YouVersion Logo
Search Icon

San Lucas 13

13
Cataj Jesús se vaa quiri̱ꞌ nu̱ꞌ níꞌ sese se̱ canica̱j nimán níꞌ ta̱náj níꞌ chrej chiꞌi̱i̱ a
1Güii dan me se mán taꞌa̱j nij yuvii̱, ne̱ nataꞌ nij soꞌ rihaan Jesús cheꞌé da̱j quiranꞌ taꞌa̱j nij síí ma̱n estadó Galilea ga̱a mán nij soꞌ ticaviꞌ nij soꞌ xcuu rihaan Yaꞌanj ga̱a ne̱ curiha̱nj nij tanuu ꞌyaj suun rihaan síí cuꞌna̱j Pilató, ne̱ ticaviꞌ nij tanuu man nij síí ma̱n estadó Galilea yoꞌ a. 2Ga̱a ne̱ canica̱j Jesús cataj soꞌ rihaan nij yuvii̱ nataꞌ nana̱ yoꞌ a:
―Cheꞌé yan quiranꞌ nij soꞌ da̱nj, ne̱ cheꞌé dan si̱j tumé doj cacunꞌ rihaan cunuda̱nj ꞌó nij síí ma̱n estadó Galilea me nij soꞌ, rá soj naꞌ. 3Taj maꞌ. Tza̱j ne̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa sese se̱ canica̱j nimán soj ta̱náj soj chrej chiꞌi̱i̱, ne̱ vaa güii quiri̱ꞌ nu̱ꞌ soj ne̱ quira̱nꞌ soj nda̱a vaa quiranꞌ nij soꞌ ado̱nj.
4’Ne̱ xa̱ꞌ xnu̱ꞌ vaꞌnu̱j (18) nij síí caviꞌ ga̱a canee veꞌ nataꞌ xca̱a̱n ya̱nj rej cuꞌna̱j Siloé xráá nij soꞌ, ga̱a ne̱ si̱j tumé doj cacunꞌ rihaan cunuda̱nj nij síí ma̱n chumanꞌ Jerusalén me nij soꞌ, rá soj ga̱a naꞌ. 5Taj maꞌ. Tza̱j ne̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa sese se̱ canica̱j nimán soj ta̱náj soj chrej chiꞌi̱i̱, ne̱ vaa güii quiri̱ꞌ nu̱ꞌ soj ne̱ quira̱nꞌ soj nda̱a vaa quiranꞌ nij soꞌ ado̱nj ―taj Jesús rihaan nij yuvii̱ a.
Nanó Jesús cuentó cheꞌé chruun higó nuviꞌ chruj raa̱ a
6Ga̱a ne̱ nanó Jesús cuentó nihánj a:
―Dan me se ꞌo̱ snóꞌo me se na̱j ꞌo̱ xnaa̱ soꞌ naa̱ chruj uvá, ne̱ nicu̱nꞌ ꞌo̱ chruun higó rque naa̱ uvá yoꞌ a. Ne̱ ꞌnaꞌ soꞌ nanoꞌ soꞌ chruj raa̱ yoꞌ cha̱ soꞌ, tza̱j ne̱ a̱ ꞌó chruj ne quiri̱ꞌ soꞌ cha̱ soꞌ raa̱ chruun yoꞌ a. 7Cheꞌé dan cataj soꞌ rihaan síí ꞌyaj suun rque xnaa̱ soꞌ a: “Ni̱ꞌyaj so̱ꞌ á. Síj vaꞌnu̱j ya̱ yoꞌ ꞌnáꞌ ꞌu̱nj nanóꞌ ꞌu̱nj chruj higó raa̱ chruun nihánj, tza̱j ne̱ a̱ ꞌó chruj nuviꞌ raa̱ chruun nihánj cha̱ꞌ maꞌ. Caꞌne̱ꞌ so̱ꞌ man yoꞌ, ne̱ taj cheꞌé canicu̱nꞌ rmaꞌa̱n yoꞌ rihaan toꞌój a̱ maꞌ”, taj soꞌ rihaan síí ꞌyaj suun rque naa̱ uvá yoꞌ a. 8Tza̱j ne̱ síí ꞌyaj suun rque naa̱ uvá yoꞌ roꞌ, cataj rihaan soꞌ a: “Qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, ne̱ da̱j o̱rúnꞌ gue̱e̱ yoꞌ cuano̱ ta̱náj níꞌ man chruun nihánj, ne̱ cana̱a̱ ꞌu̱nj nu̱ꞌ anica̱j tacóó chruun yoꞌ, ne̱ ca̱raá ꞌu̱nj yaꞌluj tacóó chruun yoꞌ, señor. 9Xraj, ne̱ yoꞌ natu̱u̱ roꞌ, ne̱ cuma̱n chruj raa̱ chruun yoꞌ, ne̱ quina̱j chruun yoꞌ, quiꞌya̱j níꞌ a. Se taj, ne̱ caꞌne̱ꞌ cachri̱j níꞌ man chruun yoꞌ ado̱nj”, taj síí ꞌyaj suun naa̱ uvá yoꞌ rihaan síí siꞌya̱j chruun yoꞌ a ―da̱nj vaa cuentó nanó Jesús rihaan nij yuvii̱ yoꞌ a.
Nahuun sa̱ꞌ ꞌo̱ chana̱ lacu̱u xráá, quiꞌyaj Jesús güii naránj rá a
10Dan me se ꞌo̱ güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá me se tucuꞌyón Jesús rihaan nij yuvii̱ cunuu chre̱ꞌ rá veꞌ tucuꞌyón nii stucua̱nj Moisés a. 11Ne̱ dan me se rá veꞌ yoꞌ roꞌ, nicu̱nꞌ ꞌo̱ chana̱ guun lacu̱u xráá, ne̱ nana̱ chre̱e ya̱nj nimán noꞌ roꞌ, me quiꞌyaj guun lacu̱u xráá noꞌ a. Ne̱ a̱j quisíj xnu̱ꞌ vaꞌnu̱j (18) yoꞌ quiranꞌ noꞌ da̱nj a. A̱ doj ne caꞌve̱e canicu̱nꞌ caya̱ noꞌ a̱ maꞌ. 12Dan me se queneꞌen Jesús man noꞌ, ne̱ canacúún soꞌ man noꞌ, cataj soꞌ a:
―Cuano̱ nihánj me xꞌne̱e̱ chiꞌii̱ xráá so̱ꞌ, nocoj ―taj Jesús a.
13Cutaꞌ soꞌ raꞌa soꞌ xráá noꞌ, ne̱ nu̱ꞌ cunuu nica̱ xráá noꞌ, ne̱ cataj noꞌ se vaa sa̱ꞌ uxrá quiꞌyaj Yaꞌanj a.
14Tza̱j ne̱ caꞌmaan rá síí ꞌni̱j raꞌa veꞌ tucuꞌyón nii stucua̱nj Moisés, cheꞌé se güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá me güii quiꞌyaj conoꞌó Jesús man chana̱ yoꞌ a. Cheꞌé dan cataj síí ꞌni̱j raꞌa veꞌ yoꞌ rihaan nij yuvii̱ a:
―Vata̱nꞌ güii me güii no̱ xcúún níꞌ quiꞌya̱j suun níꞌ ꞌo̱ ꞌo̱ smaná a. Caꞌna̱ꞌ soj güii yoꞌ, ne̱ nahu̱un sa̱ꞌ soj á. Se̱ caꞌnaꞌ soj nahu̱un sa̱ꞌ soj güii naránj rá níꞌ maꞌ ―taj soꞌ rihaan nij yuvii̱ a.
15Ga̱a ne̱ cataj Síí ꞌNi̱j Raꞌa man níꞌ rihaan síí ꞌni̱j raꞌa veꞌ a:
―Síí nucuiꞌ ndoꞌo rá me soj ado̱nj. ꞌO̱ se ta̱ranꞌ soj me se ne nache soj daán soj scúj do̱ꞌ, daán soj burró do̱ꞌ, rej numi̱i xoꞌ, ne̱ nica̱j soj man xoꞌ ꞌanj soj rej coꞌo̱ xoꞌ na güii naránj rá níꞌ ga̱a a̱ naꞌ. 16Ne̱ nihánj me nicunꞌ chana̱ nihánj, ne̱ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ xi̱i níꞌ síí ma̱n ga̱a naá cuꞌna̱j Abraham me noꞌ a. Ne̱ nihánj me quisíj xnu̱ꞌ vaꞌnu̱j (18) yoꞌ numíj Síí Chre̱e man noꞌ, ne̱ caꞌve̱e se güii naránj rá níꞌ me güii cuanꞌ, tza̱j ne̱ vaa cheꞌé ndoꞌo nache̱ níꞌ man noꞌ raꞌa Síí Chre̱e ado̱nj ―taj Jesús rihaan síí ꞌni̱j raꞌa veꞌ yoꞌ a.
17Ne̱ ga̱a quisíj caꞌmii soꞌ da̱nj, ga̱a ne̱ guun naꞌa̱j cunuda̱nj nij síí guun rá cano̱ tuviꞌ ga̱ soꞌ, tza̱j ne̱ guun niha̱ꞌ rá cunuda̱nj nij yuvii̱ cheꞌé cunuda̱nj nij suun sa̱ꞌ noco̱o quiꞌyaj soꞌ a.
Nanó Jesús cuentó cheꞌé caân cuêj mostazá xlá a
18Cheꞌé dan cataj Jesús a:
―Da̱j vaa uun chij Yaꞌanj, rá soj ga̱. Me se naquiꞌya̱j níꞌ ga̱ yoꞌ ga̱. 19Dan me se ase vaa achij caân cuêj mostazá xlá roꞌ, da̱nj ga̱a̱ cachi̱j xꞌneꞌ nij síí uun chij Yaꞌanj rihaan ado̱nj. Dan me se nica̱j ꞌo̱ soꞌ man caân cuêj mostazá xlá ne̱ axríj soꞌ caân yoꞌ rque toꞌóó soꞌ, ne̱ dan me se xraꞌ caân yoꞌ, ne̱ achij yoꞌ, ne̱ asa̱ꞌ cachij yoꞌ, ne̱ ase vaa ꞌo̱ chruun roꞌ, da̱nj vaa yoꞌ a. Ga̱a ne̱ cayuu nij xtâj va̱j rej xta̱ꞌ raa̱ cuêj yoꞌ, ne̱ quiꞌyaj nij xoꞌ saca̱ꞌ nij xoꞌ raa̱ cuêj yoꞌ ado̱nj ―taj Jesús rihaan nij yuvii̱ a.
Nanó Jesús cuentó cheꞌé levadura se ꞌyaj naraa nana̱ rque rachrúún a
20Ga̱a ne̱ cataj uún Jesús a:
―Da̱j ga̱a̱ ꞌo̱ rasu̱u̱n naquiꞌya̱j níꞌ rihaan soj, ga̱a ne̱ queneꞌe̱n soj da̱j vaa uun chij Yaꞌanj, rá soj ga̱. 21Dan me se naquiꞌya̱j níꞌ ꞌo̱ chana̱ caxríj se cuꞌna̱j levadura se ꞌyaj naraa nana̱ rque cunj hariná ga̱a ꞌyaj noꞌ rachrúún a. Dan me se ase vaa ꞌo̱ chana̱, ne̱ cuxraꞌ taꞌa̱j noꞌ ꞌo̱ vaꞌnu̱j ya̱ agaꞌ yoꞌóó hariná, ne̱ caxríj ndoꞌo noꞌ levadura, ne̱ caxríj yuve̱ noꞌ man yoꞌ nda̱a navij naraa ndoꞌo nana̱ rque yoꞌ a. Ase vaa naꞌmanꞌ cunj hariná quiꞌyaj levadura roꞌ, da̱nj ga̱a̱ gu̱un noco̱o xꞌneꞌ nij yuvii̱ uun chij Yaꞌanj rihaan ado̱nj ―taj Jesús rihaan nij yuvii̱ a.
Nataꞌ Jesús cheꞌé taꞌyaa chru̱j catu̱u̱ yuvii̱ ca̱yáán rihaan Yaꞌanj a
22Ga̱a ne̱ va̱j Jesús cachén soꞌ nij chumanꞌ noco̱o do̱ꞌ, nij chumanꞌ raꞌa̱ do̱ꞌ, ne̱ tucuꞌyón soꞌ snana̱ soꞌ rihaan nij yuvii̱ a. Ne̱ doj a̱ doj a̱ nichrunꞌ soꞌ chumanꞌ Jerusalén a. 23Ne̱ xnáꞌanj ꞌo̱ soꞌ man Jesús, cataj soꞌ a:
