Màtáyò 24
24
Yésù adha Dzó Àdróo bhà rɨ́ puzà tà
(Márɨ́kò 13.1-2; Lúkà 21.5-6)
1Búti nɨ á Yésù àpò Dzó Àdróo bhà rɨ́ lésɨ̀ drě ɨ̀dhɨ lɨ̌rɨ̀ á, bhá ɨ̀dhɨ bóòbébhá àlɨ̀kɨ́ drɨ́a òbhɨ́ Dzó àndá sízó rɨ́ ádhá. 2Dɨ̌banɨ kɨ̀nɨ̀ ɨ̀yɨ drɨ́ dhɨ̌nɨ: «Ìnì ké àfa dhɨ̌ ɨ̀yɨ tséré rá? Ádaáda átà ɨ̀mɨ drɨ́: érà rɨ àlo nga nǎ ádrɨ́lé álípa drǐ ko, ɨ̀yɨ érà àndá ɨ́kɨ ózɨ́ tséré bùrú.»
Màtó ɨ̀yɨ ngǎ átsálé ògàzà bhá ndǔsɨ̀ rɨ́ ébe
(Márɨ́kò 13.3-13; Lúkà 21.7-19)
3Yésù rɨ órɨ́zó ádrɨ́lé bùrú àngó Òlívè ébe rɨ́ drǐ rɨ́ á, bhá ɨ̀dhɨ bóòbébhá àlɨ̀kɨ́ àgátía ɨ̀yɨ́lé. Zikɨ́ ɨ̀dhɨ dhɨ̌nɨ: «Étà drɨ̀ àma drɨ́ tà dhɨ̌ átsá àdhongárè yà rɨ́. Tà éngónɨ rɨ́ ɨ́mɨ atsazà ɨ́kɨ ádhá ìnyákú rɨ dezà be nɨ̀?» 4Yésù obɨ ɨ̀yɨ drɨ́ dhɨ̌nɨ: «Ìnì ba! Bhá àlo kaabɨ ɨ̀mɨ ko. 5Ìnìká, bhá kárákara ɨ̀yɨ ngǎ àlɨ́lé drě ɨ̀yɨ ɨ̀yɨ́kɨ dhú bhàlé má ro. Ɨ̀yɨ tǎ: ‹Màsɨ́yà rɨ ma nɨ̌.› Ɨ̀yɨ ngǎ bhá kárákara ábɨ́. 6Ɨ̀mɨ́kɨ òmbà ànyɨ rɨ́ ɨ́kɨ tà yǐrɨ̀ á, ɨ̀mɨ́kɨ rè dhàlé rɨ́ ɨ́kɨ tà yǐrɨ̀ á, ìnì ba, ɨ̀tɨ̀ ásí ko. Lè tà dhɨ̌ kàꞌokɨ́ ru. Dɨ̌banɨ wàngà rɨ dezà rɨ drɨ̀ dhɨ̌ yo. 7Ìnìká, Súrú àlo rɨ ngǎ àdhí dhí súrú àzɨ be. Ópɨ́ àlo rɨ àdhí dhí ópɨ́ àzɨ be. Pàrí ngéngé éꞌásɨ̀ àbírí rɨ ngǎ dhélé drě òyàkòyà rɨ ngǎ àngò éyá. 8Tà dhɨ̌ ɨ̀yɨ tséré ngǎ ádrɨ́lé mvá rɨ àzá ádhúlé rɨ́ díni.»
9«Bhábò ɨ̀yɨ dɨ̌ ngǎ ɨ̀mɨ́kɨ fě átsúlé drě ɨ̀yɨ ɨ̀mɨ́kɨ údhí bólé. Áma tà sɨ̀ súrú tséré ìnyákú drǐ rɨ́ ɨ̀yɨ ɨ̀mɨ́kɨ ngǔ ònzɨ́. 10Wàngà àndá sɨ̀ bhá kárákara rɨ kpá apetá áyɨ́ bólé. Ɨ̀yɨ ngǎ ɨ̀yɨ́kɨ òdhɨ́ nyǎ ɨ̀yɨ́léɨ̀yɨ́lé drě ɨ̀yɨ ru ngǔ ònzɨ́. 11Pòròfétà ènzòènzò ɨ̀yɨ ngǎ àpólé òbhɨ́ ro drě ɨ̀yɨ bhá kárákara ábɨ́rɨ. 12Tàònzɨ̀ rɨ ngàlé gàlé tò rɨ́ sɨ̀, bhá kárákara rɨ álè rɨ ámvɨ́ bólɨ́yá. 13Bhá dɨ̌banɨ pátólépɨ àmba tsálé tà rɨ ùdù á rɨ́ ru pá rá. 14Ɨ̀yɨ ngǎ Kárí Àdróo bhà rɨ́ bhà Rúbí Ba dhɨ̌rɨ tà ádhá ìnyákú drǐsɨ̀ kúrù, súrú tséré kàyikɨ́ benɨ̀, drě tà rɨ dɨ̌ ngǎ dèlé.»
(Márɨ́kò 13.14-23; Lúkà 21.20-24)
15«Ɨ̀mɨ ngǎ ‹Tà rɨ òbhɨ́ Dzó Àdróo bhà rɨ́ ézálépɨ› rɨ́ nǐ pàrítà àlétéré rɨ́ á. Pòròfétà Dànyélè tà nyátú tà nɨ rɨ́ rá#24.15 Ínì Dànyélè 9.27 á, 11.31 á àzɨnɨ 12.11 á.. (Bhá tà dhɨ̌rɨ làlépɨ rɨ́ kàvà be!) 16Wàngà àndá sɨ̀, lè dɨ̌ bhá ádrɨ́bhá Yùdáyà á rɨ́ kapakɨ́ àngó drìlá. 17Bhá ádrɨ́lépɨ dzó drǐ rɨ́ kaasi dzó drǐsɨ̀ fɨ́lé àfa àzɨ dhú yɨ́ bhà dzó á ko. 18Bhá ádrɨ́lépɨ ámbú á rɨ́ kobɨ yɨ ámvɨ́lé bhà tí yɨ́ bhà bòngó rɨ́ dhú ko. 19Ìtú dhǎ éngárè òkpòròvò ɨ̀yɨ ngǎ òkó mvá ìndríbhá ébe màtó nyǎ sí sɨ̀! 20Ìzi dɨ̌ Àdróo ɨ̀mɨ́kɨ apazà kadrɨ ìbhù àmbó ngárè kadrɨko údhú àndè vòzó rɨ́ sɨ̀ ko.»
21«Ìnìká, èzàngà wàngà àndá sɨ̀ rɨ́ ngǎ ádrɨ́lé àmbó ávúlé. Èzàngà àndá ngǎ ádrɨ́lé èzàngà bhá rɨ drɨ̀ nìlé ko, ángázó ìnyákú rɨ edhozà ála átsálé àndrò rɨ́. Èzàngà dhǎnɨ rɨ́ nga kpá ádrɨ́lé dǐ ko#24.21 Ínì Dànyélè 12.1 á.. 22Àdróo kaali nyátú wàngà àndárɨ bó pàtrì ko yǎnɨ, bhá ru pálépɨ nɨ yo. Àdróo ali dɨ̌banɨ wàngà àndárɨ bó bhá yɨ́ rɨ́ òpélé rɨ́ ɨ́kɨ tà sɨ̀.»
23«Wàngà àndá sɨ̀ bhá nɨ kàtà ɨ̀mɨ drɨ́: ‹Màsɨ́yà rɨ nǎnǐ!› kadrɨko: ‹Ɨ̀dhɨ dhǎla dhǎ!›, kaperɨ tà tía rɨ́ ko. 24Ìnìká, màsɨ́yà ènzòènzò ɨ̀yɨ pòròfétà ènzòènzò ébe ngǎ àpólé. Ɨ̀yɨ tà ɨ́ndrɨ́gama ró rɨ́ ɨ́kɨ ó tálɨ́ ébe ꞌwàràꞌwàrà, étsázó bhá Àdróo rɨ òpélé rɨ́ ɨ́kɨ ábɨ́zó ɨ̀ndɨ̀, ketsa rá rɨ́ á. 25Ìnìká, ávè ɨ̀mɨ drɨ́ ádrɨ́lé kàyɨ́ ro dhɨ̌!»
26«Kàngarɨ dɨ̌ tàlé ɨ̀mɨ drɨ́: ‹Ɨ̀dhɨ nyámúkú drǐla dhǎàdhò›, kàlɨ̀rɨ álá ko. Kàtàrɨ: ‹Zɨ̀ yɨ ádrɨ́lé nǎnǐ›, kaperɨ ko. 27Ìnìká, Bhá rɨ Mvá rɨ atsazà rɨ ádrɨ́ òve rɨ ágúlé bhù nǐfà àsɨ́ kpèrè édhózó ɨ̀vɨ̀lé tsálé àbhúlé rɨ́ díni. 28Pàrí àŋá rɨ ádrɨ́zó rɨ́, ɨ̀dhɨ pàrí ròká ɨ́kɨ ngàzó ru ókózó rɨ́#24.28 Lògèrè dhɨ̌rɨ lè tàlé dhɨ̌nɨ: «Bhá rɨ Mvá rɨ àlɨ̀zà rɨ ngǎ ru fě nìlé bhá tú drɨ́ drě bhá ngàlépɨ ru pálépɨ tàlizà dhɨ̌ tísɨ̀ nɨ yo.».»
Ìngì Bhá rɨ Mvá bhà rɨ́
(Márɨ́kò 13.24-27; Lúkà 21.25-28)
29Yésù asi tàlé dhɨ̌nɨ: «Púrúpúrú, wàngà àndá màtó bhà dhɨ̌ búti á, ‹ìtú rɨ nǐ tsitsi, mbǎ ka ko. Bhɨ́bhɨ́rɨ́kó ɨ̀yɨ àzó bhù lésɨ̀ bólé, drě òkpò bhù á rɨ́ ɨ̀yɨ ngǎ yàléyà#24.29 Ínì Ɨ̀sáyà 13.10 á 34.4, Èzèkɨ̀yélè 32.7 á, Yòwélè 2..› 30Bhá rɨ Mvá bhà adhatá rɨ́ ásí éndrélé bhù nǐfà á, drě súrú tséré ìnyákú drǐ rɨ́ ɨ̀yɨ ngǎ màtó òbhá. Ɨ̀yɨ Bhá rɨ Mvá rɨ nǐ átsárɨ̀ á íríti drǐ bhù á òkpò be àzɨnɨ ìngì be àdrɨ̀#24.30 Ínì Dànyélè 7.13 á.. 31Ɨ̀dhɨ màlàyɨ́kà yɨ́ bhà rɨ́ ɨ́kɨ àmú gòká àmbó rɨ́ vǒ bhá yɨ́ rɨ́ òpélé rɨ́ ɨ́kɨ ókózó bhù ndǔsɨ̀ kúrùkákɨ̀.»
Tà obhezà fígì drǐ rɨ́
(Márɨ́kò 13.28-31; Lúkà 21.29-33)
32Yésù kɨ̀nɨ̀ kpá dhɨ̌nɨ: «Tà obhezà fígì drǐ dhɨ̌rɨ kemba ɨ̀mɨ be. Óládrìléfà nɨ kàbhàkɨ́ átsálé kàlèkàlè drě, bí àrá nɨ kàbhàkɨ́ àrólé dhɨ̌, àkò àyízù rɨ ànyɨ. 33Dɨ́yá dhɨ̌rɨ díni, ɨ̀mɨ kànga tà tséré má rɨ́ tàlé dhɨ̌ ɨ́kɨ nǐ yǎnɨ, lè ɨ̀mɨ kànì tàzó tà àndá atsa ànyɨ. 34Ádaáda átà ɨ̀mɨ drɨ́: tà dhɨ̌ ɨ̀yɨ tséré átsá àkò bhá àndrò nɨ̌ ɨ́kɨ àzɨ òdràkɨ́ drɨ̀ ko. 35Bhù ɨ̀yɨ ìnyákú be dědè, dɨ̌banɨ ti má bhà rɨ́ de nyɨ̌nyɨ̌ ko.»
Àdróo nì kírí àlo údhú Ópɨ́ rɨ atsazà bhà rɨ́ nɨ̀
(Márɨ́kò 13.32-37; Lúkà 17.26-30; 17.34-36)
36«Údhú àndá dhɨ̌rɨ wàngà nɨ rɨ́ ébe, bhá nìlépɨ rá nɨ dɨ̌banɨ nyɨ̌nyɨ̌ yo. Màlàyɨ́kà bhù á rɨ́ nìkɨ́ kpá ko, Mvá nì kpá ko, kírí Átá nì nɨ̀ álóma. 37Ìnìká, Bhá rɨ Mvá rɨ atsazà á, tà ru ólépɨ Nówà ngárè rɨ́ ngǎ ru ó nɨ̀. 38Yǐ rɨ tìzà ìnyákú ɨ̀vɨ́ mùdhú rɨ́ drìlé, bhábò adrɨkɨ́ nyǎa, adrɨkɨ́ mbǔa. Adrɨkɨ́ àgɨ́ gɨ̌, adrɨkɨ́ ɨ̀yɨ bhà ànzɨ rɨ́ ɨ́kɨ fě àgɨ́ á tsálé údhú Nówà rɨ fɨ́zó ògó á rɨ́ á#24.38 Ínì Edhozà 6.9 á tsálé 7.6 á.. 39Bhá àndá bhàkɨ́ yìkí ko tsálé yǐ rɨ tìzó ɨ̀yɨ́kɨ kǔ tséré rɨ́ á. Bhá rɨ Mvá rɨ atsazà á, tà rɨ kpá ádrɨ́ dhɨ̌nɨ. 40Wàngà àndá sɨ̀ àgo ìrì kadrɨkɨ́ ámbú á tú yǎnɨ, ɨ̀yɨ àlo rɨ́ dhú drě ɨ̀yɨ àzɨ rɨ́ áyɨ́ dhǎ. 41Òkó ìrì kadrɨkɨ́ nyǎ dyí tú yǎnɨ, ɨ̀yɨ àlo rɨ́ dhú drě ɨ̀yɨ àzɨ rɨ́ áyɨ́ dhǎ. 42Lè dɨ̌ ɨ̀mɨ kadrɨ nǐfà be, àdhosɨ̀ko ìnì údhú Ópɨ́ ɨ̀mɨ bhà rɨ́ ngàzó átsázó rɨ́ ko.»
43«Tà dhɨ̌ kàfɨ ɨ̀mɨ drǐ ba! Dzó dhípi kànì tá ínívá sɨ̀ ùgú rɨ àlɨ́ wàngà éngorɨ sɨ̀ yà rɨ́ nì yǎnɨ, ɨ̀dhɨ tá ádrɨ́ mìlè drě ayɨ dzó yɨ́ bhà rɨ́ ŋòlé ùgú drɨ́ ko. 44Tànɨsɨ̀, ɨ̀mɨ oto kpá ɨ̀mɨ ádrɨ́lé oto, àdhosɨ̀ko Bhá rɨ Mvá rɨ átsá wàngà ɨ̀mɨ́kɨ yìkí bhàzó ko rɨ́ á.»
Àtɨ́bháwó ásí bhàzó dría rá rɨ́ ɨ̀yɨ ásí bhàzó ko rɨ́ be
(Lúkà 12.41-48)
45Yésù asi tàlé dhɨ̌nɨ: «Àtɨ́bháwó òndòwà ró, étsázó ásí bhàzó drǐa rá rɨ́ dɨ̌ àdhɨ rɨ? Ɨ̀dhɨ bhá átáláwó rɨ tàzó yɨ àzí dhɨ̌rɨ fě dría, kaanzɨ ányaká àzíbhá yɨ́ bhà rɨ́ ɨ́drɨ́ wàngà nɨ mǐ rɨ́. 46Àtɨ́bháwó átáláwó rɨ ngàlé ísúlé àzí tí ɨ́yɨ amvɨzà ngárè rɨ́ àyɨ̀kò rɨ bhá. 47Ádaáda átà ɨ̀mɨ drɨ́: átáláwó rɨ ngǎ ɨ̀dhɨ bhǎ àfa yɨ́ bhà rɨ́ ídrìlé tséré. 48Àtɨ́bháwó kadrɨ dɨ̌banɨ àtɨ́bháwó ònzɨ́ nɨ yǎnɨ, ɨ̀dhɨ tǎ yɨ́ ála dhɨ̌nɨ: ‹Átáláwó má bhà rɨ́ amvɨ mbèlè dhǎ ko›. 49Ɨ̀dhɨ bhǎ yɨ́ álípi àzíbháàzɨ ɨ́kɨ púlépù, ɨ̀dhɨ nyǎ, ɨ̀dhɨ mbǔ éwábhá ébe. 50Átáláwó ɨ̀dhɨ bhà rɨ́ ngǎ dɨ̌ átsálé údhú àtɨ́bháwó rɨ ɨ̀dhɨ tèzó ko rɨ́ sɨ̀, wàngà ɨ̀dhɨ nìlé ko rɨ́ sɨ̀. 51Átáláwó rɨ ɨ̀dhɨ gbǎ sìrìkìdhì drě ɨ̀dhɨ drɨ́a irimasí fě lǔkìríbhá ébe tú pàrí ádrɨ́zó òwó ngòzó àzɨnɨ sí tsɨ́zó#24.51 Ínì Màtáyò 8.12 á. Búkù àzɨ éꞌá kɨ́nɨ̀ dhɨ̌nɨ: átáláwó rɨ ɨ̀dhɨ drǒ bólé. kàrùkàrù rɨ́ á.»
Currently Selected:
Màtáyò 24: omi
Highlight
Copy
Compare
Share
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2021, Wycliffe Bible Translators, Inc. Tous droits réservés.
Màtáyò 24
24
Yésù adha Dzó Àdróo bhà rɨ́ puzà tà
(Márɨ́kò 13.1-2; Lúkà 21.5-6)
1Búti nɨ á Yésù àpò Dzó Àdróo bhà rɨ́ lésɨ̀ drě ɨ̀dhɨ lɨ̌rɨ̀ á, bhá ɨ̀dhɨ bóòbébhá àlɨ̀kɨ́ drɨ́a òbhɨ́ Dzó àndá sízó rɨ́ ádhá. 2Dɨ̌banɨ kɨ̀nɨ̀ ɨ̀yɨ drɨ́ dhɨ̌nɨ: «Ìnì ké àfa dhɨ̌ ɨ̀yɨ tséré rá? Ádaáda átà ɨ̀mɨ drɨ́: érà rɨ àlo nga nǎ ádrɨ́lé álípa drǐ ko, ɨ̀yɨ érà àndá ɨ́kɨ ózɨ́ tséré bùrú.»
Màtó ɨ̀yɨ ngǎ átsálé ògàzà bhá ndǔsɨ̀ rɨ́ ébe
(Márɨ́kò 13.3-13; Lúkà 21.7-19)
3Yésù rɨ órɨ́zó ádrɨ́lé bùrú àngó Òlívè ébe rɨ́ drǐ rɨ́ á, bhá ɨ̀dhɨ bóòbébhá àlɨ̀kɨ́ àgátía ɨ̀yɨ́lé. Zikɨ́ ɨ̀dhɨ dhɨ̌nɨ: «Étà drɨ̀ àma drɨ́ tà dhɨ̌ átsá àdhongárè yà rɨ́. Tà éngónɨ rɨ́ ɨ́mɨ atsazà ɨ́kɨ ádhá ìnyákú rɨ dezà be nɨ̀?» 4Yésù obɨ ɨ̀yɨ drɨ́ dhɨ̌nɨ: «Ìnì ba! Bhá àlo kaabɨ ɨ̀mɨ ko. 5Ìnìká, bhá kárákara ɨ̀yɨ ngǎ àlɨ́lé drě ɨ̀yɨ ɨ̀yɨ́kɨ dhú bhàlé má ro. Ɨ̀yɨ tǎ: ‹Màsɨ́yà rɨ ma nɨ̌.› Ɨ̀yɨ ngǎ bhá kárákara ábɨ́. 6Ɨ̀mɨ́kɨ òmbà ànyɨ rɨ́ ɨ́kɨ tà yǐrɨ̀ á, ɨ̀mɨ́kɨ rè dhàlé rɨ́ ɨ́kɨ tà yǐrɨ̀ á, ìnì ba, ɨ̀tɨ̀ ásí ko. Lè tà dhɨ̌ kàꞌokɨ́ ru. Dɨ̌banɨ wàngà rɨ dezà rɨ drɨ̀ dhɨ̌ yo. 7Ìnìká, Súrú àlo rɨ ngǎ àdhí dhí súrú àzɨ be. Ópɨ́ àlo rɨ àdhí dhí ópɨ́ àzɨ be. Pàrí ngéngé éꞌásɨ̀ àbírí rɨ ngǎ dhélé drě òyàkòyà rɨ ngǎ àngò éyá. 8Tà dhɨ̌ ɨ̀yɨ tséré ngǎ ádrɨ́lé mvá rɨ àzá ádhúlé rɨ́ díni.»
9«Bhábò ɨ̀yɨ dɨ̌ ngǎ ɨ̀mɨ́kɨ fě átsúlé drě ɨ̀yɨ ɨ̀mɨ́kɨ údhí bólé. Áma tà sɨ̀ súrú tséré ìnyákú drǐ rɨ́ ɨ̀yɨ ɨ̀mɨ́kɨ ngǔ ònzɨ́. 10Wàngà àndá sɨ̀ bhá kárákara rɨ kpá apetá áyɨ́ bólé. Ɨ̀yɨ ngǎ ɨ̀yɨ́kɨ òdhɨ́ nyǎ ɨ̀yɨ́léɨ̀yɨ́lé drě ɨ̀yɨ ru ngǔ ònzɨ́. 11Pòròfétà ènzòènzò ɨ̀yɨ ngǎ àpólé òbhɨ́ ro drě ɨ̀yɨ bhá kárákara ábɨ́rɨ. 12Tàònzɨ̀ rɨ ngàlé gàlé tò rɨ́ sɨ̀, bhá kárákara rɨ álè rɨ ámvɨ́ bólɨ́yá. 13Bhá dɨ̌banɨ pátólépɨ àmba tsálé tà rɨ ùdù á rɨ́ ru pá rá. 14Ɨ̀yɨ ngǎ Kárí Àdróo bhà rɨ́ bhà Rúbí Ba dhɨ̌rɨ tà ádhá ìnyákú drǐsɨ̀ kúrù, súrú tséré kàyikɨ́ benɨ̀, drě tà rɨ dɨ̌ ngǎ dèlé.»
