho učinil,
a opovrhol Skalou svojho spasenia.
16Hnali Ho k žiarlivosti
cudzími bohmi,
ohavnosťami Ho dráždili.
17Obetovali démonom,
ktorí nie sú Bohom,
božstvám, ktoré nepoznali,
novým božstvám,
ktoré nedávno prišli,
ktorých sa vaši otcovia nebáli.
18Zanedbal si Skalu, ktorá ťa zrodila,
zabudol si na Boha, ktorý ťa splodil.
19Videl to Hospodin a vo svojom hneve
zavrhol svojich synov a dcéry
20a riekol: Skryjem si tvár pred nimi,
uvidím, ako sa to s nimi skončí,
lebo sú zvráteným pokolením
a nevernými deťmi.
21Hnali ma k žiarlivosti tým,
ktorý nie je Boh,
dráždili ma svojimi
ničomnými modlami.
Ja ich poženiem k žiarlivosti tým,
čo nie je ľud,
bláznivým národom ich rozhnevám.
22Lebo oheň vzplanul pre môj hnev,
horí až do hlbín podsvetia,
zožiera zem i jej úrodu
a plameňom zapaľuje základy vrchov.
23Nahromadím na nich pohromy,
vystrieľam svoje šípy na nich,
24"na hladom zoslabnutých
a zožieraných nákazou
a jedovatým morom;
i zuby šeliem pošlem na nich
i s jedom v prachu sa plaziacich hadov.
"25Vonku meč bude oberať o deti
a v príbytkoch bude hrôza,
ničiaca mládenca i pannu,
dojča i šedivú hlavu.
26Riekol by som: Rozptýlim ich
a vyhladím ich pamiatku z ľudstva,
27"keby som sa nebál bezočivosti nepriateľov,
že to protivníci zle pochopia
a povedia: Naša ruka zvíťazila;
nespôsobil to všetko Hospodin.
"28Lebo sú bezradným národom
a niet v nich chápavosti.
29Keby boli múdri, pochopili by to,
porozumeli by,
ako sa to s nimi skončí.
30Ako by mohol
jeden prenasledovať tisíc ľudí
a dvaja na útek zahnať
desaťtisíc ľudí?
Iba ak by ich predala ich Skala
a Hospodin ich vydal napospas!
31Lebo ich skala nie je ako naša Skala,
to môžu posúdiť aj naši nepriatelia.
32Lebo ich vinič pochádza
z viniča Sodomy
a z viníc Gomory,
ich hrozná sú jedovaté hrozná,
strapce majú trpké.
33Ich víno je dračou otravou
a krutým vreteničím jedom.
34Či nie je to skryté u mňa,
zapečatené v mojich pokladniciach?
35Mne patrí pomsta i odplata
pre dobu, keď sa im zakolíše noha,
lebo deň ich záhuby je blízko
a rýchlo sa blíži to, čo má prísť.
36Lebo Hospodin zaistí práva
svojmu ľudu
a zľutuje sa nad svojimi služobníkmi.
Keď uvidí, že stratila sa sila
a chráneným i nechráneným
je koniec,
37vtedy riekne: Kde sú ich bohovia,
skala, na ktorú sa spoliehali,
38ktorí jedávali tuk ich obetí
a pili víno z ich úliatob?#nápojových obetí, liatych obetí
Nech vstanú a pomôžu vám,
nech sú vám záštitou!
39"Pozrite teraz, že ja, len ja som,
a nieto Boha okrem mňa;
ja usmrcujem, ja obživujem,
ja raním a ja uzdravím,
a nikto z mojej ruky nevyslobodí.
"40Lebo ja k nebu zdvíham svoju ruku
a hovorím: Ja žijem naveky!
41Keď nabrúsim svoj blýskavý meč
a moja ruka chopí sa súdu,
pomstou odplatím
svojim protivníkom
a odplatím tým, čo ma nenávidia.
42Opojím krvou svojej strely
a môj meč naje sa mäsa
s krvou zabitých a zajatých,
z hlavy nepriateľských vodcov.
43Národy, velebte Jeho ľud,
lebo On pomstí krv svojich sluhov,
pomstou odplatí svojim protivníkom
a zem svojho ľudu zbaví hriechu!
44Mojžiš prišiel spolu s Józuom, synom Núnovým, a verejne predniesol všetky slová tejto piesne ľudu.
45Keď Mojžiš dohovoril všetky tieto slová celému Izraelu,46povedal im: Pripusťte si k srdcu všetky slová, ktorými dnes svedčím proti vám, a o ktorých vy prikážete svojim synom, aby plnili všetky slová tohto zákona.47Lebo nie je to prázdne slovo, ktoré sa vás netýka, ale je to váš život, a pre toto slovo budete dlho žiť v krajine, do ktorej idete cez Jordán, aby ste ju vlastnili.
Boh pripravuje Mojžiša na smrť
48V ten istý deň Hospodin riekol Mojžišovi:49Vystúp na vrch Nebó v pohorí Abárím v Moábsku naproti Jerichu a pozri si Kanaán, ktorý dávam Izraelcom do vlastníctva.50Na vrchu, na ktorý vystúpiš, zomrieš a budeš pripojený k svojmu ľudu, ako zomrel tvoj brat Áron na vrchu Hór a pripojený bol k svojmu ľudu,51pretože ste mi boli neverní uprostred Izraelcov pri vodách Meríby pri Kádeši na púšti Cin, pretože ste ma neuctili ako Svätého uprostred Izraelcov.52Krajinu pred sebou uvidíš, ale do krajiny, ktorú dávam Izraelcom, nevstúpiš.
Currently Selected:
Deuteronómium 32: SLB
Highlight
Share
Copy
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
TRANOSCIUS a. s.
Deuteronómium 32
32
Mojžišova pieseň
1"Nebesá, naslúchajte; ja prehovorím, zem, počúvaj slová mojich úst.
"2Nech spŕchne ako dážď
moje naučenie,
nech moja reč padá ako rosa,
ako tichý dážď na zeleň,
ako lejaky na pažiť.
3"Lebo ja hlásam meno Hospodinovo;
vzdajte česť nášmu Bohu!
"4On Skalou, dokonalé je dielo Jeho,
lebo všetky Jeho cesty sú správne.
Je Bohom verným,
a nie vierolomným,
On spravodlivý je a priamy.
5Spreneverili sa Mu,
pre svoju poškvrnenosť
nie sú Jeho synmi,
rod zvrátený a znetvorený.
6Takto sa odplácate Hospodinovi,
ľud bláznivý a nemúdry?!
Nie je On tvojím Otcom,
ktorý ťa stvoril?
Ktorý ťa učinil a upevnil?
7Rozpomeň sa na dávne časy,
uvažuj o rokoch starých pokolení,
spytuj sa svojho otca, a oznámi ti,
svojich starcov, a povedia ti!
8Keď Najvyšší prideľoval
dedičstvo národom,
keď rozdeľoval synov ľudských,
určoval hranice národom
podľa počtu Izraelcov.
9Lebo Hospodinovým podielom
je Jeho národ,
Jákob je Jeho údelným vlastníctvom.
10Našiel ho v pustej krajine,
kde nevzhľadná divočina vyje,
ujal sa ho, staral sa oň,
chránil si ho sťa zrenicu oka.
11"Ako orol bdie nad svojím hniezdom
a krúži nad svojimi orlíčatmi,
tak rozostiera si krídla a berie ho,
nesie ho na svojej peruti;
"12Hospodin sám ho vodil,
nebolo pri ňom cudzieho boha.
13Doviedol ho na výšiny zeme
a živil ho plodinami poľa,
dával mu sať med zo skaly
a olej z kremenného brala,
14kravské maslo a ovčie mlieko
spolu s tukom jahniat,
bášánskych baranov a kozlov
a najlepším pšeničným zrnom:
a pil si šumiacu krv hrozna.
15No stučnel Ješurún#čestné meno pre Izrael a spyšnel.
Stučnel si, vypásol a vykŕmil si sa!
Zavrhol Boha, ktorý ho učinil,
a opovrhol Skalou svojho spasenia.
16Hnali Ho k žiarlivosti
cudzími bohmi,
ohavnosťami Ho dráždili.
17Obetovali démonom,
ktorí nie sú Bohom,
božstvám, ktoré nepoznali,
novým božstvám,
ktoré nedávno prišli,
ktorých sa vaši otcovia nebáli.
18Zanedbal si Skalu, ktorá ťa zrodila,
zabudol si na Boha, ktorý ťa splodil.
19Videl to Hospodin a vo svojom hneve
zavrhol svojich synov a dcéry
20a riekol: Skryjem si tvár pred nimi,
uvidím, ako sa to s nimi skončí,
lebo sú zvráteným pokolením
a nevernými deťmi.
21Hnali ma k žiarlivosti tým,
ktorý nie je Boh,
dráždili ma svojimi
ničomnými modlami.
Ja ich poženiem k žiarlivosti tým,
čo nie je ľud,
bláznivým národom ich rozhnevám.
22Lebo oheň vzplanul pre môj hnev,
horí až do hlbín podsvetia,
zožiera zem i jej úrodu
a plameňom zapaľuje základy vrchov.
