Lukáš 24
24
1V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. 2Kameň našli od hrobu odvalený, 3vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli. 4Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve. 5Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi. Ale oni sa im prihovorili: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? 6Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei: 7»Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.«“ 8Tu sa rozpamätali na jeho slová, 9vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným. 10Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. A s nimi aj iné to rozprávali apoštolom. 11Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im. 12No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo. 13V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, 14a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. 15Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. 16Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. 17I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení 18a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ 19On im povedal: „A čo?“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; 20ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. 21A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. 22Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, 23a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. 24Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“ 25On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! 26Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ 27A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. 28Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. 29Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nimi. 30A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. 31Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. 32Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ 33A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi 34a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ 35Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba. 36Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám.“ 37Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. 38On im povedal: „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? 39Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti - a vidíte, že ja mám.“ 40Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. 41A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“ 42Oni mu podali kúsok pečenej ryby. 43I vzal si a jedol pred nimi. 44Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.“ 45Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, 46a povedal im: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych 47a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. 48Vy ste toho svedkami. 49Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!“ 50Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. 51Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. 52Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. 53Stále boli v chráme a velebili Boha.
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava
Lukáš 24
24
1V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. 2Kameň našli od hrobu odvalený, 3vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli. 4Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve. 5Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi. Ale oni sa im prihovorili: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? 6Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei: 7»Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.«“ 8Tu sa rozpamätali na jeho slová, 9vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným. 10Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. A s nimi aj iné to rozprávali apoštolom. 11Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im. 12No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo. 13V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, 14a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. 15Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. 16Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. 17I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení 18a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ 19On im povedal: „A čo?“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; 20ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. 21A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. 22Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, 23a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. 24Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“ 25On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! 26Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ 27A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. 28Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. 29Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nimi. 30A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. 31Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. 32Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ 33A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi 34a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ 35Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba. 36Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám.“ 37Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. 38On im povedal: „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? 39Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti - a vidíte, že ja mám.“ 40Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. 41A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“ 42Oni mu podali kúsok pečenej ryby. 43I vzal si a jedol pred nimi. 44Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.“ 45Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, 46a povedal im: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych 47a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. 48Vy ste toho svedkami. 49Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!“ 50Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. 51Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. 52Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. 53Stále boli v chráme a velebili Boha.
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava