Jób 21
21
1Jób odpovedal: 2„Pozorne počúvajte moje slová a nech mi je to na potechu. 3Ach, strpteže ma, nechajte vravieť ma, až dohovorím, potom smejte sa! 4Či človek je to, na koho bedákam? A roztrpčený nemám vari byť? 5Len hľaďte na mňa a zdúpnieť musíte, dajte si teda ruku na ústa! 6Keď na to myslím, hrôza ma schvacuje a moje telo triašku cíti hneď. 7Nuž hriešnici, prečo sú nažive, aj zostanú ver’, silou mocnejú? 8Ich potomci pevno stoja pred nimi, ich výhonky sú im pred zrakom. 9Aj domy ich sú pokojné, bez obáv a Boží prút nie je nad nimi. 10Ich býk je plodný, nikdy nezlyhá, teľné kravy im nikdy nezvrhnú. 11Sťa ovce chlapcov skákať si nechajú a ich deti tiež môžu tancovať. 12Vyspevujú si pri bubne, citare a pri zvuku píšťal sa radujú. 13Tak celkom šťastne môžu skončiť svoje dni a do podsvetia odísť spokojne, 14hoc vravia Bohu: »Len sa od nás odvráť preč, my tvoje cesty poznať nechceme. 15Čo je Všemohúci, by sme mu slúžili, čo osoží nám vrúcne vzývať ho?« 16Či v rukách jeho nie je šťastie ich a ciele zlých nie sú mu ďaleké? 17Veď koľkorázže svieca zhasne hriešnych a nešťastie tiež na nich doľahne?! A svojím hnevom koľko ráz zničí zlých, 18by ako slama boli vo vetre, ako plevy, čo víchor uchytil? 19Či jeho zlobu Boh synom necháva? Nech jeho skára, by to pocítil! 20Nech skazu svoju na vlastné oči uzrie a hnev nech pije Všemohúceho! 21Čo po smrti už na dome mu záleží, keď prervaný je počet jeho mesiacov?! 22Či vedomosťou možno Pána poučiť? Veď on súd koná nad nebešťanmi! 23No v plnom šťastí tento môže zomierať, aj celkom istý, celkom spokojný, 24bo jeho rebrá tukom prekypujú a jeho kosti špik je čerstvý tiež. 25Lež s trpkou dušou onen zas umiera a neokúsil, čo je blahobyt. 26Aj do prachu sa rovnako uložia a červíky ich oboch pokryjú. 27No dobre poznám myšlienky už vaše i plány, čo vy na mňa kujete. 28Vy myslíte si: Kde je dom veľmožov a kdeže je stan, kde bývali zlí? 29Či ste sa na to nepýtali pocestných a ich znaky ste nerozoznali, 30že v dňoch nešťastia je zlostník ušetrený a cez dni hrôzy že sa raduje?! 31Kto mu vytkne do očí jeho spôsoby a to, čo spáchal, kto mu odplatí? 32Keď do hrobu ho odprevadia napokon, pri náhrobku mu budú držať stráž. 33Sladké mu budú aj tie hrudy údolia, všetci sa za ním prúdmi pohrnú a pred ním pôjde zástup bez počtu. 34Nuž darmo ma vy veru potešujete, zo slov vašich klam len ostáva.“
Aktuálne označené:
Jób 21: SSV
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava
Jób 21
21
1Jób odpovedal: 2„Pozorne počúvajte moje slová a nech mi je to na potechu. 3Ach, strpteže ma, nechajte vravieť ma, až dohovorím, potom smejte sa! 4Či človek je to, na koho bedákam? A roztrpčený nemám vari byť? 5Len hľaďte na mňa a zdúpnieť musíte, dajte si teda ruku na ústa! 6Keď na to myslím, hrôza ma schvacuje a moje telo triašku cíti hneď. 7Nuž hriešnici, prečo sú nažive, aj zostanú ver’, silou mocnejú? 8Ich potomci pevno stoja pred nimi, ich výhonky sú im pred zrakom. 9Aj domy ich sú pokojné, bez obáv a Boží prút nie je nad nimi. 10Ich býk je plodný, nikdy nezlyhá, teľné kravy im nikdy nezvrhnú. 11Sťa ovce chlapcov skákať si nechajú a ich deti tiež môžu tancovať. 12Vyspevujú si pri bubne, citare a pri zvuku píšťal sa radujú. 13Tak celkom šťastne môžu skončiť svoje dni a do podsvetia odísť spokojne, 14hoc vravia Bohu: »Len sa od nás odvráť preč, my tvoje cesty poznať nechceme. 15Čo je Všemohúci, by sme mu slúžili, čo osoží nám vrúcne vzývať ho?« 16Či v rukách jeho nie je šťastie ich a ciele zlých nie sú mu ďaleké? 17Veď koľkorázže svieca zhasne hriešnych a nešťastie tiež na nich doľahne?! A svojím hnevom koľko ráz zničí zlých, 18by ako slama boli vo vetre, ako plevy, čo víchor uchytil? 19Či jeho zlobu Boh synom necháva? Nech jeho skára, by to pocítil! 20Nech skazu svoju na vlastné oči uzrie a hnev nech pije Všemohúceho! 21Čo po smrti už na dome mu záleží, keď prervaný je počet jeho mesiacov?! 22Či vedomosťou možno Pána poučiť? Veď on súd koná nad nebešťanmi! 23No v plnom šťastí tento môže zomierať, aj celkom istý, celkom spokojný, 24bo jeho rebrá tukom prekypujú a jeho kosti špik je čerstvý tiež. 25Lež s trpkou dušou onen zas umiera a neokúsil, čo je blahobyt. 26Aj do prachu sa rovnako uložia a červíky ich oboch pokryjú. 27No dobre poznám myšlienky už vaše i plány, čo vy na mňa kujete. 28Vy myslíte si: Kde je dom veľmožov a kdeže je stan, kde bývali zlí? 29Či ste sa na to nepýtali pocestných a ich znaky ste nerozoznali, 30že v dňoch nešťastia je zlostník ušetrený a cez dni hrôzy že sa raduje?! 31Kto mu vytkne do očí jeho spôsoby a to, čo spáchal, kto mu odplatí? 32Keď do hrobu ho odprevadia napokon, pri náhrobku mu budú držať stráž. 33Sladké mu budú aj tie hrudy údolia, všetci sa za ním prúdmi pohrnú a pred ním pôjde zástup bez počtu. 34Nuž darmo ma vy veru potešujete, zo slov vašich klam len ostáva.“
Aktuálne označené:
:
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava