Ndū najə̄ yā Ngán Lebi gə̄ 13
13
Mo̰y gə̄ kə́ ndāŕ deē tə́
1Kɔ́ɔ̄ɓē əda Moijə nin̄ kə Aaro̰ na:
2Ré rɔ̄ deē agə̄, aláa mo̰y rāā ndārə̄n aláa yá̰a̰ teē tū tə́ ndə́lē wor wor, adə̄ yá̰á̰ ní rāā rɔ̄n i mo̰y kə́ rɔ̄ deē tə́ kə́ tītə̄ mo̰y bānjə̄ anī a reēn̄ seneé rɔ̄ *Aaro̰ nge tun̄ yá̰á̰ tə́ aláa rɔ̄ ngōn̄ Aaro̰ kógə̄ḿ tə́. 3Nge tun̄ yá̰a̰ a əndā ma̰ȳ mo̰y kə́ rɔ̄ deē ní tə́. Ré bḭḭ̄ kə́ tū mo̰y ní tə́ tetə ndaa ō, loo kə́ mo̰y ní rúu kum kə̄ kemeé ō, anī i mo̰y bānjə̄. Ré *nge tun̄ yá̰a̰ əndā ma̰ȳ nge mo̰y ní oy anī, a ədan wáńg na ni i de kə́ yḛr. 4Ré mo̰y ní ndə́lē ba ndaa put put ō, rúu kum kə́ kemeé aĺ ō, bḭḭ̄ kə́ tū tə́ tetə ndaa aĺ ō anī, *nge tun̄ yá̰a̰ a ɔr̄ deē ní yā kəndān kə kérneé ndɔ̄ sīrí. 5Kə ndɔ̄ kə́ nge ko̰ sīrí anī *nge tun̄ yá̰a̰ a əndā ma̰ȳ mo̰y ní gogə́ rang. Ré mo̰y ní ra gotoó ba aw̄ kum kə̄ kété aĺ anī, *nge tun̄ yá̰a̰ a tél yā kəndā nge mo̰y ní kə kérneé ndɔ̄ sīrí ɓáý. 6Kə ndɔ̄ kə́ nge ko̰ sīrí anī, *nge tun̄ yá̰a̰ a əndā ma̰ȳ mo̰y ní gogə́ ɓáý. Ré loo kə́ mo̰y ní ndə́lē to̰ aĺ ō, mo̰y ní aw̄ kə̄ kété to̰ aĺ ō anī, *nge tun̄ yá̰a̰ a əda deē ní wáńg na ni i de kə́ *unjə̄ njáý njáý, tām̄ yá̰á̰ ní i rɔ̄ de kə́ ḭḭ kɔ̄ɔ́. Deē ní a tə́go i kūbə̄ yān gə̄ ngóy ō, gō tə́ anī ni i de kə́ majaĺ tákə̄n aĺ ō. 7Ba ré gō kə́ gogə́ tə́ rɔ̄ deē ní ḭḭ kɔ̄ɔ́ kum kə̄ kété anī, nge mo̰y ní a tél yā kaw̄ gogə́ rɔ̄ nge tun̄ yá̰á̰ tə́. 8Ré *nge tun̄ yá̰a̰ əndā ma̰ȳ a̰a̰ kadə̄ mo̰y ní aw̄ kum kə̄ kété anī, a əda nge mo̰y ní wáńg na ni de kə́ yḛr tɔdɔ̄ mo̰y ní i mo̰y bānjə̄.
9Ré mo̰y kə́ tītə̄ mo̰y bānjə̄ rāā deē anī, a reēń seneé rɔ̄ nge tun̄ yá̰á̰ tə́. 10Nge tun̄ yá̰a̰ a əndā ma̰ȳ mo̰y ní. Ré rɔ̄ deē ní agə̄ ba ndaa ō, bḭḭ̄ kə́ tū tə́ tetə ndaa ō, dā̰n sə̄lā mba kə̄ ndágá ō anī, 11i kɔ́ kə̄ bānjə̄. Nge tun̄ yá̰a̰ a əda deē ní wáńg na ni i de kə́ yḛr. A ɔr̄ deē ní yā kəndān kə kérneé to̰ alé, tɔdɔ̄ yḛr ní to i kə̄ ndágá. 12Ba ré yá̰a̰ teē rɔ̄ deē ní taā rɔ̄n malang, əla gír jam dɔn tə́ bátə́ ugə̄ń da njan tə́ anī, 13*nge tun̄ yá̰a̰ a əndā ma̰ȳ yā ka̰a̰ ba a əda deē ní wáńg na ni i de kə́ *unjə̄ njáý njáý, tɔdɔ̄ mo̰y ní tetə ndaa kɔ̄ɔ́ malang.
14Ba ndɔ̄ ń dā̰n a sə̄lā mbo̰ kə̄ ndágá tə́ ní, ni i de kə́ yḛr. 15Nge tun̄ yá̰a̰ a əndā ma̰ȳ loo ń dā̰n sə̄lā mbo̰ kə̄ ndágá tū tə́ ní, ba a əda deē ní wáńg na ni i de kə́ yḛr. Dā̰n ń sə̄lā mbo̰ kə̄ ndágá ní i yá̰á̰ kə́ yḛr, i mo̰y bānjə̄. 16Ba ré loo ní tél tetə ndaa anī, deē ní a tél yā reē rɔ̄ nge tun̄ yá̰á̰ tə́. 17Nge tun̄ yá̰a̰ a əndā ma̰ȳn, ba ré a̰a̰ kadə̄ mo̰y ní tél tetə ndaa rɔ̄kum anī, a əda na mo̰y ní i mo̰y kə́ a tákə̄ deē kə majaĺ alé, deē ní na *unjə̄ njáý njáý ō.
18Ré ngaw kə́ rɔ̄ deē kə́rēý tə́ edə̄, 19ba gotən agə̄ ba ndaa, aláa kərē suk suk anī, deē ní a reē yā kadə̄ *nge tun̄ yá̰a̰ əndā ma̰ȳ. 20A əndā ma̰ȳ mo̰y ní, ba ré a̰a̰ kadə̄ loo ń adə̄ ní rúu kum kə̄ kemeé ō, bḭḭ̄ kə́ tū tə́ tetə ndaa ō anī, ni a əda nge mo̰y ní wáńg na ni i de kə́ yḛr. Tɔdɔ̄ mo̰y kə́ tītə̄ mo̰y bānjə̄ teē gotə ngaw ní tə́ ní. 21Ré *nge tun̄ yá̰a̰ əndā ma̰ȳ mo̰y ní ō, a̰a̰ kadə̄ bḭḭ̄ kə́ tū tə́ i kə́ tetə ndaa aĺ ō, loo ń agə̄ ní rúu kum kə̄ kemeé aĺ ō, gotə ngaw ní ndə́lē wor wor aĺ ō anī, ni a ɔr̄ nge mo̰y ní yā kəndān kə kérneé ndɔ̄ sīrí. 22Ba ré mo̰y ní aw̄ kum kə̄ kété anī, *nge tun̄ yá̰a̰ a əda nge mo̰y ní wáńg na ni i de kə́ yḛr, tɔdɔ̄ i mo̰y kə́ tītə̄ mo̰y bānjə̄. 23Ba ré mo̰y ní ra gotoó ba aw̄ kum kə́ kété aĺ anī, i tə́re ngaw, adə̄ *nge tun̄ yá̰a̰ a əda deē ní wáńg na ni i de kə́ *unjə̄ njáý njáý.
24Ré hor o̰o̰ deē kə́rēý ba yá̰á̰ kə́ ndə́lē wor wor ba kərē suk suk, aláa ndaa gotə do hor ní tə́ anī, *nge tun̄ yá̰a̰ a əndā ma̰ȳ. 25Ré bḭḭ̄ kə́ loo ní tə́ tetə ndaa ō, yá̰á̰ ń teē ní rúu kum kə̄ kemeé ō anī, i bānjə̄ n teē gotə do hor ní tə́. Adə̄ *nge tun̄ yá̰a̰ a əda deē ní wáńg na ni i de kə́ yḛr tɔdɔ̄ i mo̰y kə́ tītə̄ mo̰y bānjə̄. 26Ba ré *nge tun̄ yá̰a̰ əndā ma̰ȳ a̰a̰ kadə̄ bḭḭ̄ kə́ tū yá̰á̰ ń teē tə́ ní tetə ndaa aĺ ō, yá̰á̰ ní rúu kum kə̄ kemeé aĺ ō, ndə́lē wor wor aĺ ō anī, ni a ɔr̄ deē ní yā kəndān kə kérneé ndɔ̄ sīrí. 27Kə ndɔ̄ kə́ nge ko̰ sīrí anī, a əndā ma̰ȳ gogə́ rang. Ré a̰a̰ kadə̄ mo̰y ní aw̄ kum kə̄ kété anī, a əda deē ní wáńg na ni i de kə́ yḛr tɔdɔ̄ i mo̰y kə́ tītə̄ mo̰y bānjə̄. 28Ba ré, mo̰y ní ra gotoó ba aw̄ kum kə̄ kété aĺ ō, ndə́lē wor wor aĺ ō anī, i hor ń o̰o̰ deē ní n rāā ndārə́n adə̄ agə̄ ní. Nge tun̄ yá̰a̰ a əda deē ní wáńg na ni i de kə́ *unjə̄ njáý njáý, tām̄ yá̰á̰ ní tə́re dɔ hor.
29Ré yá̰á̰ kə́rēý teē rɔ̄ de kə́ dəngam tə́ aláa rɔ̄ de kə́ dəyá̰ tə́ ba i dɔn tə́, aké bəgen tə́ anī, 30*nge tun̄ yá̰a̰ a əndā ma̰ȳ. Ré yá̰á̰ ní rúu kum kə̄ kemeé ō, bḭḭ̄ kə́ tū tə́ kərē suk suk ō, ndaa kok kok ō anī, ni a əda deē ní wáńg na ni i de kə́ yḛr, tām̄ yá̰á̰ ní i básḛý adə̄ i mo̰y bānjə̄ kə́ dɔ tə́, aláa kə́ təge tə́. 31Ba ré *nge tun̄ yá̰a̰ əndā ma̰ȳ básḛý ní a̰a̰ kadə̄ rúu kum kə̄ kemeé aĺ ɓá tā ba bḭḭ̄ kə́ tū tə́ ndul aĺ anī, ni a ɔr̄ nge básḛý ní yā kəndān kə kérneé ndɔ̄ sīrí.
32Ré kə ndɔ̄ kə́ nge ko̰ sīrí ni-əndā ma̰ȳ ba a̰a̰ kadə̄ básḛý ní əsa kum kə̄ kété aĺ ō, bḭḭ̄ kə́ kərē suk suk gətóo kum tə́ ō, rúu kum kə̄ kemeé aĺ ō anī, 33nge mo̰y ní a dəsā dɔn, ba a dəsā loo ń básḛý i tū tə́ ní alé. Gō tə́ anī *nge tun̄ yá̰a̰ a ɔr̄ nge básḛý ní yā kəndān kadə̄ ndi kə kérneé ndɔ̄ sīrí ɓáý to̰. 34Kə ndɔ̄ kə́ nge ko̰ sīrí anī, *nge tun̄ yá̰a̰ a əndā ma̰ȳ básḛý ní gogə́ rang. Ré básḛý ní əsa kum kə̄ kété aĺ ō, rúu kum kə̄ kemeé aĺ ō anī, na a əda deē ní wáńg na ni de kə́ *unjə̄ njáý njáý. Adə̄ deē ní a tə́go i kūbə̄ yān gə̄ ngóy, gō tə́ anī ni i de kə́ *unjə̄ njáý njáý. 35Ba ré *nge tun̄ yá̰a̰ əda nge básḛý ní na ni i de kə́ majaĺ tákə̄n alé, ba ré gō kə́ gogə́ tə́ básḛý ní əsa rang anī, 36*nge tun̄ yá̰a̰ a tél yā kəndā ma̰ȳ. Dan ń básḛý ní əsa kɔ̄ɔ́ ɓá ní, nge tun̄ yá̰a̰ a sāā bḭḭ̄ kə́ tū tə́ kə́ kərē wa to̰ alé, tām̄ deē ní i de kə́ yḛr. 37Ba ré *nge tun̄ yá̰a̰ a̰a̰ kadə̄ básḛý ní əsa kum kə̄ kété aĺ ō, bḭḭ̄ kə́ ndul əɓa kum tə́ ō anī, básḛý ní edə̄ kɔ̄ɔ́. Deē ní na majaĺ tákən alé, adə̄ *nge tun̄ yá̰a̰ a ədan wáńg na ni de kə́ *unjə̄ njáý njáý.
38Ré yá̰á̰ kə́ ndə́lē wor wor ō, ndō, teē rɔ̄ de kə́ dəngam tə́, aké dəyá̰ tə́ anī, 39*nge tun̄ yá̰a̰ a əndā ma̰ȳ. Ré yá̰á̰ ń teē ní ndaa dogəro anī, i ndārə́n n ɔr̄ ɓáĺ kə́ ndaa karī. Deē ní i de kə́ *unjə̄ njáý njáý.
40Ré nənga dɔ de kə́ dəngam tə́sō anī, ni i nge dɔ kɔr̄ adə̄ i de kə́ *unjə̄ njáý njáý. 41Ré i nənga kə́ non tə́ n tə́sō adə̄ non ɔr̄mo anī, ni i de kə́ *unjə̄ njáý njáý. 42Ba ré yá̰á̰ kə́ ndaa ba kərē suk suk to jam dɔn kə́ kɔr̄ tə́ aláa ta non kə́ kɔr̄ tə́ anī, i bānjə̄ n a əla gír teē jam dɔn tə́ aláa non tə́ noō. 43Nge tun̄ yá̰a̰ a əndā ma̰ȳ. Ré yá̰á̰ ń agə̄ jam dɔn tə́ aláa ta non tə́ ní ndaa ba kərē suk suk ō, to tītə̄ bānjə̄ ō anī, 44deē ní i nge bānjə̄, adə̄ i de kə́ yḛr. Nge tun̄ yá̰a̰ a ədan wáńg na ni i de kə́ yḛr tām̄ bānjə̄ əsa dɔn.
45De kə́ nge bānjə̄ a o̰ō̰ i ngísə kūbə̄#13.45 O̰ō̰ i ngísə kūbə̄: Á̰a̰ī rə́yā̰ kūbə̄ gə̄ tū «Kum Najə̄ kə́ Ngón̄g Ngón̄g gə̄» tə́. ō, a əya̰ nənga dɔn kadə̄ to gususu ō, ni a do̰ō̰ yá̰a̰ dɔ mbāýn tə́ ō, a əga kɔŕ əda na: Majaĺ tákə̄m̄, majaĺ tákə̄m̄ ō. 46Ni i de kə́ yḛr bátə́ kadə̄ bānjə̄ kə́ rɔ̄n tə́ urə̄ń. Ni a ndi i kə kérneé gidə ɓē tə́ ndágá.
Kūbə̄ kə́ əɓa mə̄rō
47Ré kūbə̄ əɓa mə̄rō, ba kūbə̄ ní i kə́ rāā kə bḭḭ̄ batāá, aké i kə *lḛ́ḛ, 48ba kūbə̄ ní i kūbə̄ kə́ yā ko̰ō̰ aláa i bájo kə́ rāā kə *lḛ́ḛ, aké i kə bḭḭ̄ batāá, aláa i ndāŕ n əɓa mə̄rō, aláa i yá̰á̰ kə́rēý kə́ rāā kə ndārá n əɓa mə̄rō, 49ba mə̄rō ní i kə́ ndul gusə gusə tītə̄ mbi kāgə̄, aláa i kə́ kərē suk suk tū kūbə̄ tə́, aké i tū ndāŕ tə́, aké i tū kūbə̄ ko̰ō̰ tə́, aké i tū bájo tə́, aké i tū yá̰á̰ kə́rēý kə́ rāā kə ndārá tə́ anī, i bānjə̄ kə́ tū kūbə̄ tə́, a reēn̄ kə yá̰á̰ ń əɓa mə̄rō ní kadə̄ *nge tun̄ yá̰a̰ əndā ma̰ȳ. 50Nge tun̄ yá̰a̰ a əndā ma̰ȳ yá̰á̰ ń əɓa mə̄rō ní, ba gō tə́ anī a ənīn tayā kadə̄ to ndɔ̄ sīrí. 51Kə ndɔ̄ kə́ nge ko̰ sīrí anī a əndā ma̰ȳ. Ré yá̰á̰ ní əɓa mə̄rō kum kə̄ kété anī, i mə̄rō kə́ loo kɔrə̄n gətóo, adə̄ yá̰á̰ ní i kə́ yḛr. 52Nge tun̄ yá̰a̰ a ənī yá̰á̰ ní horoó kɔ̄ɔ́ kadə̄ hor o̰o̰, tɔdɔ̄ loo kɔr̄ mə̄rō kə́ tū tə́ gətóo. 53Ba ré *nge tun̄ yá̰a̰ əndā ma̰ȳ yá̰á̰ ní, ba a̰a̰ kadə̄ əɓa mə̄rō kum kə̄ kété alé anī, 54ni a mēr̄ tə́gó yá̰á̰ ń əɓa mə̄rō ní. Ba gō tə́ anī a tél yā kənī yá̰á̰ ní tayā kadə̄ to ndɔ̄ sīrí ɓáý to̰. 55Ré tə́gon̄ yá̰á̰ ní oy anī, *nge tun̄ yá̰a̰ a əndā ma̰ȳ. Ré ɓál mə̄rō ní to i kum gotən, aké aw̄ kum kə̄ kété aĺ gə̄gē anī, yá̰á̰ ní i kə́ yḛr. Ká ré i kemən n əɓa mə̄rō, aké i gidən n əɓa mə̄rō gə̄gē anī, ā ə̄nīī yá̰á̰ ní horoó kɔ̄ɔ́ kadə̄ hor o̰o̰. 56Ba ré tə́gon̄ yá̰á̰ ní oy ba *nge tun̄ yá̰a̰ a̰a̰ kadə̄ mə̄rō kə́ tū yá̰á̰ ní tetə ndaa dogəro anī, a ɔr̄ loo ń əɓa mə̄rō ní kɔ̄ɔ́. Ré i tū ndāŕ tə́ aké i tū kūbə̄ ko̰ō̰ tə́, aké i tū bájo tə́ anī, a ɔr̄ loo ń əɓa mə̄rō ní kɔ̄ɔ́. 57Ré ní tél əɓa mə̄rō ɓáý, adə̄ i kūbə̄ ko̰ō̰, aké i bájo, aké i yá̰á̰ kə́ rāā kə ndārá anī, i yā róō yá̰á̰ ní horoó kɔ̄ɔ́.
58Ré kūbə̄ ko̰ō̰ aké bájo aké yá̰á̰ kə́ rāā kə ndārá i kə́ tə́go ba tél əɓa mə̄rō gogə́ to̰ aĺ anī, i yā téĺ tə́gó yá̰á̰ ní nja kə́ nge ko̰ jōó, gō tə́ anī yá̰á̰ ní i kə́ *unjə̄ njáý njáý.
59Kūbə̄ kə́ rāā kə bḭḭ̄ batāá ō, kə *lḛ́ḛ ō, kə́ əɓa mə̄rō aláa kūbə̄ ko̰ō̰ aké bájo, aké yá̰á̰ kə́ rāā kə ndārá kə́ əɓa mə̄rō ō ní, ndū najə̄ kə́ dɔdə́ tə́ n noó. I ndū najə̄ ń noō n a ɔjə kadə̄ yá̰á̰ ní i kə́ yḛr, aláa i kə́ yḛr alé ní.
Currently Selected:
Ndū najə̄ yā Ngán Lebi gə̄ 13: BS
Highlight
Copy
Compare
Share
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2006, 2010 Alliance Biblique du Tchad