Logo ya YouVersion
Elilingi ya Boluki

Lucas 6

6
Chupan jun k'ij chin uxlanen re discípulos ye'quich'upula' rue-trigo chin niquitaj
1Chupan jun k'ij chin uxlanen, re Jesús y re ru-discípulos xe'k'ax chupan jun ulef ticon trigo chach. Y re discípulos c'o rue-trigo xe'quich'upula-a#Mt 12.1; Mr 2.23. y niquibil pa quik'a'. Y re runak' re trigo niquitaj. 2Mare' jec'o chique re achi'a' fariseos xquibij chique re ru-discípulos re Jesús: ¿Anchique roma yex ye'ch'up rue' re trigo? Re k'ij re', k'ij chin uxlanen y xajan chin ye'banala' quire',#Ex 20.10; Mt 12.2; 15.2. xe'cha'.
3Pero re Jesús xch'o-apo chique y xubij: Yex can ibanon leer re tz'iban can chij re xquiban re David y re ruchibil#1 S 21.6. ajuer can, tak camas xch'umun quipan. 4Re David xba chucanoxic vay chire' pa rachoch re Dios, y ja re lok'olaj tak xcana-vay re xe'beya-pa cha. Re xcana-vay re' xaxe re sacerdotes re ye'tijo richin.#Ex 29.23, 33; Lv 24.9. Pero reja' xutaj, y chuka' xuya' chique re je'binak riq'uin. Pero astapa' reje' quire' xquiban manak quimac xel chach re Dios, xcha' re Jesús.
5Y re Jesús xubij chique re achi'a' fariseos: Re Rajaf re k'ij chin uxlanen ja yen re xinalax chi'icojol. Roma pa nuk'a' yen c'o-va chin nimbij andex otz che niban chupan re k'ij re'.
Re Jesús xuc'achojsaj jun ache chake'j jun ruk'a'
6Chupan jun chic k'ij chin uxlanen,#Lc 14.3; Jn 9.16. re Jesús y re ru-discípulos xe'ba pa jun nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha,#Mt 12.9; Mr 3.1; Lc 13.14. y xutz'am c'a ruc'utic re ruch'abal re Dios chiquivach re quimalon-qui' chire'. Y chiquicojol re vinak re' c'o jun ache chake'j jun ruk'a', y ja re rajquik'a' re chake'j. 7Mare' jec'o chique re achi'a' je'atamayon re ley quichin re israelitas y jec'o chuka' achi'a' fariseos ye'tz'eto-apo chin re Jesús, a ver vo xa nuc'achojsaj re ache, chin quire' niquisujuj che re Jesús xsamaj chupan re k'ij chin uxlanen. 8Pero re Jesús rutaman re niquinojij#1 S 16.7; Lc 5.22; Jn 2.24, 25; 6.64; 21.17; Hch 1.24; Ap 2.23. pa tak cánma re achi'a' re je'atamayon re ley quichin re israelitas y re achi'a' fariseos. Y re Jesús xubij cha re ache chake'j ruk'a': Catak'ax-pa vova' pa nic'aj.
Y re ache xbeyacataj-pa re anche' tz'uyul-va, y xbepa'e' anche' xbex-va cha roma re Jesús. 9Xpa re Jesús xubij chique re vinak re jec'o chire', che chupan jun k'ij chin uxlanen ja re utzulaj tak banabal re más ruc'amon che niban y mana-ta re itzel tak banabal.#Mt 12.12, 13; Mr 3.4; Lc 14.3; Jn 7.23. Y chuka' re más ruc'amon ja che nacol jun vinak chach re camic y man naya-ta k'ij cha che nicom, xcha' chique.
10Y re Jesús xe'rutzu'#Mr 3.5. conojel re quimalon-qui' chire'. Y chiquivach reje' xch'o cha re ache chake'j ruk'a', y xubij: Tayuku' la ak'a'.
Y re ache can xe xuyuk re ruk'a' ancha'l re xbex cha roma re Jesús, can jare' xc'achoj re ruk'a'. 11Pero re achi'a' re je'atamayon re ley quichin re israelitas y re achi'a' fariseos re jec'o-apo chire', xyacataj quiyoval. Y niquibila'#Mt 12.14; Mr 3.6. chiquivach anchique niquinojij niquiban cha re Jesús.
Tak re Jesús xe'rucha' re je doce apóstoles
12Y jun k'ij re Jesús xba pa rue' jun loma chin xbo'rbana' orar. Y jun ak'a' xuban orar#Mt 14.23. chin xch'o riq'uin re Dios. 13Y tak xsakar-ka ruca'n k'ij, reja' xe'rayoj re achi'a' re can ye'tzekelben-va richin.#Mt 10.1. Chiquicojol re achi'a' re', xe'rucha' je doce, y xubij chique che ye'oc apóstoles. 14Re je doce re xe'rucha' re Jesús, ja re Simón re xubij chuka' Pedro cha,#Jn 1.42. re Andrés re ruch'alal re Simón, re Jacobo, re Juan, re Felipe, re Bartolomé, 15re Mateo, re Tomás, re Jacobo re ruc'ajol jun ache rubini'an Alfeo, y re jun Simón re c'o quiq'uin re achi'a' re je richin re jun partido nibex cananista chique,#Mt 10.4. 16re Judas#Jn 14.22; Hch 1.13; Jud 1. re ruch'alal re Jacobo, y re Judas Iscariote re xjacho chin re Jesús.
Re Jesús nutzijoj re ruch'abal re Dios y ye'ruc'achojsaj re ye'yavaj
17Y jare' tak re Jesús y re ru-apóstoles xe'ka-pa pa rue' re loma y xe'bec'ue-ka quiq'uin re nic'aj chic discípulos chire' pa jun lugar li'on. Y chire' camas chuka' vinak quimalon-qui'. Jec'o vinak je'pitinak pa tenemit Jerusalén y nic'aj chic tenemit re jec'o chupan re Judea, y jec'o chuka' je'pitinak c'a chuchi-mar quila pa Tiro y Sidón.#Mt 4.25; Mr 3.7. Jec'o chique re vinak re' je'pitinak chin niquic'axaj re ruch'abal re Dios re nutzijoj re Jesús, y jec'o chuka' ye'yavaj je'pitinak chin ye'c'achojsas-a roma re Jesús. 18Y jec'o chuka' vinak re niquitaj pokan pa quik'a' re itzel tak espíritu. Re Jesús xe'rulisaj-a chuka' re itzel tak espíritu re'. 19Y conojel re vinak re ye'yavaj niquijo' niquitz'am-apo re rutziak re Jesús, roma re vinak niquitz'at che c'o poder#Mt 14.36; Mr 5.30; Lc 8.46. riq'uin chin nuc'achojsaj ronojel rach yabil.
Re otz quibanon y re man otz-ta quibanon
20Y xpa re Jesús xe'rutzu' re ru-discípulos y xubij chique: Otz-ibanoj yex re meba' ivánma chach re Dios, roma can yixoc-va pa ruk'a' re Dios.#Mt 5.3; 11.5; Hch 14.22; Stg 2.5.
21Otz-ibanoj yex re nich'umun ipan espiritualmente, roma re Dios xtuban chiva che xtich'uch'o' re ivánma.#Is 55.1; 61.3; 1 Co 4.11; Ap 7.14-17.
Otz-ibanoj yex re ndok' ivánma chach re Dios, roma xtuban chiva che man chic xquixok'-ta, xa xquixtze'en.
22Otz-ibanoj yex re itzel yixtz'et coma re vinak, y chuka' re yixquilisaj-pa chiquicojol re anche' niquimol-va-qui' chupan re nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha, yex re yixyok', yex re itzel yixtz'et roma iniman re nuch'abal, y ronojel tijoj-pokonal re' nicoch' xa voma yen re xinalax chi'icojol.#Mt 5.11; Jn 16.2; 1 P 2.19; 3.14; 4.14. 23Y camas quixqui'cot,#Hch 5.41; 7.51; Col 1.24; Stg 1.2. can quixropin y quixtzoq'uin tak yixtajin chuk'asasic ronojel re', roma nem rajal-ruq'uixel xtic'ul chila' chicaj. Roma quire' chuka' re tijoj-pokonal re xquik'asaj re je rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique. Reje' xquik'asala' tijoj-pokonal pa quik'a' re cate't-quimoma' re vinak re ye'tzelan ivichin yex vocame.
24Y yex biyoma', can tivok'ex ivach, roma xik'asaj-yan jun c'aslen camas otz chach re ruch'ulef. Jac'a re k'ij re je'pitinak chivij man chic quire-ta.#Am 6.1; Mt 6.2; Lc 12.21; 16.25; Stg 5.1.
25Yex chuka' re camas otz yixva', tivok'ex ivach, roma xtapon re k'ij tak manak chic ivay xtivel.
Yex re yixtze'en vocame, tivok'ex ivach, roma xtapon re bis#Pr 14.13; Is 65.13. iviq'uin y xtuban chiva che xquixok'.
26Y yex re camas ik'ij niya' coma re vinak re man quitaman-ta rach re Dios,#Jn 15.19; 1 Jn 4.5. xa tivok'ex ivach. Roma re vinak re' xa ja re man je rajc'ual-ta re Dios re niquiya' quik'ij, can ancha'l xquiban re quivinak xe'c'ue' ajuer can, xa xquiya' quik'ij re vinak re xe'bin che ja reje' re je rusamajela' re Dios re xquibini'aj profetas, y xa man je katzij-ta profetas.
Can que'ijo' re vinak re man ye'jovan-ta ivichin
27Pero yex re yixc'o vova' viq'uin re yinic'axaj, tic'axaj re xtimbij chiva: Can que'ijo' re vinak re man otz-ta yixquitz'at, y re vinak re man otz-ta yixquitz'at#Ex 23.4; Pr 25.2; Mt 5.44; Ro 12.20. xaxe re otz tak cosas tibana' chique. 28Tibana' orar pa quive' re vinak re ye'rayin itzel tak cosas chivij, chin che nuya' ru-bendición re Dios pa quive', y chuka' can tibana' orar#Lc 23.34; Hch 7.60. pa quive' re vinak re ye'quitz'uc tzij chivij. 29Y vo xa c'o jun nich'ayo avichin, man taya' ruq'uixel cha, xa taya-avi' chin yach'ay chic jun bey. Y vo xa c'o jun vinak numoj-a jun atziak, man tapokonaj re atziak xmoj-a chavach, xa taya' chic-a re ak'u' cha.#Mt 5.39; 1 Co 6.7. 30Xabanchique vinak c'o jun cosa nuc'utuj chava, taya' cha re nrajo'.#Dt 15.7; Pr 3.27; 21.26; Mt 5.42. Y vo xa c'o jun vinak c'o jun cosa numoj-a chavach, man jun bey chic c'a talisaj chach. 31Y ancha'l re nijo' che re vinak niquiban iviq'uin yex,#Mt 7.12; Fil 4.8. quire' chuka' tibana' yex quiq'uin reje'.
32Y vo xa yex xaxe re vinak re ye'jovan ivichin jare' re camas ye'jo', man otz-ta roma man jun rajkalen chach re Dios. Roma quire' chuka' niquiban re vinak re man quitaman-ta rach re Dios.#Mt 5.46. 33Vo xa yex, xaxe chique re vinak re ye'bano utzil chiva, xaxe chique reje' niban-va utzil, riq'uin re quire' niban man otz-ta roma man jun rajkalen chach re Dios. Roma quire' chuka' niquiban re man quitaman-ta rach re Dios. 34Vo xa yex niya' jun cosa cha jun vinak pa kajic, roma nic'axaj che nitoj rukajbal#Mt 5.42. chiva, man c'ayef-ta chin niban quire'. Roma re vinak re man quitaman-ta rach re Dios, quire' chuka' niquiban. 35Jac'a yex man tiban quire'. Xa que'ijo' re vinak re man otz-ta yixquitz'at. Tibana' ronojel rach utzil chique.#Lv 25.35; Sal 37.26. Y tak yex niya' pa kajic jun cosa, man c'a tiyabej re kajbal richin. Chin quire' nem re rajal-ruq'uixel xtic'ul, y xtik'alajin#Mt 5.45; 1 Jn 3.1. che yex can yix rajc'ual chic re namalaj Dios re c'o chila' chicaj. Reja' ye'rajo' y otz runa'oj#Hch 14.17. quiq'uin re vinak re camas itzel quina'oj, y otz runa'oj quiq'uin re man jun bey niquitioxij-ta re nuya' chique. Quire' chuka' tibana' yex. 36Tijoyovaj quivach re vinak, can ancha'l nuban re Karta' Dios#Mt 5.48; Ef 5.1, 2. kaq'uin yoj nujoyovaj kavach.
Man que'itzu' re vinak y c'are' itzel yixch'o chiquij
37Man tiban che ye'tzu' re vinak#Mt 7.1. y c'are' itzel yixch'o chiquij, chin che re Dios man xtuban-ta quire' chiva yex. Man tirayij chiquij re vinak che tiene que niquitoj re itzel tak banabal re ye'quibanala', y chuka' re Dios can man xtuban-ta quire' iviq'uin yex. Ticuyu' quimac re vinak y re Dios quire' chuka' xtuban chiva yex. 38Vo xa yex riq'uin ronojel ivánma ye'to' re vinak riq'uin re ndoc chique chupan re quic'aslen, re Dios xtuya' rajal-ruq'uixel chiva. Re rajal-ruq'uixel re xtuya' re Dios chiva, camas q'uiy. Roma re anche' xtuya-va can re rajal-ruq'uixel, can xtipul rue'. Y can ancha'l re niban yex quiq'uin re vinak, can quire' chuka' xtuban re Dios iviq'uin yex.#Sal 79.12; Pr 19.17; Mt 7.2.
39Y re Jesús xubij chuka' jun ejemplo chique: Man jun moy nitiquir nuyukej jun chic moy,#Mt 15.14. roma vo xa quire' nuban, can che je ca'e' ye'betzak pa tak jul. 40Y quire' chuka' man jun vinak re tz'amon ruc'utic jun cosa chach roma re ru-maestro, c'o-ta más ruk'ij que chach re ru-maestro.#Mt 10.24. Xa c'a nutamaj-na ronojel re nic'ut chach, c'are' ndoc ancha'l re maestro.
41Rat can cha'nin natz'at re ch'et k'ayis c'o pa rach jun vinak y rat man nana-ta-ka-avi' che xa más nem re che' c'o pan avach rat. Re ejemplo re' ndel che tzij che man takabij che la jun vinak la' camas rumac, y jac'a re kamac yoj#Mt 7.3. can nakaban che más ba-oc. 42Y chuka' man tabij cha jun vinak: Taya' k'ij chua chin ninlisaj-a re ch'et k'ayis re k'atarnak pan avach y man nana-ta-ka-avi' rat che xa más nem re che' k'atarnak pan avach.#Pr 18.17. Re ejemplo re' ndel che tzij, che man tabij cha jun chic vinak che man chic camacun, tak rat xa c'a yamacun. Man naya-ta-ka pa cuenta re amac. Xa ca'e' apalaj. Nabey tachojmersaj re ac'aslen rat, c'are' otz nato' y nabij cha jun chic vinak che tuchojmersaj re ruc'aslen.
Jun che' ja tak nuya' re rach jare' tak nik'alajin che otz o man otz-ta
43Y man jun utzulaj che' xtuya-ta rach man otz-ta. Chuka' man jun che' man otz-ta, xtuya-ta rach#Mt 7.16; Ga 5.19, 23; 2 Ti 3.1-9. otz. 44Re che' cha'nin nitz'et vo xa otz o man otz-ta,#Mt 12.33. roma re rach nuya'. Roma re k'ayis camas quiq'uixal man xtiquiya-ta higo, y ni xe-ta uva. 45Y quire' chuka' re ache. Re ache otz ruc'aslen, ja re otz tak banabal jare' re nuban y nubij, roma ja re otz tak cosas nunojij pa ránma. Jac'a re mal ache, ja re itzel tak banabal nuban y nubij, roma can ja re itzel tak cosas re nisamaj pa ránma. Roma jun vinak ja re nunojij y re c'o pa ránma jare' re nubij#Ro 8.5-9. y nuban.
Re ejemplo chij ca'e' jay
46¿Y anchique roma tak yex nibij Ajaf, Ajaf chua,#Mal 1.6; Mt 25.11; Lc 13.25. y xa man niban-ta re nimbij chiva?#Ro 2.13; Stg 1.22. 47Mare' re vinak re nipa viq'uin chin yinrunimaj y nuc'axaj#Mt 7.24. re nuch'abal y nuban re nimbij cha, 48junan riq'uin re jun ache re xuban jun rachoch. Nabey, xuban-ka re jul chin re cimiento y anche' xbo'rvila-va-ka aboj chire' xuya-va-ka re ru-cimiento re jay. Y tak xc'achoj-yan re jay, xbenimar-pa re rakan-ya'. Y re rakan-ya' re' xbo'rvila' re jay. Pero re jay man xsilon-ta,#Sal 125.1; Hch 14.22; 2 Ti 2.19; 3.12; 1 P 1.5; Jud 1. astapa' re rakan-ya' xnimar, y camas ruchuk'a' xuban roma pa rue' aboj xuban-va-ka. 49Pero re vinak re nuc'axaj re nuch'abal, y man nuban-ta#He 10.28-31; 2 P 2.20, 21. re nimbij cha, junan riq'uin re jun ache re xuban jun rachoch, y manak ru-cimiento xuban. Y tak re rakan-ya' xbenimar-pa, xbo'rvila' re jay. Re jay re' xtzak y xq'uis.#Job 8.13.

Currently Selected:

Lucas 6: cakY

Tya elembo

Kabola

Copy

None

Olingi kobomba makomi na yo wapi otye elembo na baapareyi na yo nyonso? Kota to mpe Komisa nkombo