Genezis 2:18-25

Potom riekol Hospodin Boh: Nie je dobré človeku byť osamote. Dám mu pomoc, ktorá mu bude roveň."Vtedy Hospodin Boh utvoril zo zeme všetku poľnú zver i všetko nebeské vtáctvo a priviedol ich k človeku, aby videl, ako ich nazve; každý živý tvor sa mal volať tak, ako ho nazve človek."A človek pomenoval všetok dobytok, nebeské vtáctvo i všetku poľnú zver. Ale pre človeka nenašiel pomoc, ktorá by mu bola roveň."Vtedy Hospodin Boh dopustil na človeka tvrdý spánok; keď zaspal, vyňal mu jedno rebro a jeho miesto uzavrel mäsom."Z rebra, ktoré Hospodin Boh vyňal človeku, utvoril ženu a priviedol ju k človeku.Nato povedal človek: Toto je už kosť z mojich kostí a telo z môjho tela. Bude sa volať mužena, lebo je z muža vzatá. Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom.Obaja však boli nahí, človek i jeho žena, ale nehanbili sa.

Bezplatné plány čítania a zamyslenia týkajúce sa Genezis 2:18-25