Genezis 8
8
Koniec potopy
1"Vtedy sa Boh rozpomenul na Nóacha, na všetky živočíchy i na dobytok, ktoré boli s ním v korábe; Boh poslal vietor na zem a vody opadli."2Zavreli sa žriedla prahlbiny aj okná nebies a dážď z neba ustal.3Vody sa viac a viac vracali do zeme a po stopäťdesiatich dňoch začalo vôd ubúdať.4V siedmom mesiaci, sedemnásteho dňa toho mesiaca spočinul koráb na Araráte#Ararát – staroveká krajina Urartu.5"Vôd stále ubúdalo až do desiateho mesiaca; prvý deň desiateho mesiaca ukázali sa končiare vrchov.
"6Potom, po štyridsiatich dňoch, Nóach otvoril okno korábu, ktoré urobil,7a vypustil krkavca. Ten vyletel a poletoval sem i tam, kým na zemi nevyschli vody.8Potom vypustil holubicu, aby videl, či sa vody na povrchu zeme umenšili.9Keď však holubica nenašla miesto, kde by jej noha spočinula, vrátila sa k nemu do korábu, lebo vody boli na celom povrchu zeme. Vystrel ruku, chytil ju a vtiahol k sebe do korábu.10Potom čakal ešte ďalších sedem dní a znova vypustil holubicu z korábu.11K večeru sa holubica vrátila k nemu, a hľa, v zobáku mala čerstvý olivový list. Z toho Nóach poznal, že sa vody na zemi umenšili.12Potom počkal ďalších sedem dní a vypustil holubicu, ale tá sa už nevrátila k nemu.
13Šesťsto prvého roku Nóachovho života, prvého dňa prvého mesiaca vyschli vody na zemi. Vtedy Nóach odstránil z korábu pokrov, a hľa, povrch zeme už obschol.14Dvadsiateho siedmeho dňa druhého mesiaca bola zem úplne suchá.
15Tu riekol Boh Nóachovi:16Vyjdi z korábu a s tebou tvoja žena, tvoji synovia i ženy tvojich synov.17Vyveď všetky živočíchy, ktoré sú z každého tvora s tebou, a to vtáctvo, dobytok i všetky plazy, čo sa plazia po zemi, nech sa hýbu na zemi, nech sa plodia a množia na zemi.18Nato vyšiel Nóach a s ním jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov.19Všetky živočíchy, plazy, vtáctvo a všetko, čo sa hýbalo na zemi, vyšlo z korábu po čeľadiach.
20Vtedy Nóach postavil oltár Hospodinovi a vzal zo všetkých čistých zvierat, zo všetkých čistých vtákov a obetoval spaľované obete na oltári.21Keď Hospodin zacítil príjemnú vôňu, riekol si: Nebudem už pre človeka preklínať zem, lebo jeho zmýšľanie je zlé od mladosti, a nebudem už biť všetko živé, ako som to urobil.
22Dokiaľ však zem trvať bude,
sejba ani žatva, chlad ani horúčosť,
leto ani zima, deň ani noc
nikdy neprestanú.
TRANOSCIUS a. s.
Genezis 8
8
Koniec potopy
1"Vtedy sa Boh rozpomenul na Nóacha, na všetky živočíchy i na dobytok, ktoré boli s ním v korábe; Boh poslal vietor na zem a vody opadli."2Zavreli sa žriedla prahlbiny aj okná nebies a dážď z neba ustal.3Vody sa viac a viac vracali do zeme a po stopäťdesiatich dňoch začalo vôd ubúdať.4V siedmom mesiaci, sedemnásteho dňa toho mesiaca spočinul koráb na Araráte#Ararát – staroveká krajina Urartu.5"Vôd stále ubúdalo až do desiateho mesiaca; prvý deň desiateho mesiaca ukázali sa končiare vrchov.
"6Potom, po štyridsiatich dňoch, Nóach otvoril okno korábu, ktoré urobil,7a vypustil krkavca. Ten vyletel a poletoval sem i tam, kým na zemi nevyschli vody.8Potom vypustil holubicu, aby videl, či sa vody na povrchu zeme umenšili.9Keď však holubica nenašla miesto, kde by jej noha spočinula, vrátila sa k nemu do korábu, lebo vody boli na celom povrchu zeme. Vystrel ruku, chytil ju a vtiahol k sebe do korábu.10Potom čakal ešte ďalších sedem dní a znova vypustil holubicu z korábu.11K večeru sa holubica vrátila k nemu, a hľa, v zobáku mala čerstvý olivový list. Z toho Nóach poznal, že sa vody na zemi umenšili.12Potom počkal ďalších sedem dní a vypustil holubicu, ale tá sa už nevrátila k nemu.
13Šesťsto prvého roku Nóachovho života, prvého dňa prvého mesiaca vyschli vody na zemi. Vtedy Nóach odstránil z korábu pokrov, a hľa, povrch zeme už obschol.14Dvadsiateho siedmeho dňa druhého mesiaca bola zem úplne suchá.
15Tu riekol Boh Nóachovi:16Vyjdi z korábu a s tebou tvoja žena, tvoji synovia i ženy tvojich synov.17Vyveď všetky živočíchy, ktoré sú z každého tvora s tebou, a to vtáctvo, dobytok i všetky plazy, čo sa plazia po zemi, nech sa hýbu na zemi, nech sa plodia a množia na zemi.18Nato vyšiel Nóach a s ním jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov.19Všetky živočíchy, plazy, vtáctvo a všetko, čo sa hýbalo na zemi, vyšlo z korábu po čeľadiach.
20Vtedy Nóach postavil oltár Hospodinovi a vzal zo všetkých čistých zvierat, zo všetkých čistých vtákov a obetoval spaľované obete na oltári.21Keď Hospodin zacítil príjemnú vôňu, riekol si: Nebudem už pre človeka preklínať zem, lebo jeho zmýšľanie je zlé od mladosti, a nebudem už biť všetko živé, ako som to urobil.
22Dokiaľ však zem trvať bude,
sejba ani žatva, chlad ani horúčosť,
leto ani zima, deň ani noc
nikdy neprestanú.
TRANOSCIUS a. s.