Jeremiáš 8
8
1V tom čase - znie výrok Hospodinov - vyberú kosti kráľov Júdu, jeho kniežat, kňazov, prorokov a kosti obyvateľov Jeruzalema z ich hrobov2"a porozkladajú ich pred slnkom, mesiacom a celým vojom neba, ktoré milovali, ktorým slúžili, za ktorými chodili, ktoré vyhľadávali a ktorým sa klaňali. Nepozbierajú ich, ani ich nepochovajú; hnojom budú na roli."3A milšia bude smrť ako život všetkým, ktorí zostanú z tohto zlého pokolenia na každom mieste, kde som ich zahnal - znie výrok Hospodina mocností.
Neochota ľudu kajať sa
4Povedz im: Takto vraví Hospodin:
Ak niekto padne, či zase nevstane?
Ak sa niekto odvráti,
či sa späť nevráti?
5Prečo odpadol tento ľud
- Jeruzalem - v trvalej nevere?
Držia sa klamu, nechcú sa obrátiť.
6Naslúchal a počul som:
Nepravdu hovoria.
Nik necíti ľútosť nad svojou zlobou
a nepovie: Čo som urobil?
Všetci sa vo svojom behu odvracajú
ako kôň, čo sa rúti do boja.
7Aj bocian v povetrí pozná svoj čas,
hrdlička, lastovička i žeriav
dodržiavajú čas svojho príchodu,
avšak môj ľud nepozná
poriadok Hospodinov.
8Ako môžete vravieť:
Múdri sme,
my máme zákon Hospodinov?
Ale hľa, na klam ho zmenilo
lživé rydlo pisárov.
9Na hanbu vyjdú mudrci,
predesení budú a lapia ich.
Hľa, opovrhli
slovom Hospodinovým,
na čo im bude ich múdrosť?
10"Preto ich ženy dám iným
a ich polia dobyvateľom,
lebo od najmenšieho po najväčšieho
všetci sú ziskuchtiví;
od proroka až po kňaza
každý koná podvodne.
"11Povrchne liečia ranu
dcéry môjho ľudu,
a vravia: Pokoj, pokoj!
ale niet pokoja.
12Na hanbu vyšli,
lebo ohavnosť páchali.
Už ani stud necítia,
ani hanbiť sa nevedia.
Preto padnú s tými,
ktorí musia padnúť,
klesnú, keď ich navštívim
- hovorí Hospodin.
13Chcem oberať ich úrodu
- znie výrok Hospodinov -
ale niet hrozna na réve,
niet fíg na figovníku,
aj jeho lístie uvädlo.
Dal som im svoj zákon,
a oni ho prestupovali.
Strašný súd a prorokov žiaľ
14Prečo sedíme? Zhromaždite sa
a poďme do opevnených miest,
nech tam zahynieme,
lebo Hospodin, Boh náš,
dáva nám hynúť
a napája nás jedovatou vodou,
lebo sme zhrešili proti Hospodinovi.
15Čakáme na pokoj
- ale nič dobrého niet -
a na čas uzdravenia,
ale hľa, zdesenie.
16Od Dánu počuť frkot jeho koní,
hlasným erdžaním jeho koní
trasie sa celá zem.
Prídu a vyžerú krajinu,
všetko, čoho je plná,
mesto, i tých, ktorí v ňom bývajú.
17Lebo hľa, posielam medzi vás
hady, vretenice,
na ktoré nepôsobí zaklínanie,
a poštípu vás
- znie výrok Hospodinov.
18Zmocňuje sa ma neliečiteľný žiaľ,
srdce mi je choré.
19Krik dcéry môjho ľudu počuť
široko-ďaleko v krajine:
Či nie je Hospodin na Sione?
Či nie je na ňom jeho kráľ?
Prečo ma popudzovali
svojimi rezbami,
svojimi cudzími modlami?
20Prešla žatva, pominulo leto,
no nie sme zachránení.
21Pre rany dcéry môjho ľudu
zronený som,
smútim, hrôza ma zachvátila.
22Či nieto balzamu v Gileáde?
Či tam nieto lekára?
Veď prečo neprichádza
uzdravenie dcéry môjho ľudu?
23Kiežby mi hlava bola
prameňom vody
a oči žriedlom sĺz,
aby som dňom i nocou oplakával
pobitých dcéry môjho ľudu.
Currently Selected:
Jeremiáš 8: SLB
Highlight
Share
Copy
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
TRANOSCIUS a. s.
