Potom mu povedal: „Ja som Hospodin, ktorý som ťa vyviedol z chaldejského Úru, aby som ti dal do vlastníctva túto krajinu.“ On sa opýtal: „Pán, Hospodin, podľa čoho poznám, že ju budem vlastniť?“ On mu odpovedal: „Prines mi trojročnú jalovicu, trojročnú kozu, trojročného barana, hrdličku a holúbka!“ Keď to všetko priniesol, rozpolil to a jednu polovicu položil naproti druhej, ale vtáky nerozpolil. Dravé vtáky zlietali na mŕtve telá a Abrám ich odháňal.
Keď zapadlo slnko, Abrám tvrdo zaspal, zovrela ho tieseň hrozivej temnoty. Hospodin povedal Abrámovi: „Dobre si uvedom, že tvoji potomkovia budú prišelcami v cudzej krajine, zotročia ich a štyristo rokov budú s nimi zle zaobchádzať. No ja budem súdiť aj národ, ktorému budú otročiť. Potom vyjdú s veľkým majetkom. Ty však odídeš v pokoji k svojim predkom a pochovajú ťa v úctyhodnej starobe. Vo štvrtom pokolení sa sem však vrátia, lebo doteraz nie sú dovŕšené viny Amorejčanov.“
Keď zapadlo slnko a nastala hustá tma, objavila sa dymiaca pec a ohnivá pochodeň, ktorá prechádzala medzi rozpolenými čiastkami. V ten deň uzavrel Hospodin zmluvu s Abrámom a povedal: „Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptského potoka až po Veľkú rieku, rieku Eufrat, územie Kénitov, Kenizzejcov, Kadmončanov, Chetitov, Perizzejcov a Refajov, Amorejčanov, Kanaánčanov, Girgašejov a Jebúsejov.“