MARK 4

4
Apitikiveu Kimighipiye Tsa
(Mt 13.1-9; Lk 8.4-8)
1Itaghi Jisu no Galil zughi phivilo kutsuniye wu. Timi aqo kumzapuno pa suholuve kehu pano ashuka lakhilo ilo puzu tipau lo iqae. Ashukaye azu shou ae eno timi aqokitikhiye azughi mukulo ae. #Lk 5.1-3 2Pano kimighipiye keutsa lono thokha jeli kutomo timiqo vilo kutsue. Pano kutsu kelo panoqo vilo ishi pi, 3“Tsaquyi inijulo ! Apitikivemi lakhino apiti veniye wu. 4Pano alulo apiti veche kelo apiti hamiye alalo ikiqi iku, ikelo aghauqono ighi puzu ti mighive. 5Apiti hamiye atu shou yeghi ipumihei akeulo ikiqi iku.Ayeghi shicho thonheimo kehu apiti hu paikahavino lhoipeghive. 6Kughou tsukinheno puchomugho shive keno tipau hu phuqhi, eno tiye akuhu thonhei quilomo kehu kimghoive. 7Apiti hamiye asahulilo ikiqi ilo, kughou asahuno thuipeghi keno tipau ghusuveno athi pithimove. 8Ikemu apiti hamiye ayeghishicho akivilo ikiqi ilo eno tipaqo ye lhoipeghino thuwu puzu athi pithie, hamino shighi hamino lhotsugho eno hamino aqhe ishi pithie.” 9Jisu no ishi pi, “Chilunishikemi pelo inilu pelo.”
Kimighipiyekeu-tsa Kimji
(Mt 13.10-17; Lk 8.9-10)
10Kughou Jisu likhi akeno, puzu-u pa tsa iniakemi khamino akhopemi chighikini sasu ighi puzu pa vilo kimighipiyekeutsa kiqi iniju. 11Jisu no panoqo vilo pi, “Alhou yehkipe tuqhou hu nongu tsuvae, ikemu kutami hipa bocholo kuhakeqoye thwokha kumtsu kimighipiyekeutsa lono chilu anie; 12tishianguno,
‘Panonguno jukeye juanamu
kiumu ithumla
Panonguno inikeye inianamu kiumu chimla.
Tishimoke aye,
panonguno Alhou lau xaideghiluni cheke,
Alhou no panongu xine pevetsuni cheke.’ ” #Isa 6.9-10
Apitikiveu tsa Kiqi
(Mt 13.18-23; Lk 8.11-15)
13Tishieno Jisu no panoqo vilo iniju, “Nonguye hi kimighipiyekeu tsa mtha kesha? Tishiaye kishi puzu kimighipiyekeutsa kutauqo ithikuthuni kya? 14Apitikiveu huno Atsa hu vesu. 15Alalo vepukuve keqoye khunoqo shou Atsa vesukeno panonguno ti chilu kemtsa Satan no ighieno panoqo lolo atsa vesupuakeu hu pewuvetsu. 16Kutau hamino atu akeu yeghi shou apiti ikiqi ilolu kehutoi. Panoqoye Atsa hu chilu kemtsa alokivishi ikhilu. 17Ikemu pano thonhei quilo pemoe, ikehu panonguye ngopushulu chemo. Eno Atsa ghenguno kughou shilukusa eno shikighimekeu ighini keno, panonguye paikhavino ikiqive cheni. 18Kutau hamino asahulilo apiti ikiqi iloluke hutoike. Panonguye Atsa chiluvekemiqo ke, 19ikemu ayeghilo kuxu kumsupe kutakihikeu eno akini ju aghichipokeu eno kutau thwokha minekeuno iloghive puzu Atsa hu ghusuve cheni eno athi pithipemove cheni. 20Ikemu kutau hamiye ayeghi shicho kivi shou vesulukeu toi ke, panoqoye Atsa hu chilu puzu ti ikhiluno hamino alothi shighi, hamino lhotsugho eno hamino aqhe ishi pithilu.”
Akulu Kuqupe Alino Nhavekeu
(Lk 8.16-18)
21Jisu no panoqo vilo hi iniju, “Akulu kuqupe alino qhove momu alupa qholo qhi cheni kesha? Tiye akulu kibepulo qhi chenike kumo kesha? #Mt 5.15; Lk 11.33 22Kughengu kiumu kusulukepu kuhae, tiye ashou ipeghive nani eno kiu kusupuaghi nikeno akuvu lono lhapheve nani. #Mt 10.16; Lk 12.2 23Chilunishi keu kini puaghikemi pelo ini pelo.”
24Pano highi panoqo vilo pi: “Nonguno kiu chilukeno tsaqui amlo tsulo! Nonguno kiu qhemi lono kutami shou kughathabe cheni keno Alhou no tipa qhemi lono nongu shou kughathabe nani, eno tinguno ghi alaushi nongu shou kupha tsu nani. #Mt 7.2; Lk 6.38 25Kughengu khuuno aghi nikeno alauashi tsukupha nani, ikemu khuno kiumu kuha keno pano kiu aghikeno tighi ikhisuwuvetsu nani.” #Mt 13.12,25-29; Lk 19.26
Apiti Thuwuakeu Kimighipiye
26Jisu no pi:”Alhou yehkipeye timi lakhino pa lulo apiti vesukeu toike. 27Pano putholo zu-ano inaqhe ithughi tishi akelo apitino lhoipeghi puzu thuwu ae, tiye kishino tishilu acheni keno timi huye mthae. 28Ayeghino pakutoshino axabo thuwupe cheni, atughushi anipa, tipashelo amzu, tipashelo amzu lono athi pubeyi pithi cheni. 29Ikemu kughono athi niveni keno timino hashiwo pe aghi ghotha cheni, kughengu ghiletusho ighivekehu.” #Joyil 3.13
Aghanethi Kimighipiye tsa
(Mt 13.31-34; Lk 13.18-19)
30Jisu no ishi iniju “Ninguye kiu pesu Alhou yehkipe kimihi shitsuni kya? Momu hipau ghenguno kimighipiyekeutsa kiu pesu lhepiyeni kya? 31Hiye aghanethi lakhi toike, alulo yisu kelo hiye ayeghilo apiti kumtsu nguno akitilauke. 32Ikeghi, kughou hipau yisuni keno thu-iku cheni eno atsunibo kumtsu nguno akijeu shive cheni eno aloka kijeje ikoipeghi cheni, tishikeu lono aghauno ighi puzu tipau kiche qholo apusu pesu cheni.” 33Kimighipiyekeutsa titoikeu kutomo pesu Jisu no timiqo vilo akukutsu-tsa piche, tiye panoqono ithikuthulu kepu qhemi lono piche. 34Kimighipiyekeutsa sumokeloye paye panoqo putsamoe, ikemu kughou pa khopemiqo likhi sasu anikeno, thwokha panoqo vilo pano chixechilei lheche.
Pasapagha pelo Iqunheivepe
(Mt 8.23-27; Lk 8.22-25)
35Tipani avela shivekelo Jisu no pa khopemi vilo pi, “Ningu azughi kathasu tuxa kudau wunie.” 36Ikehu panonguno timi aqo kitikhi qhive puzu akhopemi ye Jisu no ngoakeu shukalo ilono Jisu sasu kumtsa wuve. Ashuka kutau ghi tile ae. 37Ikelo, pasapagha mulhu kije lakhi ipeghino ashuka alou azu fukucholesu, ikehu ashukaye azuno chhini keshive. 38Jisu ye ashuka shelo pa kutsu bepesu zuae. Akhopemi no pa kudaputhuno pi, “Kutsupiyechekeu! ningu kumtsu thiveni cheni puzu noye alokumsu kuha kesha?” 39Tileno Jisu no idathughino amlhu lomi pi eno azughi vilo ishi pi, “Iqunei inaqhoivelo!” Ikelo amlhuno tave eno tilehi shishe qumuyive. 40Jisu no pa khopemi vilo pi, “Nonguye kushiye msa kya? Nonguye akupulu kuha kesha?” 41Ikemu panonguye shishe msave eno lakhino lakhi vilo ishi iniju ae, “Timi hipauye khuu keno amlhu ngo azughi thotsu pa gholu kya?”

Markert nå:

MARK 4: SUMIBSI

Marker

Del

Kopier

None

Vil du ha høydepunktene lagret på alle enhetene dine? Registrer deg eller logg på