Jób 30
30
Jób hovorí o svojej súčasnej biede
1Teraz sa mi však vysmievajú odo mňa mladší vekom,
ktorých otcov by som sa bol štítil
pridružiť ku psom svojho stáda.
2Čo by som bol mal zo sily ich rúk?
Zhynula ich zdatnosť.
3Pre nedostatok a hladomor
sú vyčerpaní,
obhlodávajú vyprahnutý kraj
a krovie pustej stepi.
4Lobodu trhajú pri kroví,
korene kručiny sú im pokrmom.
5Vyháňajú ich zo spoločenstva,
kričia za nimi ako za zlodejmi.
6Na svahoch údolí musia bývať
v zemných a skalných dierach.
7Medzi krovím pokrikujú,
pod bodľačím sa schádzajú.
8Blázni a bezmenná háveď,
bičom boli vyhnaní z krajiny.
9Teraz som sa stal pre nich
posmešnou piesňou,
stal som sa predmetom rečí.
10Ošklivím sa im,
a oni odstupujú odo mňa,
neváhajú pľuvať mi do tváre.
11Keďže Boh uvoľnil moju tetivu
a pokoril ma,
preto sa správajú bezuzdne voči mne.
12"Po pravici mi povstáva plemeno,
podrážajú mi nohy,
navršujú proti mne
svoje zhubné hrádze;
"13rozrývajú moje chodníky,
chcú mi dopomôcť k pádu,
hoci nikto im nepomáha.
14Prichádzajú ako cez širokánsku
trhlinu,
s burácaním sa valia.
15"Hrôzy sa obrátili proti mne,
sťa vietor zaháňajú moju dôstojnosť;
moja spása zmizla ako oblak.
"16Teraz však
rozplýva sa môj život vo mne,
zachvacujú ma dni biedy.
17Za noci mi to vŕta v kostiach
a moje hlodavé bolesti neodpočívajú.
18S veľkou silou ma to chytá za šaty,
škrtí ma ako golier košele,
19Boh ma uvrhol do blata,
takže sa podobám prachu a popolu.
20K Tebe volám o pomoc,
a neodpovedáš mi,
tu stojím, ale Ty si ma nevšímaš.
21Na ukrutníka si sa zmenil voči mne,
svojou mocnou rukou útočíš na mňa.
22Dvíhaš ma do vetra, unášať ma dávaš
a rozpúšťaš ma v hukote búrky.
23Veď viem, že ma vedieš na smrť
a do domu, kde sa stretnú všetci živí.
24Či človek nevystrie ruku
spod zrúcanín,
vo svojej záhube nevolá o pomoc?
25Či som neplakal nad tými,
čo prežívali tvrdé dni,
a nesmútil som z duše
nad chudobnými?
26Keď som sa však úfal dobru,
prišlo zlé,
očakával som svetlo,
a prišla mrákava.
27Vnútornosti sa mi búria
a nemôžu sa upokojiť,
doľahli na mňa časy biedy.
28V smútku chodím bez jasu slnka,
staviam sa do zhromaždenia
a volám o pomoc.
29Stal som sa bratom šakalov
a spoločníkom pštrosov,
30sčernela koža na mne,
kosti mi horia od horúčky.
31Moja hra na harfu
zmenila sa na smútok
a tón mojej píšťaly
na hlas plačúcich.
Currently Selected:
Jób 30: SLB
Highlight
Share
Copy
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
TRANOSCIUS a. s.
