Daniel 3
3
1Kráľ Nabuchodonozor urobil zlatú sochu. Jej výška bola šesťdesiat lakťov, jej šírka šesť lakťov. Postavil ju na rovine Dura v babylonskej provincii. 2Nato dal Nabuchodonozor zvolať námestníkov, úradníkov a sudcov, vojvodcov, predstavených a prefektov a všetky kniežatá krajín, aby sa zišli na posviacku sochy, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. 3A zišli sa všetci námestníci, úradníci, sudcovia, vojvodcovia, predstavení a vznešení, ktorým bola zverená moc, i všetky kniežatá krajín na posviacku sochy, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. Stáli pred sochou, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. 4A hlásateľ hlasno oznamoval: „Oznamuje sa vám, národy, kmene a nárečia: 5V tú hodinu, keď začujete zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padnite a klaňajte sa zlatej soche, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. 6Kto by však nepadol a neklaňal by sa, v tú hodinu ho hodia do rozpálenej pece.“ 7Preto potom len čo rôzne národy počuli zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padali všetky národy, kmene a nárečia a klaňali sa zlatej soche, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. 8A hneď v tú hodinu prišli chaldejskí mužovia a udali Židov. 9Vraveli kráľovi Nabuchodonozorovi: „Kráľu, ži naveky! 10Ty, kráľu, vydal si nariadenie, aby každý človek, ktorý začuje zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padol a klaňal sa zlatej soche. 11Kto by však nepadol a neklaňal by sa, hodia ho do rozpálenej pece. 12Sú tu však júdski mužovia, ktorých si postavil nad roboty babylonskej provincie, Sidrach, Misach a Abdenago, a títo mužovia, kráľu, opovrhli tvojím nariadením, tvojich bohov si nectia a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaňajú.“ 13Nato rozhnevaný a nazlostený Nabuchodonozor rozkázal priviesť Sidracha, Misacha a Abdenaga a hneď ich aj priviedli pred kráľa. 14Kráľ Nabuchodonozor im povedal: „Je to pravda, Sidrach, Misach a Abdenago, že si nectíte mojich bohov a neklaniate sa zlatej soche, ktorú som postavil? 15Nuž ste teraz ochotní, v tú hodinu, keď počujete zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padnúť a klaňať sa soche, ktorú som urobil? Ak sa nebudete klaňať, v tú hodinu vás hodia do rozpálenej pece a ktorý je to boh, čo vás vytrhne z mojej ruky?“ 16Sidrach, Misach a Abdenago odpovedali kráľovi Nabuchodonozorovi: „Na toto ti nemusíme nič odpovedať. 17Či nás náš Boh, ktorého si ctíme, môže vytrhnúť z rozpálenej pece a z tvojich rúk, kráľu, oslobodiť nás, 18a či nie, vedz, kráľu, že tvojich bohov si nectíme a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaniame!“ 19Vtedy Nabuchodonozor skypel zlosťou, tvár sa mu znetvorila pre Sidracha, Misacha a Abdenaga a rozkázal, aby pec rozpálili sedem ráz viac, než ju obyčajne rozpaľovali. 20A mocným chlapom zo svojho vojska rozkázal, aby Sidracha, Misacha a Abdenaga poviazali a hodili do rozpálenej pece. 21Tých mužov teda naskutku poviazali a v plášťoch, s turbanmi, v obuvi a v šatách hodili do rozpálenej pece. 22Pretože kráľov príkaz súril a pec bola príliš rozpálená, plameň ohňa zabil chlapov, ktorí (do nej) hádzali Sidracha, Misacha a Abdenaga. 23Títo traja mužovia však, Sidrach, Misach a Abdenago, padli poviazaní do rozpálenej pece. 24Prechádzali sa uprostred plameňov, chválili Boha a dobrorečili Pánovi. 25Azariáš však stál a modlil sa. Otvoril uprostred ohňa ústa a hovoril: 26„Zvelebený si, Pane, Bože našich otcov, a chválitebný a tvoje meno je slávne naveky. 27Pretože si spravodlivý vo všetkom, čo si urobil, všetky tvoje diela sú pravdivé, tvoje cesty sú priame a všetky tvoje rozsudky spravodlivé. 28Vykonal si pravdivé súdy vo všetkom, čo si priviedol na nás a na Jeruzalem, sväté mesto našich otcov, veď si to previedol v pravde a spravodlivosti pre naše hriechy. 29Lebo sme zhrešili a prestúpili zákon, keď sme odpadli od teba a hrešili vo všetkom; 30nepočúvali a nezachovávali sme tvoje príkazy, ani sme nerobili, ako si nám prikázal, aby sa nám dobre vodilo. 31Všetko, čo si na nás priviedol, všetko, čo si nám urobil, urobil si spravodlivým rozsudkom: 32vydal si nás do rúk zlostných nepriateľov a najpodlejších hriešnikov, nespravodlivému a na celej zemi najhoršiemu kráľovi. 33Teraz však nemôžeme otvoriť ústa: sme na hanbu a potupu tvojim sluhom a tým, čo ťa ctia. 34Pre svoje meno nevydávaj nás na večnosť a nezrušuj svoju zmluvu! 35A neodnímaj od nás svoje milosrdenstvo pre Abraháma, svojho miláčika, pre Izáka, svojho sluhu, a pre Izraela, svojho svätca, 36ktorým si prisľúbil, že rozmnožíš ich semä sťa hviezdy na nebi a piesok, čo je na brehu mora. 37Pretože sme ostali menší, Pane, ako všetky národy a sme dnes uponížení pre svoje hriechy na celej zemi. 38Nateraz niet kniežaťa ani proroka, ani vodcu, ani celopalu, ani obety, ani darov, ani kadidla, ani miesta pre prvotiny pred tebou, aby sme našli milosť. 39Ale so skrúšenou dušou a poníženým duchom nech dosiahneme prijatie! 40Ako pri obetách baranov a býkov a desaťtisícov tučných baránkov, takou nech je dnes pred tebou naša obeta, nech je milá tebe, veď nedôjdu hanby tí, ktorí dúfajú v teba! 41Teraz ťa však nasledujeme celým srdcom, bojíme sa ťa a hľadáme tvoju tvár. 42Nezahanbuj nás, ale nalož s nami podľa svojej krotkosti a podľa množstva svojho milosrdenstva! 43A vysloboď nás svojimi zázrakmi, získaj, Pane, slávu svojmu menu! 44Nech sa hanbia všetci, čo preukazujú zlo tvojim sluhom, nech ich zahanbí všetka tvoja moc a ich sila nech je pošliapaná! 45Nech vedia, že ty, Pane, si jediný Boh a si slávny po celom zemskom okruhu.“ 46Kráľovi sluhovia, ktorí ich hodili, neprestajne rozpaľovali pec naftou, smolou, pazderím a raždím, 47takže plameň vyšľahoval z pece na štyridsaťdeväť lakťov, 48vyrážal a spálil Chaldejcov, ktorých zastihol pri peci. 49Spolu s Azariášom však a jeho druhmi zostúpil do pece Pánov anjel a vyrážal plameň ohňa z pece, 50stred pece však urobil, akoby tam vial vietor s rosou, takže oheň sa ich vôbec nedotýkal, ani ich nezarmucoval, ani im nebol na ťarchu. 51Vtedy tí traja akoby jednými ústami chválili a oslavovali Pána, dobrorečili mu v peci a vraveli: 52„Zvelebený si, Pane, Bože našich otcov, chválitebný, slávny a vyvýšený naveky. Zvelebené je tvoje slávne sväté meno, chválitebné a vyvýšené naveky. 53Zvelebený si v chráme svojej svätej slávy, chválitebný a preslávený naveky. 54Zvelebený si na tróne svojho kráľovstva, chválitebný a vyvýšený naveky. 55Zvelebený si, čo hľadíš do priepasti a tróniš nad cherubmi, chválitebný a vyvýšený naveky. 56Zvelebený si na nebeskej oblohe a chválitebný a slávny naveky. 57Dobrorečte Pánovi, všetky diela Pánove, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 58Dobrorečte Pánovi, anjeli Pánovi, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 59Dobrorečte Pánovi, nebesá, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 60Dobrorečte Pánovi, všetky vody, ktoré sú nad nebom, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 61Dobrorečte Pánovi, všetky mocnosti Pánove, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 62Dobrorečte Pánovi, slnko a mesiac, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 63Dobrorečte Pánovi, hviezdy na nebi, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 64Dobrorečte Pánovi, všetok dážď a rosa, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 65Dobrorečte Pánovi, všetky vetry, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 66Dobrorečte Pánovi, oheň a horúčosť, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 67Dobrorečte Pánovi, zima a horúčosť, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 68Dobrorečte Pánovi, rosa a mráz, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 69Dobrorečte Pánovi, mráz a zima, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 70Dobrorečte Pánovi, ľad a sneh, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 71Dobrorečte Pánovi, noci a dni, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 72Dobrorečte Pánovi, svetlo a tma, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 73Dobrorečte Pánovi, blesky a oblaky, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 74Dobroreč Pánovi, zem, chváľ a vyvyšuj ho naveky! 75Dobrorečte Pánovi, vrchy a kopce, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 76Dobrorečte Pánovi, všetky plody zeme, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 77Dobrorečte Pánovi, pramene, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 78Dobrorečte Pánovi, moria a rieky, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 79Dobrorečte Pánovi, veľryby a všetko, čo sa hmýri vo vode, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 80Dobrorečte Pánovi, všetky vtáčky neba, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 81Dobrorečte Pánovi, všetka divina a zvieratá, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 82Dobrorečte Pánovi, synovia človeka, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 83Dobroreč Pánovi, Izrael, chváľ a vyvyšuj ho naveky! 84Dobrorečte Pánovi, kňazi Pánovi, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 85Dobrorečte Pánovi, služobníci Pánovi, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 86Dobrorečte Pánovi, duchovia a duše spravodlivých, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 87Dobrorečte Pánovi, svätí a pokorní srdcom, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 88Dobrorečte Pánovi, Ananiáš, Azariáš, Mízael, chváľte a vyvyšujte ho naveky, pretože nás vytrhol z podsvetia, vyslobodil nás z ruky smrti, vymanil nás zo stredu horiaceho plameňa a sprostred ohňa nás vytrhol. 89Oslavujte Pána, pretože je dobrý, že večne trvá jeho milosrdenstvo. 90Dobrorečte Pánovi, Bohu bohov, všetci nábožní, chváľte a oslavujte ho, pretože na všetky veky trvá jeho milosrdenstvo.“ 91Vtedy kráľ Nabuchodonozor užasol, náhle vstal a povedal svojim dvoranom: „Nehodili sme doprostred ohňa troch poviazaných mužov?“ Odpovedali kráľovi: „Skutočne, kráľ!“ 92Povedal: „Ja vidím štyroch rozpútaných mužov prechádzať sa uprostred ohňa a niet na nich nijakého úrazu, výzor štvrtého je však podobný synovi bohov.“ 93Nato pristúpil Nabuchodonozor k otvoru rozpálenej pece a povedal: „Sidrach, Misach a Abdenago, služobníci najvyššieho Boha, vyjdite a poďte!“ Vtedy Sidrach, Misach a Abdenago vystúpili z rozpálenej pece. 94Zhromaždení satrapovia, úradníci, kniežatá a ministri kráľov hľadeli na mužov, nad telami ktorých oheň nemal moci a ani vlások na hlave im nezhorel, ani ich odev sa nezmenil, ani zápach ohňa ich neprenikol. 95Tu Nabuchodonozor povedal: „Nech je zvelebený Boh Sidracha, Misacha a Abdenaga, ktorý poslal svojho anjela a vyslobodil svojich sluhov, ktorí sa spoliehali naň, pozmenili kráľov príkaz a obetovali svoje telá, aby nemuseli preukazovať úctu a klaňať sa akémukoľvek bohu okrem svojho Boha. 96Preto vydávam nariadenie, že ak sa ktokoľvek z ktoréhokoľvek národa, kmeňa alebo nárečia prehreší proti Bohu Sidracha, Misacha a Abdenaga, nech ho roztrhajú na kusy a jeho dom nech obrátia na hnojisko, lebo niet iného Boha, ktorý by takto vedel zachraňovať.“ 97Kráľ potom Sidracha, Misacha a Abdenaga povýšil v babylonskej provincii. 98„Kráľ Nabuchodonozor všetkým národom, kmeňom a nárečiam, ktoré bývajú po celej zemi! Nech sa zveľadí vaše blaho. 99Zapáčilo sa mi rozhlasovať znamenia a zázraky, ktoré na mne urobil najvyšší Boh. 100Aké veľké sú jeho znamenia a aké mocné jeho zázraky! Jeho kráľovstvo je kráľovstvo večné a jeho vláda z pokolenia na pokolenie.
Aktuálne označené:
Daniel 3: SSV
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava
Daniel 3
3
1Kráľ Nabuchodonozor urobil zlatú sochu. Jej výška bola šesťdesiat lakťov, jej šírka šesť lakťov. Postavil ju na rovine Dura v babylonskej provincii. 2Nato dal Nabuchodonozor zvolať námestníkov, úradníkov a sudcov, vojvodcov, predstavených a prefektov a všetky kniežatá krajín, aby sa zišli na posviacku sochy, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. 3A zišli sa všetci námestníci, úradníci, sudcovia, vojvodcovia, predstavení a vznešení, ktorým bola zverená moc, i všetky kniežatá krajín na posviacku sochy, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. Stáli pred sochou, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. 4A hlásateľ hlasno oznamoval: „Oznamuje sa vám, národy, kmene a nárečia: 5V tú hodinu, keď začujete zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padnite a klaňajte sa zlatej soche, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. 6Kto by však nepadol a neklaňal by sa, v tú hodinu ho hodia do rozpálenej pece.“ 7Preto potom len čo rôzne národy počuli zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padali všetky národy, kmene a nárečia a klaňali sa zlatej soche, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. 8A hneď v tú hodinu prišli chaldejskí mužovia a udali Židov. 9Vraveli kráľovi Nabuchodonozorovi: „Kráľu, ži naveky! 10Ty, kráľu, vydal si nariadenie, aby každý človek, ktorý začuje zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padol a klaňal sa zlatej soche. 11Kto by však nepadol a neklaňal by sa, hodia ho do rozpálenej pece. 12Sú tu však júdski mužovia, ktorých si postavil nad roboty babylonskej provincie, Sidrach, Misach a Abdenago, a títo mužovia, kráľu, opovrhli tvojím nariadením, tvojich bohov si nectia a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaňajú.“ 13Nato rozhnevaný a nazlostený Nabuchodonozor rozkázal priviesť Sidracha, Misacha a Abdenaga a hneď ich aj priviedli pred kráľa. 14Kráľ Nabuchodonozor im povedal: „Je to pravda, Sidrach, Misach a Abdenago, že si nectíte mojich bohov a neklaniate sa zlatej soche, ktorú som postavil? 15Nuž ste teraz ochotní, v tú hodinu, keď počujete zvuk rohu, flauty, citary, sambuky, harfy, symfónie a rozličných hudobných nástrojov, padnúť a klaňať sa soche, ktorú som urobil? Ak sa nebudete klaňať, v tú hodinu vás hodia do rozpálenej pece a ktorý je to boh, čo vás vytrhne z mojej ruky?“ 16Sidrach, Misach a Abdenago odpovedali kráľovi Nabuchodonozorovi: „Na toto ti nemusíme nič odpovedať. 17Či nás náš Boh, ktorého si ctíme, môže vytrhnúť z rozpálenej pece a z tvojich rúk, kráľu, oslobodiť nás, 18a či nie, vedz, kráľu, že tvojich bohov si nectíme a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaniame!“ 19Vtedy Nabuchodonozor skypel zlosťou, tvár sa mu znetvorila pre Sidracha, Misacha a Abdenaga a rozkázal, aby pec rozpálili sedem ráz viac, než ju obyčajne rozpaľovali. 20A mocným chlapom zo svojho vojska rozkázal, aby Sidracha, Misacha a Abdenaga poviazali a hodili do rozpálenej pece. 21Tých mužov teda naskutku poviazali a v plášťoch, s turbanmi, v obuvi a v šatách hodili do rozpálenej pece. 22Pretože kráľov príkaz súril a pec bola príliš rozpálená, plameň ohňa zabil chlapov, ktorí (do nej) hádzali Sidracha, Misacha a Abdenaga. 23Títo traja mužovia však, Sidrach, Misach a Abdenago, padli poviazaní do rozpálenej pece. 24Prechádzali sa uprostred plameňov, chválili Boha a dobrorečili Pánovi. 25Azariáš však stál a modlil sa. Otvoril uprostred ohňa ústa a hovoril: 26„Zvelebený si, Pane, Bože našich otcov, a chválitebný a tvoje meno je slávne naveky. 27Pretože si spravodlivý vo všetkom, čo si urobil, všetky tvoje diela sú pravdivé, tvoje cesty sú priame a všetky tvoje rozsudky spravodlivé. 28Vykonal si pravdivé súdy vo všetkom, čo si priviedol na nás a na Jeruzalem, sväté mesto našich otcov, veď si to previedol v pravde a spravodlivosti pre naše hriechy. 29Lebo sme zhrešili a prestúpili zákon, keď sme odpadli od teba a hrešili vo všetkom; 30nepočúvali a nezachovávali sme tvoje príkazy, ani sme nerobili, ako si nám prikázal, aby sa nám dobre vodilo. 31Všetko, čo si na nás priviedol, všetko, čo si nám urobil, urobil si spravodlivým rozsudkom: 32vydal si nás do rúk zlostných nepriateľov a najpodlejších hriešnikov, nespravodlivému a na celej zemi najhoršiemu kráľovi. 33Teraz však nemôžeme otvoriť ústa: sme na hanbu a potupu tvojim sluhom a tým, čo ťa ctia. 34Pre svoje meno nevydávaj nás na večnosť a nezrušuj svoju zmluvu! 35A neodnímaj od nás svoje milosrdenstvo pre Abraháma, svojho miláčika, pre Izáka, svojho sluhu, a pre Izraela, svojho svätca, 36ktorým si prisľúbil, že rozmnožíš ich semä sťa hviezdy na nebi a piesok, čo je na brehu mora. 37Pretože sme ostali menší, Pane, ako všetky národy a sme dnes uponížení pre svoje hriechy na celej zemi. 38Nateraz niet kniežaťa ani proroka, ani vodcu, ani celopalu, ani obety, ani darov, ani kadidla, ani miesta pre prvotiny pred tebou, aby sme našli milosť. 39Ale so skrúšenou dušou a poníženým duchom nech dosiahneme prijatie! 40Ako pri obetách baranov a býkov a desaťtisícov tučných baránkov, takou nech je dnes pred tebou naša obeta, nech je milá tebe, veď nedôjdu hanby tí, ktorí dúfajú v teba! 41Teraz ťa však nasledujeme celým srdcom, bojíme sa ťa a hľadáme tvoju tvár. 42Nezahanbuj nás, ale nalož s nami podľa svojej krotkosti a podľa množstva svojho milosrdenstva! 43A vysloboď nás svojimi zázrakmi, získaj, Pane, slávu svojmu menu! 44Nech sa hanbia všetci, čo preukazujú zlo tvojim sluhom, nech ich zahanbí všetka tvoja moc a ich sila nech je pošliapaná! 45Nech vedia, že ty, Pane, si jediný Boh a si slávny po celom zemskom okruhu.“ 46Kráľovi sluhovia, ktorí ich hodili, neprestajne rozpaľovali pec naftou, smolou, pazderím a raždím, 47takže plameň vyšľahoval z pece na štyridsaťdeväť lakťov, 48vyrážal a spálil Chaldejcov, ktorých zastihol pri peci. 49Spolu s Azariášom však a jeho druhmi zostúpil do pece Pánov anjel a vyrážal plameň ohňa z pece, 50stred pece však urobil, akoby tam vial vietor s rosou, takže oheň sa ich vôbec nedotýkal, ani ich nezarmucoval, ani im nebol na ťarchu. 51Vtedy tí traja akoby jednými ústami chválili a oslavovali Pána, dobrorečili mu v peci a vraveli: 52„Zvelebený si, Pane, Bože našich otcov, chválitebný, slávny a vyvýšený naveky. Zvelebené je tvoje slávne sväté meno, chválitebné a vyvýšené naveky. 53Zvelebený si v chráme svojej svätej slávy, chválitebný a preslávený naveky. 54Zvelebený si na tróne svojho kráľovstva, chválitebný a vyvýšený naveky. 55Zvelebený si, čo hľadíš do priepasti a tróniš nad cherubmi, chválitebný a vyvýšený naveky. 56Zvelebený si na nebeskej oblohe a chválitebný a slávny naveky. 57Dobrorečte Pánovi, všetky diela Pánove, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 58Dobrorečte Pánovi, anjeli Pánovi, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 59Dobrorečte Pánovi, nebesá, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 60Dobrorečte Pánovi, všetky vody, ktoré sú nad nebom, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 61Dobrorečte Pánovi, všetky mocnosti Pánove, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 62Dobrorečte Pánovi, slnko a mesiac, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 63Dobrorečte Pánovi, hviezdy na nebi, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 64Dobrorečte Pánovi, všetok dážď a rosa, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 65Dobrorečte Pánovi, všetky vetry, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 66Dobrorečte Pánovi, oheň a horúčosť, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 67Dobrorečte Pánovi, zima a horúčosť, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 68Dobrorečte Pánovi, rosa a mráz, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 69Dobrorečte Pánovi, mráz a zima, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 70Dobrorečte Pánovi, ľad a sneh, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 71Dobrorečte Pánovi, noci a dni, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 72Dobrorečte Pánovi, svetlo a tma, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 73Dobrorečte Pánovi, blesky a oblaky, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 74Dobroreč Pánovi, zem, chváľ a vyvyšuj ho naveky! 75Dobrorečte Pánovi, vrchy a kopce, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 76Dobrorečte Pánovi, všetky plody zeme, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 77Dobrorečte Pánovi, pramene, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 78Dobrorečte Pánovi, moria a rieky, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 79Dobrorečte Pánovi, veľryby a všetko, čo sa hmýri vo vode, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 80Dobrorečte Pánovi, všetky vtáčky neba, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 81Dobrorečte Pánovi, všetka divina a zvieratá, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 82Dobrorečte Pánovi, synovia človeka, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 83Dobroreč Pánovi, Izrael, chváľ a vyvyšuj ho naveky! 84Dobrorečte Pánovi, kňazi Pánovi, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 85Dobrorečte Pánovi, služobníci Pánovi, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 86Dobrorečte Pánovi, duchovia a duše spravodlivých, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 87Dobrorečte Pánovi, svätí a pokorní srdcom, chváľte a vyvyšujte ho naveky! 88Dobrorečte Pánovi, Ananiáš, Azariáš, Mízael, chváľte a vyvyšujte ho naveky, pretože nás vytrhol z podsvetia, vyslobodil nás z ruky smrti, vymanil nás zo stredu horiaceho plameňa a sprostred ohňa nás vytrhol. 89Oslavujte Pána, pretože je dobrý, že večne trvá jeho milosrdenstvo. 90Dobrorečte Pánovi, Bohu bohov, všetci nábožní, chváľte a oslavujte ho, pretože na všetky veky trvá jeho milosrdenstvo.“ 91Vtedy kráľ Nabuchodonozor užasol, náhle vstal a povedal svojim dvoranom: „Nehodili sme doprostred ohňa troch poviazaných mužov?“ Odpovedali kráľovi: „Skutočne, kráľ!“ 92Povedal: „Ja vidím štyroch rozpútaných mužov prechádzať sa uprostred ohňa a niet na nich nijakého úrazu, výzor štvrtého je však podobný synovi bohov.“ 93Nato pristúpil Nabuchodonozor k otvoru rozpálenej pece a povedal: „Sidrach, Misach a Abdenago, služobníci najvyššieho Boha, vyjdite a poďte!“ Vtedy Sidrach, Misach a Abdenago vystúpili z rozpálenej pece. 94Zhromaždení satrapovia, úradníci, kniežatá a ministri kráľov hľadeli na mužov, nad telami ktorých oheň nemal moci a ani vlások na hlave im nezhorel, ani ich odev sa nezmenil, ani zápach ohňa ich neprenikol. 95Tu Nabuchodonozor povedal: „Nech je zvelebený Boh Sidracha, Misacha a Abdenaga, ktorý poslal svojho anjela a vyslobodil svojich sluhov, ktorí sa spoliehali naň, pozmenili kráľov príkaz a obetovali svoje telá, aby nemuseli preukazovať úctu a klaňať sa akémukoľvek bohu okrem svojho Boha. 96Preto vydávam nariadenie, že ak sa ktokoľvek z ktoréhokoľvek národa, kmeňa alebo nárečia prehreší proti Bohu Sidracha, Misacha a Abdenaga, nech ho roztrhajú na kusy a jeho dom nech obrátia na hnojisko, lebo niet iného Boha, ktorý by takto vedel zachraňovať.“ 97Kráľ potom Sidracha, Misacha a Abdenaga povýšil v babylonskej provincii. 98„Kráľ Nabuchodonozor všetkým národom, kmeňom a nárečiam, ktoré bývajú po celej zemi! Nech sa zveľadí vaše blaho. 99Zapáčilo sa mi rozhlasovať znamenia a zázraky, ktoré na mne urobil najvyšší Boh. 100Aké veľké sú jeho znamenia a aké mocné jeho zázraky! Jeho kráľovstvo je kráľovstvo večné a jeho vláda z pokolenia na pokolenie.
Aktuálne označené:
:
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava