Logo YouVersion
Ikona Hľadať

Lukáš 6

6
Spor o sobote
1Raz v sobotu prechádzal Ježiš a jeho učeníci obilným poľom. Učeníci trhali klasy, mrvili ich a zrná jedli. 2Videli to farizeji a pohoršovali sa: „Čo to robíte? V sobotu sa to predsa nesmie!“ 3Ježiš im odpovedal: „Nikdy ste nečítali, čo urobil kráľ Dávid, keď on aj jeho družina boli hladní? 4Ako vošiel do chrámu, vzal a jedol posvätné chleby, ktoré smeli jesť iba kňazi? Nečítali ste, ako z tých chlebov dal aj svojim spoločníkom?“ 5A potom ešte dodal: „Veď Syn človeka má právo rozhodnúť aj o tom, čo sa v sobotu smie robiť a čo nie!“
Uzdravenie človeka v sobotu
6V inú sobotu vošiel Ježiš do synagógy a vyučoval. Bol tam aj človek s ochrnutou pravou rukou. 7Učitelia Zákona a farizeji napäto striehli, čo urobí. Ak postihnutého uzdraví, budú mať výbornú príležitosť vzniesť proti nemu obvinenie. 8Ale Ježiš dobre poznal ich myšlienky. Vyzval muža s ochrnutou rukou: „Poď sem a postav sa do prostriedku, aby ťa všetci videli.“ Muž poslúchol. 9Nato oslovil Ježiš farizejov a učiteľov Zákona: „Mám pre vás otázku: Je dovolené konať v sobotu dobro alebo nie? Má sa život zachrániť, alebo zničiť?“ 10Každému z nich sa pozrel do očí a potom mužovi povedal: „Vystri ruku!“ Poslúchol a ruku mal opäť zdravú. 11Ježišových odporcov to veľmi nahnevalo a začali sa medzi sebou radiť, čo by mohli s Ježišom urobiť.
Ježiš si vyvolí dvanástich učeníkov
12V tých dňoch vystúpil Ježiš na vrch a celú noc tam strávil s Bohom na modlitbe. 13Keď sa rozvidnelo, zavolal si k sebe učeníkov, vyvolil si z nich dvanástich a nazval ich apoštolmi. Boli to:
14Šimon, ktorého volali aj Peter; Ondrej, jeho brat; Jakub a Ján; Filip a Bartolomej; 15Matúš a Tomáš; Jakub, syn Alfejov a Šimon, ktorého volali Horlivec; 16Júda, syn Jakubov a Judáš Iškariotský, ktorý ho neskôr zradil.
Zástupy idú za Ježišom
17Keď zostúpili z vrchu na rovinu, očakával ich už veľký zástup Ježišových stúpencov a davy ľudí z Jeruzalema i z celého Judska, ba aj z pobrežných miest Týru a Sidonu. 18Prišli ho počúvať, ale aj dať sa uzdraviť. Vyliečil mnohých, ktorých trápili rozličné choroby spôsobené nečistými duchmi. 19Všetci sa ho túžili aspoň dotknúť, lebo z neho vychádzala uzdravujúca moc.
Blahoslavenstvá a napomenutia
20Tu sa Ježiš obrátil na svojich učeníkov a povedal:
„Radujte sa, vy chudobní, lebo vám patrí Božie kráľovstvo.
21Radujte sa, ktorí trpíte hladom, lebo Boh vás nasýti.
Radujte sa, ktorí teraz plačete, lebo príde čas, keď sa budete smiať.
22Radujte sa, keď vás budú nenávidieť, vylučovať spomedzi seba, potupovať a hanobiť vaše mená preto, že sa hlásite k Synovi človeka.
23Tešte sa a jasajte od radosti, kedykoľvek sa to bude diať, lebo vás v nebi čaká veľká odmena: veď tak isto zaobchádzali ich predkovia s prorokmi.
24Ale beda vám, bohatí, lebo vy už tu na zemi máte svoje potešenie. 25Beda vám, ktorí sa cítite nasýtení, lebo raz budete trpieť hladom. Beda vám, ktorí sa ľahkomyseľne smejete, lebo raz budete trpko nariekať. 26A beda vám, ak vás všetci vychvaľujú, veď kedysi sa ich otcovia rovnako správali k falošným prorokom.“
Láska k nepriateľom
27„Ale vám, ktorí ma počúvate, radím: Milujte svojich nepriateľov. Robte dobre tým, ktorí vás nenávidia. 28Žehnajte tých, ktorí vás preklínajú, a proste o Božie požehnanie pre tých, ktorí vám krivdia. 29Ak ťa niekto udrie po líci, nastav mu aj druhé. Ak od teba niekto žiada košeľu, daj mu aj kabát. 30Každému, kto ťa o niečo prosí, daj, a ak si niekto vzal, čo patrí tebe, nevymáhaj to naspäť. 31Správajte sa k ľuďom tak, ako chcete, aby sa oni správali k vám.
32Aké uznanie by ste chceli za to, že budete prejavovať lásku iba tým, ktorí milujú vás? To robia aj bezbožníci. 33Akú odmenu by ste chceli za to, že budete robiť dobre len tým, ktorí robia dobre vám? To isté predsa robia aj bezbožníci. 34A akú by ste mali zásluhu, ak by ste požičiavali iba tým, o ktorých viete, že vám to vždy vrátia? Veď aj bezbožní ľudia požičiavajú s tým, že sa im to ľudia vrátia.
35Vy však konajte inak. Milujte svojich nepriateľov. Robte im dobre! Požičiavajte a nevymáhajte naspäť. Veď je pre vás pripravená bohatá odmena a budete deťmi Boha Najvyššieho. Boh je totiž dobrý aj k ľuďom nevďačným a zlým. 36Buďte teda milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec.“
O posudzovaní
37„Nesúďte a nebudete súdení. Nikoho neodsudzujte a ani vy nebudete odsúdení. Odpúšťajte a aj vám bude odpustené. 38Dávajte ochotne a aj Boh vás zahrnie svojimi darmi. Váš dar sa vám vráti dobre utlačenou, utrasenou, vrchovatou mierou. Lebo akou mierou dávate vy – malou či veľkou – takou bude namerané aj vám.“
39Ježiš im povedal aj prirovnanie: „Čo sa stane, ak slepý vedie slepého? Vari nespadnú obaja do jamy? 40Žiak nie je väčší ako jeho učiteľ. Ale ak na sebe pracuje, môže sa mu vyrovnať.
41Prečo sa staráš o smietku v oku svojho brata, ale brvno vo vlastnom oku si si nevšimol? 42Ako sa opovážiš povedať: ‚Brat môj, dovoľ, nech ti vyberiem smietku z oka‘, a pritom brvno vo vlastnom oku nevidíš? Pokrytec, najprv odstráň brvno z vlastného oka, a až potom budeš môcť dobre vidieť, ako odstrániť triesku z oka svojho brata.“
Strom a ovocie
43„Dobre zaštepený strom nerodí plané ovocie a planý strom nemôže rodiť ušľachtilé ovocie. 44Každý strom sa pozná podľa ovocia. Veď z bodliakov sa neoberajú figy ani z tŕnia hrozno. 45Dobrý človek rozdáva z dobrého pokladu svojho srdca dobré veci. Zlý človek má srdce plné zla, šíri iba zlo. Lebo jeho ústa hovoria iba to, čím je preplnené jeho srdce.“
Dvaja stavitelia
46„Prečo ma stále oslovujete: ‚Pane, Pane‘, ale nerobíte to, čo vám hovorím? 47Každý, kto prichádza ku mne, počúva, čo hovorím, a podľa toho aj koná, 48podobá sa človeku, ktorý staval dom. Kopal hlboko a základy položil na skale. Keď sa prihnala povodeň a vody sa zapreli do domu, nepohol sa, lebo mal pevné základy. 49Ale ten, kto počúva moje slová, no nežije podľa nich, podobá sa človeku, ktorý si postavil dom bez základov. Keď sa prihnala povodeň, dom sa zrútil a zostali z neho iba ruiny.“

Aktuálne označené:

Lukáš 6: NPK

Zvýraznenie

Zdieľať

Kopírovať

None

Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás