YouVersion Logo
Search Icon

O Kandɔɔ 41

41
Lɔma Faraɔnnɔɔ sɔl-lan
1O sɔɔn mun kɔɔli, mí vɔsila tiɔn la hiaw. Paale pilɛ, mí Faraɔnnɔɔ sɔl lɔan. Mó cannun isisi o pee bɛndoo Nil kɔngɔ. 2Mó ca navaa kɛndɛ-kɛndɛa celulaa fulaa o peelo nda ŋɔmmɛw, má va diólan o kɔngɔɔ demullo. 3O kon kɔɔli, mí navaa celen a fula vɛlɛ o peelo nda ŋɔmmɛw, a va a vɔɔn-vɔɔn, a ɲavɛi sɛ́ɛ́n. Má hun sim navaa tasea celulaa fula-a ikɛi o peo kɔngɔ. 4Mí navaa ŋɔmmɛvaa ɲavɛyaa vɔɔŋaa kan a tisa navaa ŋɔmmɛvaa kɛndɛ-kɛndɛa celulaa coo, má dia nda kpow. O kon, mí Faraɔnnɔɔ yinga o lɔan.
5Mó muungu vɛlɛ o lɔan cundun. Mó sɔl lɔma diinndɔan, man ma yɔŋnun man ni: yasalan n'maltan la va cuuloo tan ŋɔmmɛw o tum pilɔɔ coo, yasala lan láà luɛi kúlú taw, láà naŋ vɛlɛ o tofaa taw. 6O kon kɔɔli, mí yasala celen la cuulu o lataselan kɔɔli tan ŋɔmmɛw, lan la va lafoofiɛilan. Mí hoeyii tuvii fula a ba paalen le can-ndo-e veesiaa lan kékélé. 7Kɛ mí yasala foofiɛila lan la misimisi yasala kɛndɛla ŋɔmmɛwla luɛi lan kúlú lan. O kon, mí Faraɔnnɔɔ yinga, mó tiandu, mó sina maa lɔan o va sɔl kon ni.
8Idiiyo, mó va buulanndo taw, mó veelu vanaa viamaa yavaa a vanaa kɔlkalua Esipte kpow, mó tombolal nda lɔma sala tiɔmma o sɔl man-ndan. Kɛ vana pilɛ bɛɛ nɔ́lá ndu kɔlɔ lɔma sɔlaama man tɛɛsiallo le. 9O kon mí bolle vanaa yɔngù masaa mɔiyan-nda cua sɔɛi, mó dimul Faraɔnnɔɔ aa: «I sɔlɔlan-ndɔ hau tɛɛmbuu nuu. 10Telen pilɛ, mí nɔm óò tuulu kɔl a naa vanaa nɔmaa baalaa, má bii ya, má mal-la o kaasoo naa bolle vanaa loamaa bulua nɔmnda latulu o cɛi kaaso bolle vanaa màndà nɔm-nda nin. 11Icɔllo pum, mí n sɔl lɔan naa bolle vanaa loamaa bulua, ma kɛ́-kɛ̀ máà nɔ kɔlɔ ndɔ. 12Nduyɛ poombɔ Hebreenɔɔ pum va naa ikɛi o kaasoo lon. Vana baala bolle kpalilaa kàndà nɔm-nda o va ni. Mí n cɔm ndu lɔma naa n sɔl man-ndan, mó tɛɛsial naa kɔlɔ lɔma sɔlaama sala tiɔmma man. 13Mí sɔɔn tosan mɛɛ o tɛɛsial naa yɛ kpafii. Mí ya i muungu o fonda ni ya va baalaa-o, má landu bolle vanaa loamaa bulua o yɔmndo.»
Yosɛf tɛɛsiaa lɔma Faraɔnnɔɔ sɔl-lan
14O kon mí Faraɔnnɔɔ viam vannda le kɔlan hunɔɔ a Yosɛf. Má kɔa cɔ́-cɔ́, má kɔ soli ndu o kaasoo, má sendi ndu, má soli ndu volɔɔla va ndu lekɔɔlan, má vow ndu volɔɔla celen. Má kɔa a ndu o Faraɔnnɔɔ lo. 15Mí Faraɔnnɔɔ dimul ndu aa: «I sɔl lɔan, kɛ vana-vana tiwba le ya kɔlɔ ndɔɔ tɛɛsiallo le. Nduyɛ, i tuei maa nɔm, te vana cɔm nɔm pɛ lɔma sɔlaan, á tɛɛsial vana kon kɔlɔ ndɔɔ.» 16Mí Yosɛf dimul Faraɔnnɔɔ aa: «O co ya le co tɛɛsiaa le, kɛ Hala co nɔm masaa kɔlɔ lɔma sɔlaama nɔmndan tɛɛsial ni.» 17O kon mí Faraɔnnɔɔ cɔm Yosɛf lɔma o sɔl-lan aa: «O lɔma ya sɔl-lan nin, mí cannun isisi o pee bɛndoo Nil kɔngɔ. 18Mí ca navaa kɛndɛ-kɛndɛa celulaa fulaa o peelo nda ŋɔmmɛw, má sim diólan o peo kɔngɔ. 19Mí navaa celen a fula vɛlɛ nda ŋɔmmɛw o pee pilɛ kon nin o a tasea kan kɔɔli. Kan nda va a ɲavɛi sɛ́ɛ́n. Vɔwle ndáà vɔwlen, kabi bɛɛ i ci vɔ nawva vɔwlen lende o lɛŋnde Esipte len nin te. 20Kɛ mí navaa vɔɔŋaa ɲavɛyaa kan a tisa navaa kɛndɛa celulaa tasea coo, má misimisi nda kpow. 21A misi nda misi nda kon-ndo kpow, vanáà ce pɛ aa a mil ɲɛ-ɲɛ le, má lonnun a ɲavɛi lende tuŋ maa paandu. O kon mí yinga, mí tiandu. 22Mɛɛ ya muungu vɛlɛ o lɔan, mí sɔl lɔma diinndɔan: mí ca yasala n'malta kɛndɛ-kɛndɛlan o tum pilɔɔ tan ŋɔmmɛw, kúloo pila yasala lan láà luɛi ni. 23O kon kɔɔli, mí ca vɛlɛ yasala n'malta celen tan ŋɔmmɛw o lan kɔɔli, la va lafoofiɛilan. Mí hoeyii fula a ba paalen le can-ndo-e veesiaa lan kékélé. 24Kɛ mí yasala foofiɛila lan la misi yasala kɛndɛla luɛi lan kúlú lan. I cɔm vanaa viamaa yavaa a vanaa kɔlkalua lɔma sɔlaan man kpow, kɛ vana pilɛ bɛɛ tiwba le ya kɔlɔ ndɔɔ cɔmndo le.»
25O kon mí Yosɛf dimul Faraɔnnɔɔ aa: «Lɔma sɔlaama sala tiɔmma man kpede, lɔma pilɛan ma co ni, kɔlɔ pilɔɔ ma nɔ ni. Hala cɔm nɔm masaa ɲɛ o co hunɔɔ tosa-o nuaa ni. 26Navaa kɛndɛ-kɛndɛa celulaa ŋɔmmɛwva a yasala kɛndɛla ŋɔmmɛwla luɛi kúloo taw lan la co tɔɔmaseloo le vɔsilan laŋɔmmɛw ni, lɔma sɔlaama pilɛan kpé ma yɔŋnun ni. 27Navaa ŋɔmmɛvaa vɔɔŋaa ɲavɛyaa fula a tasea kɔɔli-a a yasala ŋɔmmɛwla foofiɛila hoeiye veesiaa lan, tɔɔmaseloo co kon le vɔsilan laŋɔmmɛw ni, vɔsila yima fofolan la vanin ni. 28Maa mɛɛ ya dimul nɔm Faraɔnnɔɔ yɛ, Hala cɔm nɔm ɲɛ o hun tosanin-ndo ni. 29Tofa vɔ, vɔsila ŋɔmmɛwla co hunɔɔ lan, ɲɛdiaa vanin taw-taw o lɛŋnde Esipte len nin kpede. 30Kɛ vɔsila lan la cuu pɛ, vɔsila ŋɔmmɛwla co hunɔɔ o lan kɔɔli lan, yima fofolan ma vanin taw. Fofola kon tosanin mì vannda pɔɛɛnun sɔɛi ɲɛdiaa bɛndu-bɛndu kei nda o ba-o. Kani fofola kon co hunɔɔ ɲɛ-ɲɛ cii o lɛŋnde Esipte len kpow nin. 31Vannda pɔɛɛnunnin a ɲɛ nda sɔlanin o vɔsila taselan bɛngu-o pɔ́lì. Kani fofola luɛinin o lɛŋnden nden nin-ndo vanin o bɔɔ. 32Taa ce pɛ má sɔl lɔan man sala tiɔn, kon co cɔmndo ni maa Hala cii dɛnɛ kon kiolɔɔ kpali, fɔ mò yɔŋnun kangalan. O viw lɛnin le ɲɛ o kelu kon-ndo tosaa le. 33Lelan masaa, hɛli vana nɔ kɔlkaloo a taasio-o, mà kɛsi ndu bollen o lɛŋnde Esipte len kpow coo. 34Mà hɛli vanaa cuungiaa ɲɛ-sɔlaa o kobila bɛndulan kpow nin, mì nda va ɲɔɔn keiyo cuaa o ɲɛm nda vanin kovɔɔ o vɔsila ŋɔmmɛwla kɛndɛlan nin-ndon coo o lɛŋnde Esipte len nin kpow. Ipilɛ nda bɛnda le faŋaa o ŋuɛɛnu oo ŋuɛɛnu coo ni. 35Mà cuungiaa ɲɛdiaa vanin fulaa o vɔsila ŋɔmmɛwla kɛndɛlan nin-ndo, mà luei maalon o cɛila mandaa ɲɛlan nin o ba nɔmndo bɛngu. Mà manda mun le vɔsila fofolalaa co hunɔɔ lan. 36Ɲɛdiaa nda cuungiaanin kon-ndo vanin o mandaa le lɛŋnden kpow o vɔsila ŋɔmmɛwla yima fofolan ma toalnin Esipte coo lan bɛngu ni. O kon, vanndacieea vi lɛnin a yiaan te.»
A kɛsi Yosɛf bollen o lɛŋnde Esipte len coo
37Mí tuu Yosɛf tuu kon-ndo hɛnan Faraɔnnɔɔ nda vanaa bɛndua kpow. 38O kon mí Faraɔnnɔɔ ɲuna vanaa bɛndua kan aa: «N sɔlanin pá vanndo o tiwnin ba le vali kon tosaa-o maa poo ho, o kɔl Hala-o co hoo nin-ndo?» 39Mó dimul Yosɛf aa: «Le tùú Hala cɔm nɔm sɔɔn mun kpow-vo, vana celen co mò nɔ kɔlkaloo a taasio maa nɔm te. 40Lelan, nɔm co va bollen o masale nilen coo ni, mì vanaa co o ba nuu bɛngu-a kpede a va nɔm o labɛngunin. Ya pila Faraɔnnɔɔ bɛɛ, ɲɛ ya hiawnin nɔm-ndo koni co le co ya co icali o kpɛŋɛ lemasaa nin-ndo ni. 41Le hee, i suili nɔm, nɔm co nin lɛŋnde Esipte len kpow bollen ni.» 42Mí Faraɔnnɔɔ solin kelɛi o isu, mó vow Yosɛf, mó vow ndu volɔɔla kolala keesela kɛndɛ-kɛndɛlan, mó vow ndu yɔlɔn n'sianion o labolo. 43Mó heelu ndu o ɲɛ ɲaanan ndɔ diinndɔ soa nan-ndo coo. Mí vannda va yondaa aa: «La mal nɛiyo.» Nuaa Faraɔnnɔɔ kɛsi Yosɛf vana bɛndoo o lɛŋnde Esipte len kpow coo ni.
44Mí masa kon dimul vɛlɛ Yosɛf aa: «Ya Faraɔnnɔɔ co masa lelɛŋndo ni. Kɛ nduyɛ, te nɔm Yosɛf cɛl te, o lɛŋnde Esipte len nin kpow, vana-vana hiiluu suei le, o co vɔ bɛɛ le pelei kpeŋaa le.» 45Mó ke Yosɛf diolan aa Safnat-Panea, mó ke ndu lanɔɔ, diolan Asnat, cua Poti-Fera va vana-solia-lasálàá Ɔn-ndo. Mí Yosɛf can, mó kɔa lɛŋnde Esipte len mɛɛndanndo. 46Ndóò nɔ vɔsilan beleyaa telen nda hin a ndu o Faraɔnnɔɔ lo-o, masaa Esipte pɛɛn. Mó faŋan o bɛ́ɛ̀ lemasaa nin, mó kɔa lɛŋnde Esipte len kpow balɔɔ. 47O vɔsila ŋɔmmɛwla kɛndɛlan bɛngu, mí ciɛɔn a tɔlɔɔlan la naŋ taw-taw o lɛŋnden coo. 48O vɔsila ŋɔmmɛwla lan nin, mí Yosɛf cuungiaa ɲɛdiaa o lɛŋnde Esipte len nin kpow. Mó kɛsi ɲɛdiaa kon o kobilan nin. O kobi oo kobi nin, mó manda ɲɛdiaa va fulaa o valta va tosanndo o tàndà kon nin-ndan nin-ndo. 49Mó manda maalon taw-taw, mí malun kalan kui mɛ̀ɛ́-mɛ̀ɛ́ sióónndon va o mɛmma ihɛllan kɔngɔ nuaa yɛ. A lo mun cuungiaa tei, ma sanga a cɔmndo. Vanáà nɔla lɛ mun tuu le.
Poaa Yosɛf velu-a
50Tuma pá mí yima fofolama man ma luɛi, mí Asnat, cua Poti-Fera va vana-solia-lasálàá Ɔn-ndo vilul Yosɛf poaa nda ŋiɔn. 51Mó ke po ndɔ tasoo diolan aa Manase (kon co dimio ni aa «Vana yɔngu pɔɛɛnndan-ndo»), kani mó dimi aa: «Hala tosa mí pɔɛɛnun sangala kei ya coo lan kpow a sɛyan ya sɛyan a yungu fuɲa nuu-o.» 52Mó ke po ndɔ diinndɔɔ diolan aa Efraim (kon co dimio ni aa «Vana kuiyàá»), kani mó dimi aa: «Hala nɛŋi ya ipulu o lɛŋnde ya va o mɔnɛi nin-nden nin.»
Yima fofolan ma luɛi
53Mɛɛ vɔsila ŋɔmmɛwla kɛndɛla ɲɔɔn va kuiyo lan la cuu, 54mí vɔsila ŋɔmmɛwla fofolalan la kandun mɛɛ Yosɛf ndóò dimi yɛ. Mí yima man má tiw o lɛŋnde kpow nin. Kɛ ɲɛdiaa va o lɛŋnde Esipte len nin taw. 55Mɛɛ ɲɛdiaa cuu Esiptea o ba, má kuel Faraɔnnɔɔ a cɛɛŋɔnndo. Mí Faraɔnnɔɔ dimul nda kpede aa: «La kɔ cɔm Yosɛf bahavɛi niaa mì la tosa ɲɛ o dimulnin niaa-o.» 56Mí yiaan má luɛi o tàndà kon nin kpow. O kon mí Yosɛf kumbi cɛila mandaa ɲɛla va o lɛŋnden nin-ndan kpede, mó va Esiptea baloo pisio o ba. Kɛ mí yiaan ma cɔɔlu vɛlɛ luɛyɔɔ o lɛŋnde Esipte len nin. 57Vannda va fulaa o lɛŋii balu tàndà kon-nde nin le kɔlan baloo piondɔɔ Yosɛf o ba Esipte lon, kani yima fofolan ma va ma bɔɔ o lɛŋnde kpow nin.

Currently Selected:

O Kandɔɔ 41: BKG

Highlight

Copy

Compare

Share

None

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in