Lukáš 1
1
1Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, 2ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova. 3Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku verne rad-radom opíšem, 4aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili. 5Za čias judejského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka pochádzala z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. 6Obaja boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia. 7Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli v pokročilom veku. 8Keď raz prišiel rad na jeho triedu a on konal kňazskú službu pred Bohom, 9podľa zvyku kňazského úradu lósom mu pripadlo vojsť do Pánovho chrámu a priniesť kadidlovú obetu. 10V čase kadidlovej obety sa vonku modlilo množstvo ľudu. 11Tu sa mu zjavil Pánov anjel; stál na pravej strane kadidlového oltára. 12Keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a zmocňovala sa ho hrôza. 13Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. 14Budeš sa radovať a plesať a jeho narodenie poteší mnohých. 15Lebo on bude veľký pred Pánom. Víno a opojný nápoj piť nebude a už v matkinom lone ho naplní Duch Svätý. 16Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu. 17Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud.“ 18Zachariáš povedal anjelovi: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku.“ 19Anjel mu odpovedal: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť. 20Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase.“ 21Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v chráme. 22Ale keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť; a oni pochopili, že mal v chráme videnie. Dával im znaky a zostal nemý. 23Len čo sa skončili dni jeho služby, vrátil sa domov. 24Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila: 25„Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.“ 26V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, 27k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. 28Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.“ 29Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. 30Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. 31Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. 32On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, 33naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ 34Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ 35Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. 36Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! 37Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ 38Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel. 39V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. 40Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. 41Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. 42Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. 43Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? 44Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. 45A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ 46Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána 47a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, 48lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, 49lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno 50a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. 51Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. 52Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. 53Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. 54Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, 55ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“ 56Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov. 57Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. 58Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou. 59Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. 60Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“ 61Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“ 62Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. 63Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili. 64Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha. 65Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. 66A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním. 67Jeho otca Zachariáša naplnil Duch Svätý a takto prorokoval: 68„Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud 69a vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida, svojho služobníka, 70ako odpradávna hovoril ústami svojich svätých prorokov, 71že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia. 72Preukázal milosrdenstvo našim otcom a pamätá na svoju svätú zmluvu, 73na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že nás vyslobodí z rúk nepriateľov, 74aby sme mu bez strachu slúžili 75vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky dni nášho života. 76A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu 77a poučíš jeho ľud o spáse, 78že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy. Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi 79a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti, a naše kroky upriami na cestu pokoja.“ 80Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael.
Aktuálne označené:
Lukáš 1: SSV
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava
Lukáš 1
1
1Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, 2ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova. 3Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku verne rad-radom opíšem, 4aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili. 5Za čias judejského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka pochádzala z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. 6Obaja boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia. 7Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli v pokročilom veku. 8Keď raz prišiel rad na jeho triedu a on konal kňazskú službu pred Bohom, 9podľa zvyku kňazského úradu lósom mu pripadlo vojsť do Pánovho chrámu a priniesť kadidlovú obetu. 10V čase kadidlovej obety sa vonku modlilo množstvo ľudu. 11Tu sa mu zjavil Pánov anjel; stál na pravej strane kadidlového oltára. 12Keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a zmocňovala sa ho hrôza. 13Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. 14Budeš sa radovať a plesať a jeho narodenie poteší mnohých. 15Lebo on bude veľký pred Pánom. Víno a opojný nápoj piť nebude a už v matkinom lone ho naplní Duch Svätý. 16Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu. 17Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud.“ 18Zachariáš povedal anjelovi: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku.“ 19Anjel mu odpovedal: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť. 20Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase.“ 21Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v chráme. 22Ale keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť; a oni pochopili, že mal v chráme videnie. Dával im znaky a zostal nemý. 23Len čo sa skončili dni jeho služby, vrátil sa domov. 24Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila: 25„Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.“ 26V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, 27k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. 28Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.“ 29Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. 30Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. 31Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. 32On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, 33naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ 34Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ 35Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. 36Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! 37Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ 38Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel. 39V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. 40Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. 41Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. 42Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. 43Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? 44Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. 45A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ 46Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána 47a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, 48lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, 49lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno 50a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. 51Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. 52Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. 53Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. 54Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, 55ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“ 56Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov. 57Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. 58Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou. 59Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. 60Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“ 61Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“ 62Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. 63Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili. 64Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha. 65Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. 66A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním. 67Jeho otca Zachariáša naplnil Duch Svätý a takto prorokoval: 68„Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud 69a vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida, svojho služobníka, 70ako odpradávna hovoril ústami svojich svätých prorokov, 71že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia. 72Preukázal milosrdenstvo našim otcom a pamätá na svoju svätú zmluvu, 73na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že nás vyslobodí z rúk nepriateľov, 74aby sme mu bez strachu slúžili 75vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky dni nášho života. 76A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu 77a poučíš jeho ľud o spáse, 78že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy. Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi 79a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti, a naše kroky upriami na cestu pokoja.“ 80Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael.
Aktuálne označené:
:
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava