MARK 14

14
Jisu Pithivenike Kumqu
(Mt 26.1-5; Lk 22.1-2; Jn 11.45-53)
1Hechekulu eno Kholaqhi sumokeu sho chukeu Ghulhu tonike atsala kiniae. Achinetomi ngo Ayezah kutsuchekemino kusuwuno Jisu kughaluveno pithivenikeu lah phuae. #Ipe 12.1-27 2Panonguno pikeuno, “Aghulhu ghuloki lono shikepu kumoe, tishiaye timiqono mutomughuve nosake.”
Teli pesu Jisu Kutsu Nutsu
(Mt 26.6-13; Jn 12.1-8)
3Bethani lo Jisu ye Simon apughakupuuno kilo wuakelo paye alibe chuniye iqae. Tile totimi lakhino alabastor bohulo amekusho tsungquyikeu teli pesu ighi. Lino abohu hu supho puzu tsungquyikeu hu Jisu kutsulo lepukutsu. #Lk 7.37-38 4Ikemu tile timi akeqo khamino amloshimo puzu panoqo dolo ishi piae, “Kushiye teli tishi kilheve ani kya? 5Teli hipauye ghuka 2000 me shi jepuzu kumlhomi tsukepu shiake.” Panonguno atotiu tipau lomipi. 6Ikemu Jisu no pi, “Li lokutolo,nonguye kushiye li shipunaqhi ani kya? Liye akumla kivi lakhi ilau mlatsu anike. 7Kumlhomiye nongu gholo pulhapuju ache nani, eno kughokughomu nonguno pulo aye panoqo lau akivi kumla shilu nani. Ikemu niye pulhapuju nongu gholo ananike kumoe. #Zaki 15.11 8Lino shiluke thaqhu shitsu ani. Lino tsungquyikeu teli pesu ishou lepuku tsu puzu ikumo qhomphi lono kishekulu shi kutovetsu ani. 9Kuchouno ino nongu vilo pini, ayeghiqha kuchopulo khilekhilemu lokivipu-tsa pesu asheshu kelo li kumsumamokeu shighi lino kiu shitsukeno tipau piwo nani.”
Judas no Jisu Jevenike Pulove
(Mt 26.14-16; Lk 22.3-6)
10Tile Judas Iskariot, akhopemi chighikini gholo lakhino Jisu kughape achinetomi vilo thechu shiveni aye panoqo lau wuve. 11Achinetomiye hipau vehu chiluno alokivi shive eno pisa pa tsunikeu kughape qhive. Ike Judas ye Jisu kughape thechu shive nike ghenguno adokivi phu auve.
Jisu no Pa khopemi sasu Hechekulu Libe Chu
(Mt 26.17-25; Lk 22.7-14,21-23; Jn 13.21-30)
12Kholaqhi sumokeu sho pesu aghulhu shikeu tsala atughiu lo Judamino Hechekulu libe ghenguno bheriti heqhi cheke tsalani, akhopemino Jisu vilo iniju, “Noye nipelo khile wuno Hechekulu libe chunike kutolo pikya?” 13Tile Jisu no pa khopemi kini puwu eno pama vilo ishi pi, “Aphughilo wulo, tile timi lakhi no azubohu xapu cheghi keu nokujo sasu kusholu nanike pa papewu lo. 14Pano ilovekeu kiampiu vilo ishi pilo, ‘Kutsuchekeuno ishi pike, Ino ikhopemiqo sasu Hechekulu ghulhu shikepu chebo khile ani kya?’ 15Tileno pano aki kungu jolha lakhi thwokha kupukulayi kutopuakeu nokujo piye nani; tilehi ningu ghenguno kutope aghilo.” 16Akhopemi pamano aphughilo ighi, eno Jisu no pama vilo pipuakeu toi thwokha tishi aghikeu phulu; eno pamano Hechekulu libe kuto.
17Kijiliu shive kelo, Jisu no pa khopemi chighikini sasu ighi. 18Panongu iqano chuakelo Jisu no ishi pi, “Kuchouno ino nongu vilo pini, nongu gholo milakhino ikughape thechu shive nani, igholo chuakemi lakhinoke.” #Leshe 41.9 19Akhopemi qoye amlokusa shive, panongu lakhi khino Jisu vilo ishi iniju, “Ino kumokema?” 20Jisu no panoqo vilo pi, “No chighikini gholo milakhino tishi nanike, isasu akhu lakhilo kumtsa asho putsu chu akeu hunoke. 21Kughengu ni Timi Nu ye kuchoyesulo pa ye kishive nani keno pipuakeu toi thive nani, ikemu timi khuuno ni Timi Nu kughape thechu shiveni keno timi tipau ghenguno ahae! Timi tipau ghenguye pa punumokeu pavi nicheke!”
Ampeu Ghulhu
(Mt 26.26-30; Lk 22.14-20; 1 Kori 11.23-25)
22Panonguno chuakelo, Jisu no asho ikhilu eno shikimithikeu kighini inikhu, tipau supho, eno tipau pa khopemiqo tsu, eno ishi pi, “Hi ikhilulo, hiye iphimpike.” 23Tisheno, pano ajukhu ikhilu eno Alhou shikimithitsu, eno ti ikhipuwo panoqo tsu, panongu kumtsu tipaulo akeu sho. 24Jisu no panoqo vilo pi, “Hiye timi kutomo ghenguno peletsukeu ihjike, Alhou wu puloshoqhi kimetsukeu ihji ke. #Ipe 24.8; Jere 31.31-34 25Kuchouno ino nongu vilo pini, Alhou yehkipe lono atsayiji akitheshi shonike tsala kutolo niye itaghi khilemu hi shomo nani.” 26Tithiu panonguno ale lakhi pheveno panongu ye Oliv to lo wuve.
Pitor ghili Azunatha ghi Pitsu
(Mt 26.31-35; Lk 22.31-34; Jn 13.36-38)
27Jisu no panoqo vilo pi, “Nongu kumtsu ipheve nani eno ilikhi qhive nani; kughengu kuchoyesulo ishi pipuani, ‘Ino bherikheu ghaqhi nani, eno bheriqoye apanagha kohave nani.’ #Zekha 13.7 28Ikemu ixuputhuve kethiuye, ino nongu zuuno Galil lo wuni.” #Mt 28.16 29Pitor no pi, “Kumtsuno oqhive namu niye khilemu ophemoe.” 30Jisu no Pitor vilo pi, “Kuchouno ino ovilo pini, itiji awuduno ghuthu akiniu ighamphi lono noye ghuthu kuthu imthakepi pi nani.” 31Ikemu Pitor no tsumomo pi, “Niye ogholo thivekepu shiepinamu, khilemu omthake pimoe.” Akhopemi kumtsuno tishi pikhae.
Gethsemen lo Inikhu
(Mt 26.36-46; Lk 22.39-46)
32Panonguno a-a lakhi Gethsemen ipichekeulo ighikelo, Jisu no pa khopemi vilo pi, “Ino akighini shi akelo, hile iqa aghilo.” 33Tishino pano Pitor, Jems eno Johan pano kuthu sasu wue, paye amlokusa eno amlo-kughujuno shishe ime thuve. 34Pano pano kuthu vilo ishi pi, “Niye thivenikeshi imlo shishe ime ani! Hile ngolo eno jukutolo.” 35Pano tileno chesu kitila wupuzu ayeghilo itsaqino, inikhu; “Shikulupushi aghi aye,aghime tuqhudo hu ilauno ikhipewuve tsu nima?” 36Pano ishi inikhu, “Apuo, o iPuo, noye thwokha kumtsu shikulupue, aghime jukhu hipau ilauno peuve tsulo, tishimu ipulou kumono opulou shilo!”
37Pano ideghi kelo pano kuthuye zucheyi aghive, ikelo pano Pitor vilo pi, “Simon, noye zuani kesha?” Noye asuchedo lakhimu jukuto khemla kesha? 38Eno panoqo vilo ishi pi. “Tsukhuyi khealo eno inikhulo, tishianguno nonguye ghukujulo ikiqivemo nani. Aghungu ye puloniqhiyi ani ikemu ashi ajiye qei-nai ani.”
39Itaghi pano wuve puzu inikhu eno puzuu pikeu toi pi. 40Itaghi pano ideghi kelo panoqoye zuaghi, kughengu panongu nhethiye kuma-kumayi ae, eno panonguye pa vilo kiu khochile kepu kela mtha.
41Pano akuthuu ideghi kelo, ishi panoqo vilo pi, “Nonguye itehi kuto zuani eno nongu kulhoqhi ani kesha? Tino lumkhae, atuqhudo hu ighivae. Julo, ni Timi Nu ye axinemi ulo thechu shisuvae. 42Ithulo, ningu chejuni, julo, ikughape thechu shivekeu hu hi cheae!”
Jisu Kughaluvekeu
(Mt 26.47-56; Lk 22.47-53; Jn 18.3-12)
43Jisu no atsa pi aphi lono Judas ighive, paye akhopemi chighi kini gholo lakhi. Achinetomi ngo Ayezah kutsuchekemi eno Muchomiqono timi aqo lakhi puwukeqo huno azuta ngo asuthalu pesu Judas gholono ighi. 44Ike thechu shiakeu huno timiqo vilo amchipu lakhi hi tsupua, “Ino timi khipau mumani keno timi tipau huke. Pa kughaluvelo eno pa kheputu sasu wuvelo.”
45Judas no ighi kemtsa, Jisu lau wuno ishipi, “Kutsuchekeu!” ipi puzu Jisu muma. 46Ikehu panonguno Jisu kughaluve eno mtotoi pa tsuquluve. 47Ikemu tipa phivilo puthugho akemi gholo lakhino pa zuta sujophe pesu achine tou qeu shou ghipuku eno akini kusavetsu. 48Jisu no timiqo putsa ghi tipi, “Niye kupukami toi nonguye kushiye azuta ngo asuthalu pesu ikugha eno itshuluniye ighi ani kya? 49Ghulo atsu-tsu niye nongu gholo achinekilo kutsu acheni, eno nonguye ikughalumoe. Ikemu kuchoyesulo yepuakeu shikupuve masae.” #Lk 19.47; 21.37 50Akhopemi kumtsuno pa qhiveno pokhave.
51Apumi lakhiye heku-uphi lakhi heu puzu Jisu papeche. Panonguno apumi hu tsuqu, 52ikelauye pawu heku-uphi qhiveno aphi kumsa pove.
Judami Hoho zulo Jisu sawu
(Mt 26.57-68; Lk 22.54-55,63-71; Jn 18.13-14,19-24)
53Panonguno Jisu sasu Achinetou kilo wu, tilehi achinetomi muchomi, Ayezah kutsuchekemiqo kuhokumqo ae. 54Pitor ye putou no Jisu papesu Achinetou kughaki kikhalalo ilo. Tile paye aghukhemi gholo iqa eno ami pugha ae. 55Ike achinetomi ngo Ahohomi kumtsu no Jisu pithiveni aye pa nguku nikemi phua; ikemu panonguno lakhimu phumlae. 56Timi kutomono akimki tsa pesu Jisu nguku ae, ikemu panonguno pikeu tsa lakhimu aphiphi kumoae.
57Tile timi khamino puthughono Jisu nguku ghi akimki tsa hipau pi, 58“Pano ishi pikeu ninguno chilue: ‘Timino mlapuakeu chineki hipau ino hephopinyiveno, atsala kuthu thiu, timi no shimokeu kutau lakhi shiqhive nani.’ ” #Jn 2.19 59Ikemu panongu ghi panongu tsalo aphiphi shimlave.
60Achinetouno panongu mtalo puthughono Jisu iniju, “Noye onguku akeulo khochilekepu kuha kesha?” 61Ikemu Jisu no inaqhoive eno kiumu khochilemo. Itaghi achinetouno pa vilo iniju, “Noye Alhou akumghau Nu, Mesiya kesha?” 62Jisu no pi, “Iye, nike; eno nonguno ni Timi Nu huye Akughushu Lhou u-ajeu iqa akeu eno kungu-u khungkusu lono ighikeu ithulu nani.” #Dane 7.13 63Achinetouno pa phikuzu suxuve eno ishi pi, “Ninguye thopimi kutau kiumu avehupu shimae! 64Pano Alhou shou kixikilatsa pikeu chiluvae. Nonguye kishivenipi kumsu ani kya?” Panongu kumtsuno paye thivekuzupu kepi pa kileqhi auve. #Achine 24.16
65Panoqo gholo khamino Jisu shou musutepuku, eno pa nhethi khavetsu puzu pa ghaqhi eno pa vilo ishi pi, “Khuno ohe anikela pijulo!” Aghukhemino pa sawo ghaqhi.
Pitor no Paye Jisu mthae Pikeu
(Mt 26.69-75; Lk 22.56-62; Jn 18.15-18,25-27)
66Pitor no kughaki kikhala qhou akelo, achinetou qelimi lakhi ighi. 67Pitor no ami pugha aghikeu ithulukelo lino pa ju puzu pi, “Noghi Nazaret noghami Jisu gholo cheke.” 68Ikemu pano tiye kuchou kumoe pive. Pano pi “Niye mthae momu nono kiu pi anikela kitilamu vethaluamoe.” Paye ikipe la kudau wuve. Tipa mtsa awuduno igha. 69Aqeliu huno tile pa ithuluno tile puthugho akeqo vilo itaghi ishi pi, “Timi hipauye panoqo gholo lakhie.” 70Ikemu Pitor no tiye kuchou kumoe pive. Ado kitila thiu tile puthugho akeqono Pitor vilo pi, “Mtsuqheyino noye panoqomi gholo lakhie kughengu nonguye Galilmike.” 71Ikemu Pitor no pa likhi pa ghusho eno ishi tushoqhi, “Nonguno timi khuu piani kela niye timi tipau mthae.” 72Tipa mtsa awuduno ghuthu akiniu igha. Pitor vilo kishi Jisu no pipuakeno kumsuchilelu. “Awuduno ghuthu kini ighamphilo noye ghuthu kuthu kutolo imthae pi nani.” Pano kunotshutshushi qa.

Markert nå:

MARK 14: SUMIBSI

Marker

Del

Kopier

None

Vil du ha høydepunktene lagret på alle enhetene dine? Registrer deg eller logg på