Marek 14
14
1Bolo dva dni pred Veľkou nocou a sviatkami Nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho podvodne chytiť a zabiť. 2Ale hovorili: „Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.“ 3Keď bol v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel pri stole, prišla žena s alabastrovou nádobou pravého vzácneho nardového oleja. Nádobu rozbila a olej mu vyliala na hlavu. 4Niektorí sa hnevali a hovorili si: „Načo takto mrhať voňavý olej?! 5Veď sa mohol tento olej predať za viac ako tristo denárov a tie rozdať chudobným.“ A osopovali sa na ňu. 6Ale Ježiš povedal: „Nechajte ju! Prečo ju trápite? Urobila mi dobrý skutok. 7Veď chudobných máte vždy medzi sebou, a keď budete chcieť, môžete im robiť dobre. Ale mňa nemáte vždy. 8Urobila, čo mohla. Vopred pomazala moje telo na pohreb. 9Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“ 10Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im ho zradil. 11Tí sa potešili, keď to počuli, a sľúbili, že mu dajú peniaze. A on hľadal spôsob, ako ho príhodne vydať. 12V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali mu jeho učeníci: „Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?“ 13Poslal dvoch zo svojich učeníkov a vravel im: „Choďte do mesta. Tam stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním 14a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: »Učiteľ odkazuje: Kde je pre mňa miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?« 15On vám ukáže veľkú hornú sieň, prestretú a pripravenú. Tam nám prichystajte.“ 16Učeníci odišli, a keď prišli do mesta, všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka. 17Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi. 18A keď boli pri stole a jedli, Ježiš povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou.“ 19Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Azda ja?“ 20On im odpovedal: „Jeden z Dvanástich, čo so mnou namáča v mise. 21Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ 22Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: „Vezmite, toto je moje telo!“ 23Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. 24A povedal im: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých. 25Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“ 26Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu. 27Vtedy im Ježiš povedal: „Všetci odpadnete, lebo je napísané: »Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu.« 28Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.“ 29Peter mu povedal: „Aj keby všetci odpadli, ja nie.“ 30Ježiš mu odvetil: „Veru, hovorím ti: Ty ma dnes, tejto noci, skôr, ako dva razy kohút zaspieva, tri razy zaprieš.“ 31Ale on ešte horlivejšie vyhlasoval: „Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.“ Podobne hovorili aj ostatní. 32Prišli na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal svojim učeníkom: „Sadnite si tu, kým sa pomodlím.“ 33Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. I doľahla naňho hrôza a úzkosť. 34Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte!“ 35Trocha poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina. 36Hovoril: „Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem, ale čo ty.“ 37Keď sa vrátil, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „Šimon, spíš? Ani hodinu si nemohol bdieť? 38Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ 39Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. 40A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy a nevedeli, čo mu povedať. 41Keď prišiel tretí raz, povedal im: „Ešte spíte a odpočívate? Dosť už. Prišla hodina: hľa, Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov. 42Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca je blízko.“ 43A kým ešte hovoril, prišiel zrazu Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi, zákonníci a starší. 44Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkám, to je on. Chyťte ho a obozretne odveďte!“ 45Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: „Rabbi.“ A pobozkal ho. 46Oni položili naň ruky a zajali ho. 47Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 48Ježiš im povedal: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. 49Deň čo deň som učil u vás v chráme, a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo.“ 50Vtedy ho všetci opustili a rozutekali sa. 51No akýsi mladík išiel za ním, odetý plachtou na holom tele; a chytili ho. 52Ale on pustil plachtu a utiekol nahý. 53Ježiša priviedli k veľkňazovi, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi, starší a zákonníci. 54Peter šiel zďaleka za ním až dnu do veľkňazovho dvora. Sadol si k sluhom a zohrieval sa pri ohni. 55Veľkňazi a celá veľrada zháňali svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli. 56Mnohí proti nemu krivo svedčili, a ich svedectvá sa nezhodovali. 57Tu niektorí vstali a krivo proti nemu svedčili: 58„My sme ho počuli hovoriť: »Ja zborím tento chrám zhotovený rukou a za tri dni postavím iný, nie rukou zhotovený.«“ 59Ale ani tak sa ich svedectvo nezhodovalo. 60Tu vstal veľkňaz, postavil sa do stredu a opýtal sa Ježiša: „Nič neodpovieš na to, čo títo svedčia proti tebe?“ 61Ale on mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova pýtal: „Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?“ 62Ježiš odvetil: „Áno, som. A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi.“ 63Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Načo ešte potrebujeme svedkov? 64Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete?“ A oni všetci vyniesli nad ním súd, že je hoden smrti. 65Niektorí začali naňho pľuť, zakrývali mu tvár, bili ho päsťami a hovorili mu: „Prorokuj!“ Aj sluhovia ho bili po tvári. 66Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna z veľkňazových slúžok. 67Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela sa naňho a povedala: „Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom.“ 68Ale on zaprel: „Ani neviem, ani nerozumiem, čo hovoríš.“ Vyšiel von pred nádvorie a zaspieval kohút. 69Keď ho tam videla slúžka, znova začala vravieť okolostojacim: „Tento je z nich.“ 70Ale on opäť zapieral. O chvíľku tí, čo tam stáli, znova hovorili Petrovi: „Veru si z nich, veď si aj Galilejčan.“ 71On sa však začal zaklínať a prisahať: „Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte.“ 72Vtom kohút zaspieval druhý raz. Vtedy sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: „Skôr ako dva razy kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ I rozplakal sa.
Currently Selected:
Marek 14: SSV
Highlight
Share
Copy
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava
