YouVersion Logo
Search Icon

Marcos 6

6
Íñɨ́ Jesús ñuunꞌ Nazaret
(Mateo 13:53-58; Lucas 4:16-30)
1Nkene Jesús yukuán, jee kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ ñuunꞌ nu̱u̱nꞌ ñaꞌnu re̱ꞌ. Jee nnikɨnꞌ rá te̱e, súkuáꞌa re̱ꞌ ráa, maáréꞌ. 2Sáá nkenta ki̱vɨ̱ꞌ nájiáví, nka̱jiéꞌé re̱ꞌ xínéꞌénꞌ re̱ꞌ Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ iniꞌ veꞌi sinagoga nu̱u̱nꞌ kútútú rá ñɨvɨ Israel. Jee kue̱ꞌe̱ꞌ ñɨvɨ ya̱ íñɨ́ tésóꞌo ráa ya̱ káchíꞌ Jesús, jee tívɨ́ xíniꞌ ráa. Jee jíkátu̱ꞌún táꞌán ráa:
―¿Né núꞌ nni̱ꞌi̱nꞌ te̱e yaꞌá rá tu̱ꞌun yaꞌá váji xi̱ni̱ꞌ re̱ꞌ? ¿Na̱ tu̱ꞌun níchí ka̱ꞌ nku̱tu̱ꞌva víꞌí re̱ꞌ jín rá a̱nasɨ́ sáꞌá re̱ꞌ? 3¿Á nsú te̱e chutáꞌán yutun ví te̱e yaꞌá, rúsa? Jín, ¿á nsú se̱ꞌya María kúvi re̱ꞌ?, jee, ¿á nsú kúvi re̱ꞌ ñaniꞌ Jacobo, José, Judas, jín Simón? Jee, ¿á suni nsáꞌ nééꞌ rá ku̱ꞌva re̱ꞌ yaꞌá nteñu‑ó, rúsa? ―nkachiꞌ rá ñɨvɨ ñuunꞌ yukuán.
Saájee nku̱níní iniꞌ ráa jie̱ꞌe̱ꞌ re̱ꞌ.
4I̱ña̱jée nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa:
―Ɨɨn te̱e ya̱ nákani re̱ꞌ tu̱ꞌun kéne yuꞌú máá maá Ndiosíꞌ, jee rá ñɨvɨ kua̱íyó rá ñuunꞌ chíñúꞌún ráa nu̱u̱nꞌ te̱e vá. Soo rá ñɨvɨ ñuunꞌ maáréꞌ jín rá táꞌán re̱ꞌ jín rá táꞌán veꞌi re̱ꞌ, chi ni ntu chíñúꞌún ráa maa ―nkachiꞌ Jesús.
5Jee ntu nkúvi saꞌá Jesús kue̱ꞌe̱ꞌ a̱nasɨ́, soo kua̱chi ntee re̱ꞌ naꞌá re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ yakuꞌ rá ñɨvɨ kúꞌvíꞌ jee nxi̱núvi re̱ꞌ ráa. 6Jee nti̱vɨ́ xíniꞌ re̱ꞌ, chi ntu kúneí iniꞌ ráa re̱ꞌ. Jee ni̱kónúun re̱ꞌ rá ñuunꞌ yatin yukuán, jee xínéꞌénꞌ re̱ꞌ Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ.
Chúichí Jesús rá u̱xu̱vi̱ꞌ (12) discípulo, ya̱ kúvi rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa, sáva stekútu̱ꞌún ráa Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ
(Mateo 10:5-15; Lucas 9:1-6)
7Jee nkana re̱ꞌ ni uxúꞌ u̱vi̱ꞌ (12) rá te̱e. Jee nka̱jiéꞌé re̱ꞌ chuichí re̱ꞌ ta u̱vi̱ꞌ, ta u̱vi̱ꞌ ráa. Njia̱ꞌa re̱ꞌ tiñu tatúníꞌ ráa sáva taníkɨ́nꞌ ráa rá ta̱chi̱ꞌ néꞌí yɨ́ꞌɨ́ ñɨvɨ. 8Jee nta̱túníꞌ re̱ꞌ ya̱ ntu̱náꞌ kunaꞌá ráa nu̱u̱nꞌ kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ráa, chisaꞌ kua̱chi karútíꞌ ráa ni. Ni nkúnaꞌá ráa ya̱ kajiꞌ ráa, ni ñunu, ni xu̱ꞌún iniꞌ manchíjí ráa. 9Chisaꞌ kua̱chi sáni ni̱jia̱nꞌ yɨ́ꞌɨ́ jie̱ꞌe̱ꞌ ráa, jee ni nkúnaꞌá ráa u̱vi̱ꞌ saꞌma naku̱ꞌun ráa. 10Jee nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ ráa:
―Né ni ví nkuvi nu̱u̱nꞌ ki̱vɨ rán ɨɨn veꞌi, kino̱o rán kuneeꞌ rán yukuán, ne̱kua̱ꞌ kene rán ñuunꞌ vá. 11Jee retú ɨɨn nu̱u̱nꞌ ntu íyó maniꞌ ráa tɨɨn ráa ránoꞌó, ni ntu̱ví nénu̱u̱nꞌ ráa chúꞌun iniꞌ ráa Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ ya̱ káchíꞌ ránú nu̱u̱nꞌ‑u, jee sáá kene rán yukuán, jee kisɨ rán ti̱ka̱cha̱a̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ rán, sáva nastúvi rán ya̱ íyó si̱kɨ̱ꞌ ráa. Máá nááꞌ vá káchíꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán, ya̱ ki̱vɨ̱ꞌ keꞌneꞌ Ndiosíꞌ kua̱chi ñɨ̱vɨ́, súka̱ꞌ xinóꞌo víꞌí Ndiosíꞌ rá ñɨvɨ rá ñuunꞌ Sodoma jín Gomorra, soo másúꞌ ka̱ꞌ xinóꞌo re̱ꞌ ráa nsú káꞌ xinóꞌo re̱ꞌ rá ñɨvɨ rá ñuunꞌ vá ya̱ ntu tésóꞌo tu̱ꞌun kachiꞌ ránú ―nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa.
12I̱ña̱jée nkene ráa stekútu̱ꞌún ráa ya̱ íyó nakani iniꞌ rá ñɨvɨ jie̱ꞌe̱ꞌ kua̱chi ráa jee kunikɨnꞌ ráa Ndiosíꞌ. 13Jee nta̱níkɨ́nꞌ ráa rá ta̱chi̱ꞌ néꞌí nyɨ̱ꞌɨ iniꞌ kue̱ꞌe̱ꞌ ñɨvɨ, jee nchi̱só ráa ntíꞌ aceite xi̱ni̱ꞌ kue̱ꞌe̱ꞌ rá ñɨvɨ kúꞌvíꞌ jee nxi̱núvi ráa rává.
Ni̱ꞌi̱ꞌ Juan te̱e ya̱ síkuánuté
(Mateo 14:1-12; Lucas 9:7-9)
14Herodes, te̱e tátúníꞌ, chi nteso̱ꞌo re̱ꞌ ya̱ kúvi, chi nɨꞌɨ rá ñɨvɨ káꞌánꞌ xi̱ni̱ꞌ Jesús. Jee nkachiꞌ re̱ꞌ:#6:14 Áxí: jee káchíꞌ ráa
―Jesús kúvi re̱ꞌ Juan, te̱e síkuánuté, ya̱ nna̱tekuꞌ i̱i̱ꞌ re̱ꞌ ya̱ níꞌiꞌ re̱ꞌ, jee saáva fuersáꞌ ííꞌ a̱nasɨ́ sátíñú‑u iniꞌ re̱ꞌ.
15Soo inka ka̱ꞌ ñɨvɨ káchíꞌ:
―Suvire̱ꞌ ví Elías, ya̱ nkuvi re̱ꞌ te̱e ya̱ nna̱kani tu̱ꞌun nkene yuꞌú máá maá Ndiosíꞌ yanaꞌán nasɨ́kuitɨꞌ.
Jee rá inka ka̱ꞌ káchíꞌ:
―Kúvi re̱ꞌ ɨɨn te̱e ya̱ nákani re̱ꞌ tu̱ꞌun kéne yuꞌú Ndiosíꞌ kuéntáꞌ ɨɨn rá te̱e nna̱kani ráa tu̱ꞌun nkene yuꞌú máá maá Ndiosíꞌ yanaꞌán nasɨ́kuitɨꞌ.
16Soo sáá nteso̱ꞌo Herodes rá tu̱ꞌun yaꞌá, nkachiꞌ‑i:
―Juan ví yaꞌá, ya̱ nuꞌuꞌ nta̱jí ni̱ꞌ ya̱ ñeꞌneꞌ ráa su̱ku̱nꞌ re̱ꞌ, jee nna̱tekuꞌ i̱i̱ꞌ re̱ꞌ nkene re̱ꞌ nteñu rá níꞌiꞌ.
17Nkachiꞌ Herodes suꞌva chi [ya̱ nkuvi tiempúꞌ ichi ya̱ta̱ꞌ ya̱] máá maáréꞌ nta̱jí re̱ꞌ ntɨɨn ráa Juan jee niꞌniꞌ ráa maa iniꞌ veka̱a. Nsa̱ꞌá re̱ꞌ yaꞌá jie̱ꞌe̱ꞌ Herodías, ñasɨ́ꞌɨ́ ñaniꞌ re̱ꞌ, ya̱ kúvi Felipe, chi nna̱tana̱ꞌá Herodes jín ña. 18Jee nkachiꞌ Juan nu̱u̱nꞌ Herodes:
―Ntu yɨ́netuꞌ ya̱ natana̱ꞌá nú jín ñasɨ́ꞌɨ́ ñaniꞌ nú.
19Saáva Herodías táꞌvi iniꞌ ña néꞌyá ña Juan, jee nkuini ña kaꞌniꞌ ña re̱ꞌ. Soo ntu nkúvi. 20Chi ñúyúꞌví iniꞌ Herodes néꞌyá re̱ꞌ Juan, chi jíníꞌ re̱ꞌ ya̱ te̱e na̱a̱ꞌ jín ya̱ yɨ́tíñú nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ ví Juan. Jee nku̱mí váꞌa re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ ña. Jee sáá tésóꞌo re̱ꞌ tu̱ꞌun káchíꞌ Juan jee nku̱kuáchí iniꞌ re̱ꞌ, soo ntaꞌanꞌ iniꞌ re̱ꞌ teso̱ꞌo re̱ꞌ maa.
21Soo nkenta ɨɨn ki̱vɨ̱ꞌ ñúꞌún iniꞌ ña, máá sáá nkenta viko kui̱ya̱ꞌ Herodes. Nsa̱ꞌá re̱ꞌ ɨɨn xíní nu̱u̱nꞌ rá te̱e kúñáꞌnú jín re̱ꞌ, jín rá capitán soldado, jín rá te̱e kúñáꞌnú ñuunꞌ Galilea. 22Nki̱vɨ se̱ꞌya sɨ́ꞌɨ́ Herodías nu̱u̱nꞌ kúxíní ráa jee nka̱tiéꞌé ña. Jee nsa̱ꞌá ña ya̱ kúsɨ́ɨꞌ iniꞌ Herodes jín rá te̱e kúxíní jín re̱ꞌ. Herodes, te̱e tátúníꞌ nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñaꞌan súchí vá:
―Ka̱ka̱nꞌ néni ɨɨn ya̱ kuíni nú, jee taji ni̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ nú.
23Jee nsa̱náaꞌ re̱ꞌ ya̱ ku̱ꞌva re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ ña, jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
―Néni ɨɨn ya̱ ka̱ka̱nꞌ nú, taji ni̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ nú, sú ne̱ sava país ya̱ tátúníꞌ ni̱ꞌ.
24Nkene ña jee ni̱ka̱tu̱ꞌún ña nánáꞌ ña:
―¿Ná kúvi ya̱ ka̱ka̱nꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u?
Jee nkachiꞌ nánáꞌ ña nu̱u̱nꞌ ña:
―Xi̱ni̱ꞌ Juan te̱e síkuánuté.
25Ntañúꞌún kuitɨꞌ ne̱ numíjiꞌíꞌ nki̱vɨ ña nu̱u̱nꞌ nééꞌ te̱e tátúníꞌ, jee ni̱ka̱nꞌ ña:
―Ntañúꞌún kuitɨꞌ kuíni ni̱ꞌ ya̱ taji nú xi̱ni̱ꞌ Juan, ya̱ síkuánuté, iniꞌ ɨɨn ko̱ꞌo̱ꞌ.
26Jee te̱e tátúníꞌ vá nku̱kuéká víꞌí iniꞌ re̱ꞌ. Soo jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ nchi̱sóyuꞌú re̱ꞌ ya̱ ku̱ꞌva re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ ña, jín xá jie̱ꞌe̱ꞌ rá te̱e nééꞌ kúxíní ráa jín re̱ꞌ, jee ntu nkuíni re̱ꞌ kusáꞌán re̱ꞌ ya̱ níkanꞌ ña. 27Kuíntañúꞌún nta̱jí re̱ꞌ ɨɨn najiáꞌáꞌ re̱ꞌ, jee nta̱túníꞌ re̱ꞌ ya̱ kiji‑i jín xi̱ni̱ꞌ Juan iniꞌ nu̱u̱nꞌ yɨ́ꞌɨ́‑ɨ veka̱a. 28Jee ña̱ꞌa̱nꞌ te̱e vá iniꞌ veka̱a, jee ñeꞌneꞌ‑e su̱ku̱nꞌ Juan. Jee nki̱naka re̱ꞌ xi̱ni̱ꞌ Juan ɨɨn iniꞌ ko̱ꞌo̱ꞌ, jee njia̱ꞌa re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ ñaꞌan súchí vá. Jee njia̱ꞌa ña maa nu̱u̱nꞌ nánáꞌ ña.
29Sáá nku̱káꞌnú iniꞌ rá te̱e súkuáꞌa jín Juan ya̱ nkuvi sukuán, ña̱nake̱ꞌen ráa ñunéꞌyúꞌ re̱ꞌ, jee nse̱ꞌí ráa maa ɨɨn iniꞌ yaviꞌ yu̱u̱ꞌ.
Jiáꞌa Jesús yájíꞌ u̱ꞌu̱nꞌ mil (5000) te̱e
(Mateo 14:13-21; Lucas 9:10-17; Juan 6:1-14)
30Saájee nikó rá te̱e kúvi najiáꞌáꞌ re̱ꞌ ya̱ níso ráa tiñu apóstol ya̱ nchu̱ichí re̱ꞌ jee nku̱tútú ráa nu̱u̱nꞌ Jesús. Jee nna̱kani ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ nɨꞌɨ ya̱ nsa̱ꞌá ráa jín ya̱ nxi̱néꞌénꞌ ráa. 31Jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa:
―Kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ iyo‑órán nu̱u̱nꞌ ntu ñɨvɨ jee nájiáví‑ó unúún.
Nkachiꞌ‑i suꞌva, chi kua̱ꞌa̱nꞌ va̱ji víꞌí ñɨvɨ, saáva ntu nkúvi kajiꞌ ráa.
32Jee kua̱ꞌa̱nꞌ maáráa iniꞌ barkúꞌ nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún nu̱u̱nꞌ ntu ñɨvɨ. 33Soo niniꞌ kue̱ꞌe̱ꞌ rá ñɨvɨ ya̱ kua̱ꞌa̱nꞌ ráa, jee nna̱kuniꞌ rá ñɨvɨ vá Jesús. Jee va̱ji ráa nta̱ká rá ñuunꞌ jee nika ninu ráa kua̱ꞌa̱nꞌ ráa yukuán. Jee xíꞌna ráa ka̱ꞌ nkenta yukuán nsú káꞌ suvire̱ꞌ. 34Sáá va̱kene Jesús iniꞌ barkúꞌ, niniꞌ‑i kue̱ꞌe̱ꞌ ñɨvɨ jee nku̱náꞌví iniꞌ re̱ꞌ ráa, chi kúvi ráa kuéntáꞌ lanchi, ntu i̱toꞌoꞌ kuneen kuéntáꞌ‑á rátíꞌ. Jee nka̱jiéꞌé re̱ꞌ nxi̱néꞌénꞌ re̱ꞌ ráa kue̱ꞌe̱ꞌ tu̱ꞌun.
35Jee sáá niniꞌ víꞌí, nku̱yatin rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa jee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―Ya nini víꞌí ví‑i, jee ñuꞌun sáɨn nu̱u̱nꞌ ntu nééꞌ ñɨvɨ ví yaꞌá. 36Nachuichí nú xá rá ñɨvɨ sáva kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ráa nu̱u̱nꞌ rá kuaríáꞌ jín rá ñuunꞌ íyó yatin yaꞌá, jee keꞌen ráa ya̱ kajiꞌ ráa ―nkachiꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa.
37Soo Jesús nna̱xiníkó nu̱u̱nꞌ ráa:
―Ku̱ꞌva rán kajiꞌ ráa ―nkachiꞌ re̱ꞌ.
Jee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―Vansú u̱vi̱ꞌ sientúꞌ (200) ki̱vɨ̱ꞌ satíñú ɨɨn te̱e, jee ni̱ꞌi̱nꞌ ránꞌ xu̱ꞌún keꞌen ránꞌ ya̱ kajiꞌ ráa. #6:37 U̱vi̱ꞌ sientúꞌ (200) denario Jee, ¿á kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ránꞌ jee keꞌen ránꞌ i̱xta̱tíláꞌ vá, jee ku̱ꞌva ránꞌ kajiꞌ ráa? ―nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ.
38Jee nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa:
―¿Na̱ja i̱xta̱tíláꞌ kúmí rán? Kua̱ne̱ꞌyá rán.
Sáá nku̱káꞌnú iniꞌ ráa, jee nkachiꞌ ráa:
―U̱ꞌu̱nꞌ i̱xta̱tíláꞌ jín u̱vi̱ꞌ tia̱ká.
39I̱ña̱jée nta̱jí re̱ꞌ ráa ya̱ sikúneeꞌ tútú rá ñɨvɨ ta ɨntɨ́ɨn ɨntɨ́ɨn rá ñɨvɨ nu̱u̱nꞌ iteꞌ kuíí. 40Jee ña̱kuneeꞌ ta sientúꞌ (100) jín ta u̱vi̱xiko u̱ji̱ꞌ (50) ñɨvɨ. 41Jee ntɨɨn Jesús ni úꞌúnꞌ rá i̱xta̱tíláꞌ jín ni núvíꞌ rá tia̱ká vá, jee ni nna̱kune̱ꞌyá re̱ꞌ súkún, jee njia̱ꞌa re̱ꞌ ya̱ kútaꞌviꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ. Jee nta̱sáva kuáchí re̱ꞌ rá i̱xta̱tíláꞌ. Jee njia̱ꞌa re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa, sáva siáꞌa ráa maa nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ. Jee suni nta̱sáva‑a ni núvíꞌ rá tia̱ká sáva nɨꞌɨ rá ñɨvɨ ni̱ꞌi̱nꞌ ráa maa. 42Ntáká ráa nyajiꞌ ne̱ nkuvi iniꞌ ráa. 43Jee nna̱keꞌen ráa u̱xu̱vi̱ꞌ (12) chikívɨ́ꞌ ñúchitú rá i̱xta̱tíláꞌ léfé jín rá tia̱ká nkino̱o ka̱ꞌ. 44Jee rá te̱e ya̱ nyajiꞌ i̱xta̱tíláꞌ nkuvi u̱ꞌu̱nꞌ mil. (5000)
Jesús jíka jiéꞌé nu̱u̱nꞌ nute
(Mateo 14:22-27; Juan 6:16-21)
45Kuíntañúꞌún Jesús nsi̱káa re̱ꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa iniꞌ barkúꞌ, jee kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ráa íyo ka̱ꞌ ichi nteñúꞌún nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Betsaida xíꞌna ka̱ꞌ suvire̱ꞌ, ni náchuichí re̱ꞌ rá ñɨvɨ. 46Jee sáá nkuvi nna̱chuichí re̱ꞌ ráa, jee kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ ɨɨn yuku kaꞌanꞌ re̱ꞌ jín Ndiosíꞌ. 47Jee sáá va̱kuaaꞌ, jee ñúꞌún barkúꞌ nu̱u̱nꞌ nteñúꞌún, jee Jesús íñɨ́ maáa nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún. 48Niniꞌ re̱ꞌ ya̱ tu̱nóꞌó sikáka ráa jín remóꞌ, chi va̱ji ta̱chi̱ꞌ víjin ichinúúnꞌ ráa. Sáá va̱kunijinꞌ, nkiji Jesús jíka jie̱ꞌe̱ꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nteñúꞌún. Jee kuíni re̱ꞌ siáꞌa re̱ꞌ ráa. 49Soo sáá niniꞌ ráa re̱ꞌ jíka re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nteñúꞌún, jee nkaꞌvi iniꞌ ráa ya̱ ɨɨn íꞌná ví re̱ꞌ, jee nka̱najíín ráa, 50chi ntáká ráa niniꞌ maa jee nyu̱ꞌví ráa.
Soo kuíntañúꞌún nkaꞌanꞌ re̱ꞌ ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
―Koo tiɨ́kɨ́ iniꞌ rán. Chi nuꞌuꞌ ví‑i. Koto yúꞌví rán.
51Jee nkaa‑a iniꞌ barkúꞌ nu̱u̱nꞌ ñúꞌún ráa. Jee nnu̱ma̱ꞌ ta̱chi̱ꞌ víjin. Jee nsa̱ꞌvi nasɨ́kuitɨꞌ iniꞌ ráa jee nti̱vɨ́ xíniꞌ ráa, 52chi ntu ñáku̱ꞌun iniꞌ ráa jie̱ꞌe̱ꞌ a̱nasɨ́ vá ya̱ nsa̱ꞌá re̱ꞌ jín rá i̱xta̱tíláꞌ, chi yúú xi̱ni̱ꞌ ráa.
Xínúvi Jesús rá kúꞌvíꞌ íyó ñuunꞌ Genesaret
(Mateo 14:34-36)
53Jee sáá njia̱ꞌa ráa íyo ka̱ꞌ ichi yúnteñúꞌún vá jee nkenta ráa nu̱u̱nꞌ káá ñuunꞌ Genesaret. Jee niꞌniꞌ ráa barkúꞌ yuꞌú nteñúꞌún. 54Jee ni núun ráa barkúꞌ, jee nna̱kuniꞌ rá ñɨvɨ Jesús. 55Jee ninu ráa kua̱íyó yukuán, jee nki̱jiéꞌé ráa kua̱na̱ka ráa rá ñɨvɨ kúꞌvíꞌ yósóꞌ rává nu̱u̱nꞌ tu̱nchi̱só, nu̱u̱nꞌ tésóꞌo ráa ya̱ íñɨ́ Jesús. 56Né ni ví nkuvi nki̱vɨ re̱ꞌ, rá kuaríáꞌ áxí rá ñuunꞌ áxí chi̱kuꞌuꞌ, jee ñakɨnꞌ ráa rá kúꞌvíꞌ iniꞌ ichi. Jee ni̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ ráa, ya̱ ré kuvi kua̱chi i̱kɨ̱nꞌ ráa yuꞌú saꞌma re̱ꞌ ni. Jee ntáká rá ya̱ ni̱kɨ̱nꞌ maa, jee nuvi ráa.

Currently Selected:

Marcos 6: meh

Highlight

Share

Copy

None

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in