―Ne̱ do̱j nij síí nani̱i̱ rihaan sayuun, quiꞌya̱j Yaꞌanj a̱ naꞌ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man Jesús a.
Ga̱a ne̱ cataj Jesús rihaan nij yuvii̱ a:
24―Ase vaa taꞌyaa chru̱j ndoꞌo vaa rej cache̱n yuvii̱ catu̱u̱ yuvii̱ rihaan Yaꞌanj ado̱nj. Quiꞌya̱j nucua̱j soj nimán soj cheꞌé rej catu̱u̱ soj rej yoꞌ na̱nj á. Cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa vaa ndoꞌo yuvii̱ gu̱un ndoꞌo rá catu̱u̱ rej yoꞌ, tza̱j ne̱ se̱ guun nucua̱j nij soꞌ catu̱u̱ nij soꞌ maꞌ. 25Ne̱ asa̱ꞌ quisíj canicunꞌ caya̱ síí tucua̱ veꞌ yoꞌ ne̱ caráán soꞌ taꞌyaa, ga̱a ne̱ soj roꞌ, canicu̱nꞌ xeꞌ, ne̱ gu̱un cheꞌe̱ soj ti̱caꞌmii soj taꞌyaa, ne̱ cata̱j soj a: “Naꞌnu̱u̱ so̱ꞌ taꞌyaa catu̱u̱ núj, Señor”, cata̱j soj a. Ga̱a ne̱ cata̱j soꞌ rihaan soj a: “Ne neꞌen uxraj me rej cavii soj a̱ maꞌ”, cata̱j soꞌ rihaan soj ga̱a na̱nj ado̱nj. 26Ga̱a ne̱ gu̱un cheꞌe̱ soj cata̱j soj a: “Chá núj do̱ꞌ, coꞌo núj na ga̱ so̱ꞌ do̱ꞌ, ne̱ tucuꞌyón so̱ꞌ snana̱ so̱ꞌ rihaan yuꞌvee chiháán núj na̱nj á”, cata̱j soj rihaan soꞌ a. 27Ga̱a ne̱ cata̱j uún soꞌ rihaan soj a: “Ne neꞌen uxraj me rej cavii cunuda̱nj soj si̱j ꞌyaj ina̱nj cacunꞌ a̱ maꞌ. Naxu̱u̱n soj man soj rihanj á”, cata̱j soꞌ rihaan soj a.
28’Ne̱ rej caꞌa̱nj soj me se rej taꞌve̱e ndoꞌo yuvii̱ me yoꞌ, ne̱ nda̱a cha̱ ru̱j maꞌa̱n yuvii̱ cúú yanꞌ yuvii̱, ne̱ queneꞌe̱n soj man síí cuꞌna̱j Abraham do̱ꞌ, Isaac do̱ꞌ, Jacob do̱ꞌ, cunuda̱nj nij síí nataꞌ snana̱ Yaꞌanj ga̱a naá do̱ꞌ, se vaa ca̱yáán nij soꞌ ga̱ Yaꞌanj rej uun chij Yaꞌanj, ne̱ xa̱ꞌ soj, tza̱j ne̱ queneꞌe̱n soj se vaa a̱j quiriꞌíj nii man soj xeꞌ na̱nj ado̱nj. 29Ne̱ güii gu̱un chij Yaꞌanj roꞌ, caꞌna̱ꞌ ndoꞌo yuvii̱ ma̱n rej síj güii do̱ꞌ, rej ataꞌ güii do̱ꞌ, rej norté do̱ꞌ, rej sur do̱ꞌ, ne̱ ca̱yáán nij soꞌ rihaan se‑mesa̱ Yaꞌanj, ne̱ cha̱ nij soꞌ ado̱nj. 30Ni̱ꞌyaj soj á. Nij síí noco̱ꞌ ndoꞌo cuano̱ roꞌ, gu̱un nij soꞌ síí gu̱un chij, ne̱ nij síí uun chij cuano̱ roꞌ, gu̱un nij soꞌ síí noco̱ꞌ, quiꞌya̱j Yaꞌanj vaa güii na̱nj ado̱nj ―taj Jesús rihaan nij yuvii̱ yoꞌ a.
Ne cuchuꞌvi̱ꞌ Jesús ni̱ꞌyaj soꞌ man síí cuꞌna̱j Herodes maꞌ
31Ne̱ güii dan me se cuchiꞌ do̱j nij síí fariseo rihaan Jesús, ne̱ cataj nij soꞌ a:
―Cu̱riha̱nj so̱ꞌ estadó nihánj caꞌa̱nj so̱ꞌ, cheꞌé se síí nica̱j suun rey cuꞌna̱j Herodes me se me ndoꞌo rá soꞌ ticavi̱ꞌ soꞌ mán so̱ꞌ ado̱nj ―taj nij síí fariseo rihaan Jesús a.
32Ga̱a ne̱ cataj Jesús rihaan nij soꞌ a:
―Ase vaa chunee avii ndoꞌo raa̱ quiꞌya̱j sayuun vaa Herodes, ne̱ caꞌa̱nj soj, ne̱ cata̱j soj rihaan soꞌ se vaa ꞌu̱nj me se rii ꞌu̱nj nana̱ chre̱e nimán nij yuvii̱, ne̱ naquiꞌyaj sa̱ꞌ ꞌu̱nj man nij síí ranꞌ, ne̱ ꞌo̱ güii cuanꞌ ne̱ ꞌo̱ güii aꞌyuj ne̱ rque vaꞌnu̱j gue̱e̱ güii qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj se‑su̱nj, ne̱ veé da̱nj quisi̱j se‑su̱nj, qui̱ꞌyáj na̱nj ado̱nj. 33Tza̱j ne̱ vaa cheꞌé va̱j ꞌu̱nj chrej cuanꞌ ne̱ aꞌyuj ne̱ yataj a. ꞌO̱ se taj cheꞌé cavi̱ꞌ ꞌo̱ síí nataꞌ snana̱ Yaꞌanj rej yaníj ꞌó chumanꞌ maꞌ. ꞌO̱ se veé chumanꞌ Jerusalén cavi̱ꞌ soꞌ ga̱a ne̱ caꞌve̱e ado̱nj ―taj Jesús rihaan nij síí fariseo yoꞌ a.
Caꞌmii Jesús cheꞌé da̱j quira̱nꞌ nij síí ya̱nj chumanꞌ Jerusalén a
34Ga̱a ne̱ cataj uún Jesús a:
―Nanó uxrá raj cheꞌé soj si̱j ma̱n chumanꞌ Jerusalén nihánj na̱nj á. ꞌO̱ se ticaviꞌ soj man nij síí nataꞌ snana̱ Yaꞌanj, ne̱ goꞌ soj yahij man nij síí caꞌnéé Yaꞌanj cuchi̱ꞌ rihaan soj a. Guun queꞌe̱e̱ ndoꞌo guun rá ꞌu̱nj naquiꞌya̱j chre̱ꞌ ꞌu̱nj man soj tu̱mé ꞌu̱nj man soj, tza̱j ne̱ taj se quiꞌyáꞌ caꞌvee maꞌ. Ase vaa ꞌyaj xee naquiꞌyaj chre̱ꞌ xee man taꞌníí xoꞌ ca̱ráán xoꞌ xcóó xoꞌ xráá taꞌníí xoꞌ roꞌ, da̱nj guun raj qui̱ꞌyáj man soj, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱j rá soj qui̱ꞌyáj da̱nj a̱ maꞌ. 35Ni̱ꞌyaj soj á. Caꞌa̱nj niꞌya̱ tucuá soj ne̱ quina̱j u̱u̱n soj ado̱nj. ꞌO̱ se cuano̱ nihánj me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa rej rihaan níꞌ roꞌ, se̱ queneꞌen uún soj manj maꞌ. Tza̱j ne̱ nda̱a güii caꞌna̱ꞌ uún ꞌu̱nj rihaan chumii̱ nihánj queneꞌe̱n soj manj, ne̱ cata̱j soj a: “ꞌNaꞌ síí caꞌnéé Síí ꞌNi̱j Raꞌa man níꞌ na̱nj á. Se lu̱j ndoꞌo ꞌyaj Yaꞌanj cheꞌé soꞌ a”, cata̱j soj a ―taj Jesús niꞌya̱j soꞌ man nij síí ma̱n Jerusalén yoꞌ a.

Currently Selected:

San Lucas 13: trc

Highlight

Share

Copy

None

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in