(Márɨ́kò 13.14-23; Lúkà 21.20-24)
15«Ɨ̀mɨ ngǎ ‹Tà rɨ òbhɨ́ Dzó Àdróo bhà rɨ́ ézálépɨ› rɨ́ nǐ pàrítà àlétéré rɨ́ á. Pòròfétà Dànyélè tà nyátú tà nɨ rɨ́ rá#24.15 Ínì Dànyélè 9.27 á, 11.31 á àzɨnɨ 12.11 á.. (Bhá tà dhɨ̌rɨ làlépɨ rɨ́ kàvà be!) 16Wàngà àndá sɨ̀, lè dɨ̌ bhá ádrɨ́bhá Yùdáyà á rɨ́ kapakɨ́ àngó drìlá. 17Bhá ádrɨ́lépɨ dzó drǐ rɨ́ kaasi dzó drǐsɨ̀ fɨ́lé àfa àzɨ dhú yɨ́ bhà dzó á ko. 18Bhá ádrɨ́lépɨ ámbú á rɨ́ kobɨ yɨ ámvɨ́lé bhà tí yɨ́ bhà bòngó rɨ́ dhú ko. 19Ìtú dhǎ éngárè òkpòròvò ɨ̀yɨ ngǎ òkó mvá ìndríbhá ébe màtó nyǎ sí sɨ̀! 20Ìzi dɨ̌ Àdróo ɨ̀mɨ́kɨ apazà kadrɨ ìbhù àmbó ngárè kadrɨko údhú àndè vòzó rɨ́ sɨ̀ ko.»
21«Ìnìká, èzàngà wàngà àndá sɨ̀ rɨ́ ngǎ ádrɨ́lé àmbó ávúlé. Èzàngà àndá ngǎ ádrɨ́lé èzàngà bhá rɨ drɨ̀ nìlé ko, ángázó ìnyákú rɨ edhozà ála átsálé àndrò rɨ́. Èzàngà dhǎnɨ rɨ́ nga kpá ádrɨ́lé dǐ ko#24.21 Ínì Dànyélè 12.1 á.. 22Àdróo kaali nyátú wàngà àndárɨ bó pàtrì ko yǎnɨ, bhá ru pálépɨ nɨ yo. Àdróo ali dɨ̌banɨ wàngà àndárɨ bó bhá yɨ́ rɨ́ òpélé rɨ́ ɨ́kɨ tà sɨ̀.»
23«Wàngà àndá sɨ̀ bhá nɨ kàtà ɨ̀mɨ drɨ́: ‹Màsɨ́yà rɨ nǎnǐ!› kadrɨko: ‹Ɨ̀dhɨ dhǎla dhǎ!›, kaperɨ tà tía rɨ́ ko. 24Ìnìká, màsɨ́yà ènzòènzò ɨ̀yɨ pòròfétà ènzòènzò ébe ngǎ àpólé. Ɨ̀yɨ tà ɨ́ndrɨ́gama ró rɨ́ ɨ́kɨ ó tálɨ́ ébe ꞌwàràꞌwàrà, étsázó bhá Àdróo rɨ òpélé rɨ́ ɨ́kɨ ábɨ́zó ɨ̀ndɨ̀, ketsa rá rɨ́ á. 25Ìnìká, ávè ɨ̀mɨ drɨ́ ádrɨ́lé kàyɨ́ ro dhɨ̌!»
26«Kàngarɨ dɨ̌ tàlé ɨ̀mɨ drɨ́: ‹Ɨ̀dhɨ nyámúkú drǐla dhǎàdhò›, kàlɨ̀rɨ álá ko. Kàtàrɨ: ‹Zɨ̀ yɨ ádrɨ́lé nǎnǐ›, kaperɨ ko. 27Ìnìká, Bhá rɨ Mvá rɨ atsazà rɨ ádrɨ́ òve rɨ ágúlé bhù nǐfà àsɨ́ kpèrè édhózó ɨ̀vɨ̀lé tsálé àbhúlé rɨ́ díni. 28Pàrí àŋá rɨ ádrɨ́zó rɨ́, ɨ̀dhɨ pàrí ròká ɨ́kɨ ngàzó ru ókózó rɨ́#24.28 Lògèrè dhɨ̌rɨ lè tàlé dhɨ̌nɨ: «Bhá rɨ Mvá rɨ àlɨ̀zà rɨ ngǎ ru fě nìlé bhá tú drɨ́ drě bhá ngàlépɨ ru pálépɨ tàlizà dhɨ̌ tísɨ̀ nɨ yo.».»
Ìngì Bhá rɨ Mvá bhà rɨ́
(Márɨ́kò 13.24-27; Lúkà 21.25-28)
29Yésù asi tàlé dhɨ̌nɨ: «Púrúpúrú, wàngà àndá màtó bhà dhɨ̌ búti á, ‹ìtú rɨ nǐ tsitsi, mbǎ ka ko. Bhɨ́bhɨ́rɨ́kó ɨ̀yɨ àzó bhù lésɨ̀ bólé, drě òkpò bhù á rɨ́ ɨ̀yɨ ngǎ yàléyà#24.29 Ínì Ɨ̀sáyà 13.10 á 34.4, Èzèkɨ̀yélè 32.7 á, Yòwélè 2..› 30Bhá rɨ Mvá bhà adhatá rɨ́ ásí éndrélé bhù nǐfà á, drě súrú tséré ìnyákú drǐ rɨ́ ɨ̀yɨ ngǎ màtó òbhá. Ɨ̀yɨ Bhá rɨ Mvá rɨ nǐ átsárɨ̀ á íríti drǐ bhù á òkpò be àzɨnɨ ìngì be àdrɨ̀#24.30 Ínì Dànyélè 7.13 á.. 31Ɨ̀dhɨ màlàyɨ́kà yɨ́ bhà rɨ́ ɨ́kɨ àmú gòká àmbó rɨ́ vǒ bhá yɨ́ rɨ́ òpélé rɨ́ ɨ́kɨ ókózó bhù ndǔsɨ̀ kúrùkákɨ̀.»
Tà obhezà fígì drǐ rɨ́
(Márɨ́kò 13.28-31; Lúkà 21.29-33)
32Yésù kɨ̀nɨ̀ kpá dhɨ̌nɨ: «Tà obhezà fígì drǐ dhɨ̌rɨ kemba ɨ̀mɨ be. Óládrìléfà nɨ kàbhàkɨ́ átsálé kàlèkàlè drě, bí àrá nɨ kàbhàkɨ́ àrólé dhɨ̌, àkò àyízù rɨ ànyɨ. 33Dɨ́yá dhɨ̌rɨ díni, ɨ̀mɨ kànga tà tséré má rɨ́ tàlé dhɨ̌ ɨ́kɨ nǐ yǎnɨ, lè ɨ̀mɨ kànì tàzó tà àndá atsa ànyɨ. 34Ádaáda átà ɨ̀mɨ drɨ́: tà dhɨ̌ ɨ̀yɨ tséré átsá àkò bhá àndrò nɨ̌ ɨ́kɨ àzɨ òdràkɨ́ drɨ̀ ko. 35Bhù ɨ̀yɨ ìnyákú be dědè, dɨ̌banɨ ti má bhà rɨ́ de nyɨ̌nyɨ̌ ko.»
Àdróo nì kírí àlo údhú Ópɨ́ rɨ atsazà bhà rɨ́ nɨ̀
(Márɨ́kò 13.32-37; Lúkà 17.26-30; 17.34-36)
36«Údhú àndá dhɨ̌rɨ wàngà nɨ rɨ́ ébe, bhá nìlépɨ rá nɨ dɨ̌banɨ nyɨ̌nyɨ̌ yo. Màlàyɨ́kà bhù á rɨ́ nìkɨ́ kpá ko, Mvá nì kpá ko, kírí Átá nì nɨ̀ álóma. 37Ìnìká, Bhá rɨ Mvá rɨ atsazà á, tà ru ólépɨ Nówà ngárè rɨ́ ngǎ ru ó nɨ̀. 38Yǐ rɨ tìzà ìnyákú ɨ̀vɨ́ mùdhú rɨ́ drìlé, bhábò adrɨkɨ́ nyǎa, adrɨkɨ́ mbǔa. Adrɨkɨ́ àgɨ́ gɨ̌, adrɨkɨ́ ɨ̀yɨ bhà ànzɨ rɨ́ ɨ́kɨ fě àgɨ́ á tsálé údhú Nówà rɨ fɨ́zó ògó á rɨ́ á#24.38 Ínì Edhozà 6.9 á tsálé 7.6 á.. 39Bhá àndá bhàkɨ́ yìkí ko tsálé yǐ rɨ tìzó ɨ̀yɨ́kɨ kǔ tséré rɨ́ á. Bhá rɨ Mvá rɨ atsazà á, tà rɨ kpá ádrɨ́ dhɨ̌nɨ. 40Wàngà àndá sɨ̀ àgo ìrì kadrɨkɨ́ ámbú á tú yǎnɨ, ɨ̀yɨ àlo rɨ́ dhú drě ɨ̀yɨ àzɨ rɨ́ áyɨ́ dhǎ. 41Òkó ìrì kadrɨkɨ́ nyǎ dyí tú yǎnɨ, ɨ̀yɨ àlo rɨ́ dhú drě ɨ̀yɨ àzɨ rɨ́ áyɨ́ dhǎ. 42Lè dɨ̌ ɨ̀mɨ kadrɨ nǐfà be, àdhosɨ̀ko ìnì údhú Ópɨ́ ɨ̀mɨ bhà rɨ́ ngàzó átsázó rɨ́ ko.»
43«Tà dhɨ̌ kàfɨ ɨ̀mɨ drǐ ba! Dzó dhípi kànì tá ínívá sɨ̀ ùgú rɨ àlɨ́ wàngà éngorɨ sɨ̀ yà rɨ́ nì yǎnɨ, ɨ̀dhɨ tá ádrɨ́ mìlè drě ayɨ dzó yɨ́ bhà rɨ́ ŋòlé ùgú drɨ́ ko. 44Tànɨsɨ̀, ɨ̀mɨ oto kpá ɨ̀mɨ ádrɨ́lé oto, àdhosɨ̀ko Bhá rɨ Mvá rɨ átsá wàngà ɨ̀mɨ́kɨ yìkí bhàzó ko rɨ́ á.»
Àtɨ́bháwó ásí bhàzó dría rá rɨ́ ɨ̀yɨ ásí bhàzó ko rɨ́ be
(Lúkà 12.41-48)
45Yésù asi tàlé dhɨ̌nɨ: «Àtɨ́bháwó òndòwà ró, étsázó ásí bhàzó drǐa rá rɨ́ dɨ̌ àdhɨ rɨ? Ɨ̀dhɨ bhá átáláwó rɨ tàzó yɨ àzí dhɨ̌rɨ fě dría, kaanzɨ ányaká àzíbhá yɨ́ bhà rɨ́ ɨ́drɨ́ wàngà nɨ mǐ rɨ́. 46Àtɨ́bháwó átáláwó rɨ ngàlé ísúlé àzí tí ɨ́yɨ amvɨzà ngárè rɨ́ àyɨ̀kò rɨ bhá. 47Ádaáda átà ɨ̀mɨ drɨ́: átáláwó rɨ ngǎ ɨ̀dhɨ bhǎ àfa yɨ́ bhà rɨ́ ídrìlé tséré. 48Àtɨ́bháwó kadrɨ dɨ̌banɨ àtɨ́bháwó ònzɨ́ nɨ yǎnɨ, ɨ̀dhɨ tǎ yɨ́ ála dhɨ̌nɨ: ‹Átáláwó má bhà rɨ́ amvɨ mbèlè dhǎ ko›. 49Ɨ̀dhɨ bhǎ yɨ́ álípi àzíbháàzɨ ɨ́kɨ púlépù, ɨ̀dhɨ nyǎ, ɨ̀dhɨ mbǔ éwábhá ébe. 50Átáláwó ɨ̀dhɨ bhà rɨ́ ngǎ dɨ̌ átsálé údhú àtɨ́bháwó rɨ ɨ̀dhɨ tèzó ko rɨ́ sɨ̀, wàngà ɨ̀dhɨ nìlé ko rɨ́ sɨ̀. 51Átáláwó rɨ ɨ̀dhɨ gbǎ sìrìkìdhì drě ɨ̀dhɨ drɨ́a irimasí fě lǔkìríbhá ébe tú pàrí ádrɨ́zó òwó ngòzó àzɨnɨ sí tsɨ́zó#24.51 Ínì Màtáyò 8.12 á. Búkù àzɨ éꞌá kɨ́nɨ̀ dhɨ̌nɨ: átáláwó rɨ ɨ̀dhɨ drǒ bólé. kàrùkàrù rɨ́ á.»
Currently Selected:
:
Highlight
Copy
Compare
Share
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2021, Wycliffe Bible Translators, Inc. Tous droits réservés.