23Nahromadím na nich pohromy,
vystrieľam svoje šípy na nich,
24"na hladom zoslabnutých
a zožieraných nákazou
a jedovatým morom;
i zuby šeliem pošlem na nich
i s jedom v prachu sa plaziacich hadov.
"25Vonku meč bude oberať o deti
a v príbytkoch bude hrôza,
ničiaca mládenca i pannu,
dojča i šedivú hlavu.
26Riekol by som: Rozptýlim ich
a vyhladím ich pamiatku z ľudstva,
27"keby som sa nebál bezočivosti nepriateľov,
že to protivníci zle pochopia
a povedia: Naša ruka zvíťazila;
nespôsobil to všetko Hospodin.
"28Lebo sú bezradným národom
a niet v nich chápavosti.
29Keby boli múdri, pochopili by to,
porozumeli by,
ako sa to s nimi skončí.
30Ako by mohol
jeden prenasledovať tisíc ľudí
a dvaja na útek zahnať
desaťtisíc ľudí?
Iba ak by ich predala ich Skala
a Hospodin ich vydal napospas!
31Lebo ich skala nie je ako naša Skala,
to môžu posúdiť aj naši nepriatelia.
32Lebo ich vinič pochádza
z viniča Sodomy
a z viníc Gomory,
ich hrozná sú jedovaté hrozná,
strapce majú trpké.
33Ich víno je dračou otravou
a krutým vreteničím jedom.
34Či nie je to skryté u mňa,
zapečatené v mojich pokladniciach?
35Mne patrí pomsta i odplata
pre dobu, keď sa im zakolíše noha,
lebo deň ich záhuby je blízko
a rýchlo sa blíži to, čo má prísť.
36Lebo Hospodin zaistí práva
svojmu ľudu
a zľutuje sa nad svojimi služobníkmi.
Keď uvidí, že stratila sa sila
a chráneným i nechráneným
je koniec,
37vtedy riekne: Kde sú ich bohovia,
skala, na ktorú sa spoliehali,
38ktorí jedávali tuk ich obetí
a pili víno z ich úliatob?#nápojových obetí, liatych obetí
Nech vstanú a pomôžu vám,
nech sú vám záštitou!
39"Pozrite teraz, že ja, len ja som,
a nieto Boha okrem mňa;
ja usmrcujem, ja obživujem,
ja raním a ja uzdravím,
a nikto z mojej ruky nevyslobodí.
"40Lebo ja k nebu zdvíham svoju ruku
a hovorím: Ja žijem naveky!
41Keď nabrúsim svoj blýskavý meč
a moja ruka chopí sa súdu,
pomstou odplatím
svojim protivníkom
a odplatím tým, čo ma nenávidia.
42Opojím krvou svojej strely
a môj meč naje sa mäsa
s krvou zabitých a zajatých,
z hlavy nepriateľských vodcov.
43Národy, velebte Jeho ľud,
lebo On pomstí krv svojich sluhov,
pomstou odplatí svojim protivníkom
a zem svojho ľudu zbaví hriechu!
44Mojžiš prišiel spolu s Józuom, synom Núnovým, a verejne predniesol všetky slová tejto piesne ľudu.
45Keď Mojžiš dohovoril všetky tieto slová celému Izraelu,46povedal im: Pripusťte si k srdcu všetky slová, ktorými dnes svedčím proti vám, a o ktorých vy prikážete svojim synom, aby plnili všetky slová tohto zákona.47Lebo nie je to prázdne slovo, ktoré sa vás netýka, ale je to váš život, a pre toto slovo budete dlho žiť v krajine, do ktorej idete cez Jordán, aby ste ju vlastnili.
Boh pripravuje Mojžiša na smrť
48V ten istý deň Hospodin riekol Mojžišovi:49Vystúp na vrch Nebó v pohorí Abárím v Moábsku naproti Jerichu a pozri si Kanaán, ktorý dávam Izraelcom do vlastníctva.50Na vrchu, na ktorý vystúpiš, zomrieš a budeš pripojený k svojmu ľudu, ako zomrel tvoj brat Áron na vrchu Hór a pripojený bol k svojmu ľudu,51pretože ste mi boli neverní uprostred Izraelcov pri vodách Meríby pri Kádeši na púšti Cin, pretože ste ma neuctili ako Svätého uprostred Izraelcov.52Krajinu pred sebou uvidíš, ale do krajiny, ktorú dávam Izraelcom, nevstúpiš.
Currently Selected:
:
Highlight
Share
Copy
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
TRANOSCIUS a. s.