YouVersion Logo
Search Icon

Atos 4

4
Pedro, João wiôrã tiropɨ naâ wa'â'ke niî'
1Pedro kẽ'ra naâ masaré uúkũri kura sacerdotea, ãpí Õ'âkɨ̃hɨ wi'i ko'terã́ surára wiôgɨ, ãpêrã saduceu masa naâ tiropɨ wa'âkãrã niîwã. 2Wa'â, Pedro, João me'ra naâ masaré bu'esé bu'iri pũûro uâkãrã niîwã. Pedro pe'e a'tîro niî bu'êkɨ niîwĩ:
—Õ'âkɨ̃hɨ kɨ̃ɨ̂ makɨ́ Jesuré wẽrî'kɨpɨre masókɨ niîwĩ. Tohô weérã marî masî'. Marí kẽ'ra wẽrîka be'ro tohôta masarã́sa', niî werêkɨ niîwĩ Pedro.
Saduceu masa neê ẽho peótikãrã niîwã masá wẽrîka be'ro masasére. Tohô weérã Pedro masaré tohô niikã́ tɨ'órã, pũûro uâkãrã niîwã. 3Uâ, Pedro, Joãore yẽ'ê, bu'îri da'rerí wi'ipɨ sõróo dutikãrã niîwã. Naâre yẽ'erí kura, yamîka'pɨ niîkaro niîwɨ. Tohô weérã tii ɨmɨ́kohoreta sacerdotea wiôrãpɨre werê sãa masitikãrã niîwã. Teé bu'iri Pedro kẽ'ra tii yamíre bu'îri da'rerí wi'ipɨta duhîkã'kãrã niîwã. 4Ãpêrã Õ'âkɨ̃hɨ wi'ipɨ naâ bu'esére tɨ'ó'kãrã pãharã́ Jesuré ẽho peókãrã niîwã. Too dɨpóropɨ Jesuré ẽho peó mɨ'ta'kãrã me'ra niîrã, ɨmɨá se'sarore ba'pâ keokã, ni'kâmukãsetiri mil niîkãrã niîwã.
5Ape nɨmɨ́ Judeu masa wiôrã, ãpêrã bɨkɨrã́, tohô niikã́ Moisé ohâ'kere bu'erã́ Jerusalẽ́pɨre nerêkãrã niîwã. 6Naâ me'ra ãpêrã kẽ'ra Aná sacerdotea wiôgɨ, ãpí Caifá, ãpí João, ãpí Alexandre, ãpêrã sacerdotea wiôgɨ akawerérã nerêkãrã niîwã. 7Nerê toha, Pedro kẽ'rare naâ tiropɨ pihî wã'ka dutikãrã niîwã. Naâ bu'îri da'rerí wi'ipɨ niî'kãrã naâ tiro etakã́ ĩ'yârã, “Noá dutiró me'ra mɨsâ ã'rí sihâ masiti'kɨre sihakã́ weeáti?” niî sẽrí yã'akãrã niîwã.
8-9Naâ sẽrí yã'akã, Pedro Espírito Santo tutuaró me'ra, kɨ̃ɨ̂ wee tamúse me'ra naâre yɨ'tíkɨ niîwĩ:
—Mɨsâ Judeu masa wiôrã, tohô niikã́ bɨkɨrã́, de'ró weérã werê sãati ɨ̃sâre? Mɨsâ “De'ró weé kɨ̃ɨ̂re sihakã́ weeáti?” niî sẽrí yã'ati? 10Yɨ'ɨ̂ mɨsâre niî pe'tirãre teeré werêgɨti. Jesu Cristo Nazarékɨ̃hɨ tutuaró me'ra ã'rí sihâ masitimi'kɨ sihâmi. Mɨsâ kɨ̃ɨ̂ Jesuré kurúsapɨ paâ bi'pewɨ. Kɨ̃ɨ̂ pakɨ pũríkã kɨ̃ɨ̂ wẽrî'kɨpɨre masókɨ niîwĩ. Kɨ̃ɨ̂ tutuaró me'ra ã'rí sihâ masitigɨ niî'kɨ sihâmi. 11Dɨporópɨ Jesuré Õ'âkɨ̃hɨ yee kiti ohâ'kɨ a'tîro niî ohâ mɨ'takɨ niîwĩ: “Masá ɨ̃tâ pĩhiri me'ra wi'í yeerí masa ni'kâ pĩhi naâ ɨatíka pĩhire kõ'ârãsama. Naâ kõ'âka pĩhi me'ra ãpêrã pe'e ãyuró tutuarí wi'i weerã́sama.” A'tîro niî sĩ'riro weé' teé ohâ'ke. Mɨsâ Jesu Cristore ɨatíwɨ. Mɨsâ kɨ̃ɨ̂re ɨatímikã, kɨ̃ɨ̂ pakɨ́ kɨ̃ɨ̂ wẽrî masáka be'ro wiôgɨ sõróokɨ niîwĩ. 12A'ti nukúkãpɨre Jesu Cristo di'akɨ̃ niîmi marîre yɨ'rɨógɨ. Ãpêrãpɨa marîre neê yɨ'rɨó masitisama, niîkɨ niîwĩ Pedro.
13Kɨ̃ɨ̂ tohô niikã́ tɨ'órã, wiôrã tɨ'o mariá wa'âkãrã niîwã. Naâ basi a'mêri uúkũkãrã niîwã:
—Ã'rá mehô niirã́ niîma. Bu'ê'kãrã meheta niîma. Naâ bu'êti'kãrã niîmirã, ãyuró masisé, wãkû tutuase me'ra uúkũma. Naâ tohô weekã́, marî naâre ĩ'yâ masi'. Ã'rá Jesu me'ra niî'kãrã niîma, niîkãrã niîwã. 14Naâ yɨ'rɨó no'o'kɨ Pedro, João tiro nu'kukã́ ĩ'yâ tĩharã, wiôrã uúkũ nemo masitikãrã niîwã.
15-16Be'ró Pedro kẽ'rare wiôrã nererí tũkupɨ niî'kãrãre apêropɨ wiháa dutikãrã niîwã yuhûpɨ. Naâ wiháaka be'ro naâ se'saro a'mêri uúkũkãrã niîwã:
—De'ró weerã́sari marî ã'raré? Niî pe'tirã Jerusalẽ́kãharã naâ sihâ masiti'kɨre yɨ'rɨókã tɨ'ó pe'tikã'sama. Tohô weérã “Yɨ'rɨótiama, tohô niî ma'akãrã weemá”, marî naâre niî masitisa'. 17Masá apêrokãharãpɨ tohô wa'â'kere tɨ'o nemókã ɨatísa'. Tohô weérã a'tîro niîrã naâre: “Jesu yeé kitire neê uúkũ nemotikã'ya maha” niîrã, niîkãrã niîwã.
18Uúkũ toha nɨ'ko, Pedro, Joãore pihî sõrokãrã niîwã taha. Naâ, naâ tiropɨ etakã́, “Ãpêrãpɨre Jesu yeé kitire mɨsâ neê werê nemotikã'ya”, niî dutîkãrã niîwã.
19-20Naâ tohô niikã́ tɨ'órã, Pedro, João yɨ'tíkãrã niîwã:
—Ɨ̃sâ mɨsâ dutiró weérã, Õ'âkɨ̃hɨ dutiró pe'ere weetí boosa'. Noá dutiró weekã́ ɨasarí Õ'âkɨ̃hɨ? Mɨsâ a'teré wãkûya. Ɨ̃sâ ĩ'yâ'kere, ɨ̃sâ tɨ'ó'kere werê du'u masitisa', niî yɨ'tíkãrã niîwã.
21Naâ tohô niikã́ tɨ'órã, wiôrã pe'e uî dutirã, niî nemokãrã niîwã:
—Werêtikã'ya. Mɨsâ Jesu yeé kitire werê nemokã, mɨsâre bu'îri da'rêrãti, niîkãrã niîwã. Masá pe'e “Õ'âkɨ̃hɨ ãyú yɨrɨami. Sihâ masiti'kɨre sihakã́ weeámi” niî e'katíkãrã niîwã. Naâ tohô niikã́ tɨ'órã, wiôrã Pedro, Joãore bu'îri da'rê masitikãrã niîwã. Tohô weérã naâre du'u wĩrókã'kãrã niîwã.
22Naâ yɨ'rɨó no'o'kɨ quarenta kɨ'mari yɨ'rɨóro kɨókɨ niîwĩ.
Jesuré ẽho peórã naâ Õ'âkɨ̃hɨre wee tamúse sẽrí'ke niî'
23Pedro, João toopɨ́ niî'kãrã wiháa, naâ me'rakãharã niirí wi'ipɨ wa'âkãrã niîwã. Tií wi'ipɨ etârã, sacerdotea wiôrã, bɨkɨrã́ naâre tohô niî'kere werêkãrã niîwã.
24Naâ tohô niî werekã́ tɨ'órã, niî pe'tirã tií wi'ipɨ niirã́ ni'kâro noho wãkuséti, Õ'âkɨ̃hɨre sẽríkãrã niîwã:
—Õ'âkɨ̃hɨ, ɨ̃sâ wiôgɨ, mɨ'ɨ̂ niî pe'tise a'ti ɨmɨ́kohokãhasere weékɨ niîwɨ. Ɨ'mɨ̂se, maâri, niî pe'tirã teepɨ́ niirã́re weékɨ niîwɨ. 25Dɨporópɨ Espírito Santo wãkusé o'oró me'ra ɨ̃sâ yẽkɨ Daviré mɨ'ɨ̂ makɨ Jesuré masá yã'âro weeátehere mɨ'ɨ̂ werê mɨ'ta dutikɨ niîwɨ. Davi mɨ'ɨ̂ dutisére weegɨ́ a'tîro niîkɨ niîwĩ:
Judeu masa niîtirã Õ'âkɨ̃hɨ kɨ̃ɨ̂ besé'kɨ me'ra ɨpɨ́tɨ uârãsama. Judeu masa kẽ'ra Õ'âkɨ̃hɨ besé'kɨre yã'âro weé sĩ'rirãsama. Tohô wãkûmirã, neê põo tẽósome.
26A'tí di'takãharã wiôrã nerêrãsama Õ'âkɨ̃hɨre yɨ'rɨ́ nɨ'ka, kɨ̃ɨ̂re yã'âro weé sĩ'rirã. Kɨ̃ɨ̂ besé'kɨ kẽ'rare tohôta yã'âro weé sĩ'rirãsama.
Mɨ'ɨ̂ tohô niî werê dutikɨ niîwɨ ɨ̃sâ yẽkɨ Daviré.
27Kɨ̃ɨ̂ tohô niî ohâ'karo nohota keoró wa'âwɨ. A'ti makápɨre mɨ'ɨ̂ makɨ Jesu, mɨ'ɨ̂ besé'kɨre wẽherã́tirã Herode, Pôncio Pilato, ãpêrã Judeu masa niîtirã, Judeu masa me'ra nerêwã. 28Tohô weérã wẽhékã'wã kɨ̃ɨ̂re. Dɨporópɨ mɨ'ɨ̂ makɨre wẽheátehere masî tohakɨ niîwɨ. “Tohô wa'ârosa'”, niîkɨ niîwɨ. Mɨ'ɨ̂ masî'kere yuhûpɨta ni'kâroakã weérã weemá. 29Õ'âkɨ̃hɨ, ɨ̃sâre sacerdotea wiôrã mɨ'ɨ̂ makɨ yee kitire werê dutitiama. “Mɨsâ werekã́, mɨsâre bu'îri da'rêrãti”, niiáma. Naâ ɨ̃sâre tohô niî'kere wãkûya. Mɨ'ɨ̂ dutiró weé sĩ'risa'. Ɨ̃sâre mɨ'ɨ̂ tutuasére o'ô nemoya. Ɨ̃sâ mɨ'ɨ̂ tutuasé o'okã́, mɨ'ɨ̂ makɨ yee kitire uúkũ tutuarãsa'. 30Mɨ'ɨ̂ makɨ Jesu tutuaró me'ra ɨ̃sâre masá do'âtirãre yɨ'rɨókã, apêye kẽ'rare weé ĩ'yokã weeyá. Mɨ'ɨ̂ tohô weekã́, masá mɨ'ɨ̂ tutuasére ĩ'yârãsama, niî sẽríkãrã niîwã Õ'âkɨ̃hɨre.
31Naâ tohô niî sẽríka be'ro naâ niirí wi'i a'mé yã'akaro niîwɨ. Tohô wa'akã́, tií wi'ipɨ niirã́ Espírito Santore kɨó yɨ'rɨakãrã niîwã taha. Tohô weérã kɨ̃ɨ̂ wee tamúse me'ra Jesu yeé kitire uiró mariró werêkãrã niîwã.
Jesuré ẽho peórã naâ kɨosére a'mêri dɨka waá'ke niî'
32-33Jesu bese kũú'kãrã tutuaró me'ra Jesu wẽrî'kɨpɨ masá'kere werê nu'kukã'kãrã niîwã. Õ'âkɨ̃hɨ naâre pũûro wee tamúkɨ niîwĩ. Niî pe'tirã Jesuré ẽho peórã ni'kâro noho wãkuséti bɨrokãrã niîwã. Naâ kɨosére “Yeé di'akɨ̃ niî'”, niîtikãrã niîwã. Tohô weérã naâ kɨosére a'mêri dɨka waákãrã niîwã. 34-35Wi'sêri, di'tâ kɨorã́ duâkãrã niîwã ãpêrãpɨre. Naâ duâ'ke wapare yẽ'ê, apêye noho moorã́re dɨka waá dutirã Jesu kɨ̃ɨ̂ bese kũú'kãrãre o'ôkãrã niîwã. Jesu bese kũú'kãrã teeré yẽ'ê, apêye noho moorã́re dɨka waákãrã niîwã. Tohô weérã pahasé kɨorã waro maríkãrã niîwã. Ni'kâro noho kɨo bɨrókãrã niîwã.
36Ni'kɨ́ Jesuré ẽho peógɨ José wamêtigɨ niîkɨ niîwĩ. Levi yaá kurakɨ̃hɨ Chipre wamêtiri nɨkɨrokɨ̃hɨ niîkɨ niîwĩ. Jesu kɨ̃ɨ̂ bese kũú'kãrã pe'e kɨ̃ɨ̂re Barnabé pisûkãrã niîwã. Barnabé grego masa yee uúkũse me'ra “Masaré e'katíse o'ogɨ́” niîro weésa'. 37Kɨ̃ɨ̂ di'tâ kã'roákã kɨókɨ niîwĩ. Tií di'tare ãpêrãre duâkɨ niîwĩ. Kɨ̃ɨ̂ duâ'ke wapare niî pe'tisepɨta Jesu bese kũú'kãrãre o'ô pe'okã'kɨ niîwĩ.
—Marî me'rakãharã apêye noho moorã́re dɨka waáya, niîkɨ niîwĩ.

Currently Selected:

Atos 4: tuo

Highlight

Share

Copy

None

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in