Kohelet — Kazateľ 4:8-12

Osamelý človek, ktorý nemá nikoho, nemá ani syna, ani brata, no niet konca všetkej jeho námahe, ani jeho oko sa nenasýti bohatstvom. „Pre koho sa namáham a ukracujem sa o dobro?“ Aj to je márnosť, je to zlé zamestnanie. Dvom je lepšie ako jednému, lebo majú dobrú odmenu za svoju námahu. Ak padnú, jeden druhého zodvihne. Beda však samotnému, keď padne, a niet druhého, kto by ho zodvihol. Aj dvom, keď ležia, je teplo, ale jeden sa ako zahreje? Jednotlivca možno premôcť, dvaja sa však už postavia na odpor, ale trojitá šnúra sa tak rýchlo nepretrhne.

Bezplatné plány čítania a zamyslenia týkajúce sa Kohelet — Kazateľ 4:8-12