Jób 34
34
1A Elihu vravel: 2„Nože, moje slová počúvajte, mudrci, vy, učenci, tiež mi sluchu dožičte, 3lebo ucho slová rozoznáva podobne, ako ochutnáva pokrm podnebie. 4Stanovme si teda, čo spravodlivé je, a to čo je dobré, vedzme vospolok. 5Jób tu totiž hovoril: »Ja spravodlivý som, ale moje právo Boh mi odoprel. 6Hoci v práve som ja, akoby som cigánil, z rán sa nevystrábim, bár som bez viny.« 7Ktorýže to človek vyrovná sa Jóbovi, čo by ani vodu píjal rúhanie, 8ktorý by sa spolčil hoci so zločincami, ba aj ku hriešnikom by sa pridružil? 9Veď on (vlastne) tvrdil: »Neosoží človeku, ak si nažíva on s Bohom v priateľstve.« 10Počúvajteže ma, vy mužovia rozvážni: Nešľachetnosť iste ďaleko je od Boha, nespravodlivosť od Všemohúceho, 11bo on podľa skutkov dáva ľuďom (odplatu), jak sa človek správa, tak aj zaobchádza s ním. 12To už naozaj nie, Boh zlo veru nerobí. Všemohúci nedá právo povaliť. 13Ktože mohol jemu zveriť jeho vlastnú zem a ktože mu mohol celý svet odovzdať? 14Keby svojmu dychu dal on k sebe vrátiť sa, keby svojho ducha naspäť zobral si, 15všetko (živé) telo zaraz pohynulo by, človek by sa taktiež na prach obrátil. 16Ak máš teda rozum, len si toto vypočuj, zvuku mojich slov ty sluchu doprajže: 17Či by vládnuť mohol ten, kto právom pohŕda? Chceš ty súdiť azda najvýš spravodlivého? 18Toho, ktorý rečie: »Lotor!« kráľovi, veľkomožným zasa: »Bezbožníci (ste)!«? 19Stranu nenadŕža iste ani kniežatám, bohatému nedá prednosť pred núdznym. Lebo oni všetci sú jeho rúk výtvorom, v okamihu pomrú, tak sa pominú: 20O polnoci samej ľud sa môže pobúriť, len tak šmahom ruky zvrhne vladára. 21Jeho oči bedlia nad cestami človeka, všetky jeho kroky pozoruje on. 22Nieto veru tône, nieto ani temnoty, kde by ukryli sa tí, čo pášu zlo. 23Neurčuje nikdy človekovi lehoty, by sa dostanovil na súd pred Boha. 24Veľkomožných zničí on bez vyšetrovania, iných na ich miesto ustanoví hneď. 25Jemu dobre známe sú všetky ich počiny, v noci ich podvráti, budú zdrvení. 26On ich iste skrotí ani dákych zločincov na mieste tom, čo je všetkým na očiach, 27bo sa oni takto odvrátili od neho, ani jednu z jeho ciest uznať nechceli. 28Dá on, by sa k nemu vzniesol výkrik biedneho, výkriky úbohých vždycky počuje. 29Keď však odpočíva, kto ho môže odsúdiť, keď zakryje si tvár, kto ho uvidí? 30Bedlí nad národom aj nad každým človekom, aby k vláde nikto z tých sa nedostal, ktorí národ iba kruto sužujú. 31No ak Bohu zlosyn povie: »Bol som zvedený, nikdy sa už zlého nedopustím ja. 32Dokiaľ nepochopím, nože, ty ma poučuj, ak som spravil chybu, už ju nespácham,« 33podľa tvojej mienky má ho ihneď odmeniť, pretože sa rúhaš (Bohu samému)? Veď si ty sám začal, ja nie, veru, zaiste, čo si sa dozvedel, porozprávajže! 34Mužovia mi umní takto budú hovoriť, každý múdry človek, čo ma počuje: 35»Jób ver' nerozpráva, jak sa svedčí na vedu, jeho slová isto nie sú rozvážne. 36Lenže Jób tiež bude preskúmaný naskrze pre tie reči svoje, hodny hriešnikov, 37bo si on hromadí vinu jednu na druhú, zo svojich priestupkov smeje sa tu pred nami, množí svoje slová proti Pánovi.«“
Aktuálne označené:
Jób 34: SSV
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava
Jób 34
34
1A Elihu vravel: 2„Nože, moje slová počúvajte, mudrci, vy, učenci, tiež mi sluchu dožičte, 3lebo ucho slová rozoznáva podobne, ako ochutnáva pokrm podnebie. 4Stanovme si teda, čo spravodlivé je, a to čo je dobré, vedzme vospolok. 5Jób tu totiž hovoril: »Ja spravodlivý som, ale moje právo Boh mi odoprel. 6Hoci v práve som ja, akoby som cigánil, z rán sa nevystrábim, bár som bez viny.« 7Ktorýže to človek vyrovná sa Jóbovi, čo by ani vodu píjal rúhanie, 8ktorý by sa spolčil hoci so zločincami, ba aj ku hriešnikom by sa pridružil? 9Veď on (vlastne) tvrdil: »Neosoží človeku, ak si nažíva on s Bohom v priateľstve.« 10Počúvajteže ma, vy mužovia rozvážni: Nešľachetnosť iste ďaleko je od Boha, nespravodlivosť od Všemohúceho, 11bo on podľa skutkov dáva ľuďom (odplatu), jak sa človek správa, tak aj zaobchádza s ním. 12To už naozaj nie, Boh zlo veru nerobí. Všemohúci nedá právo povaliť. 13Ktože mohol jemu zveriť jeho vlastnú zem a ktože mu mohol celý svet odovzdať? 14Keby svojmu dychu dal on k sebe vrátiť sa, keby svojho ducha naspäť zobral si, 15všetko (živé) telo zaraz pohynulo by, človek by sa taktiež na prach obrátil. 16Ak máš teda rozum, len si toto vypočuj, zvuku mojich slov ty sluchu doprajže: 17Či by vládnuť mohol ten, kto právom pohŕda? Chceš ty súdiť azda najvýš spravodlivého? 18Toho, ktorý rečie: »Lotor!« kráľovi, veľkomožným zasa: »Bezbožníci (ste)!«? 19Stranu nenadŕža iste ani kniežatám, bohatému nedá prednosť pred núdznym. Lebo oni všetci sú jeho rúk výtvorom, v okamihu pomrú, tak sa pominú: 20O polnoci samej ľud sa môže pobúriť, len tak šmahom ruky zvrhne vladára. 21Jeho oči bedlia nad cestami človeka, všetky jeho kroky pozoruje on. 22Nieto veru tône, nieto ani temnoty, kde by ukryli sa tí, čo pášu zlo. 23Neurčuje nikdy človekovi lehoty, by sa dostanovil na súd pred Boha. 24Veľkomožných zničí on bez vyšetrovania, iných na ich miesto ustanoví hneď. 25Jemu dobre známe sú všetky ich počiny, v noci ich podvráti, budú zdrvení. 26On ich iste skrotí ani dákych zločincov na mieste tom, čo je všetkým na očiach, 27bo sa oni takto odvrátili od neho, ani jednu z jeho ciest uznať nechceli. 28Dá on, by sa k nemu vzniesol výkrik biedneho, výkriky úbohých vždycky počuje. 29Keď však odpočíva, kto ho môže odsúdiť, keď zakryje si tvár, kto ho uvidí? 30Bedlí nad národom aj nad každým človekom, aby k vláde nikto z tých sa nedostal, ktorí národ iba kruto sužujú. 31No ak Bohu zlosyn povie: »Bol som zvedený, nikdy sa už zlého nedopustím ja. 32Dokiaľ nepochopím, nože, ty ma poučuj, ak som spravil chybu, už ju nespácham,« 33podľa tvojej mienky má ho ihneď odmeniť, pretože sa rúhaš (Bohu samému)? Veď si ty sám začal, ja nie, veru, zaiste, čo si sa dozvedel, porozprávajže! 34Mužovia mi umní takto budú hovoriť, každý múdry človek, čo ma počuje: 35»Jób ver' nerozpráva, jak sa svedčí na vedu, jeho slová isto nie sú rozvážne. 36Lenže Jób tiež bude preskúmaný naskrze pre tie reči svoje, hodny hriešnikov, 37bo si on hromadí vinu jednu na druhú, zo svojich priestupkov smeje sa tu pred nami, množí svoje slová proti Pánovi.«“
Aktuálne označené:
:
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava