Had bol najľstivejší zo všetkých poľných zvierat, ktoré utvoril Hospodin, Boh. Povedal žene: „Naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov záhrady?“ Žena mu odpovedala: „Ovocie zo stromov v záhrade jesť smieme, ale o ovocí stromu, ktorý je uprostred záhrady, Boh povedal: ‚Nejedzte z neho, nedotknite sa ho, aby ste nezomreli!‘“ No had žene povedal: „Nie, určite nezomriete! Boh totiž vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh, budete poznať dobro i zlo.“ Žena videla, že by bolo dobré jesť zo stromu, lebo strom je na pohľad lákavý a na získanie múdrosti vábivý. Vzala z jeho ovocia, jedla, potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou, a jedol aj on. Obom sa otvorili oči a spoznali, že sú nahí. Splietli figové listy a urobili si zástery. Keď počuli hlas Hospodina, Boha, ktorý sa prechádzal po záhrade za popoludňajšieho vánku, ukryl sa človek i jeho žena pred Hospodinom, Bohom, medzi stromy záhrady. Hospodin, Boh, zavolal na človeka a opýtal sa ho: „Kde si?“ On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, zľakol som sa, pretože som nahý, a tak som sa skryl.“ Potom sa ho spýtal: „Kto ti povedal, že si nahý? Nejedol si azda zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť?“ Človek odvetil: „Žena, ktorú si mi dal, aby bola so mnou, dala mi z toho stromu, tak som jedol.“ Nato povedal Hospodin, Boh, žene: „Čo si to urobila?“ Ona odpovedala: „Had ma naviedol, tak som jedla.“
Hospodin, Boh, povedal hadovi:
„Pretože si to urobil, budeš prekliaty,
vyvrhnutý spomedzi všetkého dobytka
a všetkých divých zvierat.
Budeš sa plaziť po bruchu
a hltať prach po všetky dni svojho života.
Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou,
medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom;
ono ti rozšliape hlavu, ty mu však zraníš pätu!“
Žene povedal:
„Rozmnožím tvoje trápenie v tehotenstve,
v bolestiach budeš rodiť deti.
Budeš túžiť po svojom mužovi,
ale on bude vládnuť nad tebou.“
Mužovi povedal:
„Pretože si poslúchol hlas svojej ženy
a jedol si zo stromu,
z ktorého som ti zakázal jesť,
nech je pre teba prekliata pôda.
S námahou sa z nej budeš živiť
po všetky dni svojho života.
Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť
a ty budeš jesť poľné byliny.
V pote tváre budeš jesť chlieb,
kým sa nevrátiš do zeme,
lebo z nej si bol vzatý,
veď prach si a do prachu sa vrátiš.“
Človek dal svojej žene meno Eva, pretože ona bola matkou všetkých živých. Hospodin, Boh, urobil mužovi a jeho žene kožené šaty a zaodel ich. Potom Hospodin, Boh, povedal: „Hľa, človek sa stal ako jeden z nás: Pozná dobro i zlo. Len aby teraz nesiahol rukou na strom života, nejedol z neho a nežil naveky!“ Hospodin, Boh, ho vyhnal zo záhrady Eden, aby obrábal pôdu, z ktorej bol vzatý. Odohnal človeka a na východ od záhrady Eden postavil cherubov a blýskavý plamenný meč, aby strážili cestu k stromu života.