Alžbete nadišiel čas pôrodu i porodila syna. Keď jej susedia a príbuzní počuli, že ju Pán obdaroval milosrdenstvom, radovali sa s ňou. Na ôsmy deň prišli obrezať dieťa a chceli ho nazvať otcovým menom — Zachariáš. Ale matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“ Oni hovorili: „Veď nemáš v rodine nikoho, kto by sa tak volal.“ Obrátili sa na jeho otca, aké mu chce dať meno. On požiadal o tabuľku a napísal: „Jeho meno je Ján.“ Všetci sa tomu čudovali. Hneď sa mu otvorili ústa, rozviazal jazyk i prehovoril, a velebil Boha. Vtedy sa všetkých susedov zmocnil strach a po celom hornatom judskom kraji sa rozprávalo o týchto udalostiach. Všetci, čo to počuli, uchovali si to vo svojom srdci a vraveli: „Čím len bude toto dieťa?“ Pánova ruka totiž bola s ním.
Jeho otec Zachariáš, naplnený Duchom Svätým, prorokoval takto:
„Požehnaný Pán, Boh Izraela,
lebo navštívil a vykúpil svoj ľud
a vzbudil nám mocného Spasiteľa
v dome svojho služobníka Dávida,
ako oddávna
hovoril ústami svojich svätých prorokov,
že nás oslobodí od našich nepriateľov
a z rúk všetkých, čo nás nenávidia.
Preukázal milosrdenstvo našim otcom
a rozpamätal sa na svoju svätú zmluvu,
na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi;
umožní nám, aby sme po vyslobodení z rúk nepriateľov
slúžili mu bez strachu
vo svätosti a v spravodlivosti
pred jeho tvárou po všetky naše dni.
A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho,
lebo pôjdeš pred Pánom, aby si pripravil jeho cesty;
a dal poznať jeho ľudu spásu
v odpustení hriechov
z hĺbky milosrdenstva nášho Boha,
ktorým nás navštívi Vychádzajúci z výsosti,
aby sa zjavil tým, čo sedia v tme a v tôni smrti,
a upriamil naše kroky na cestu pokoja.“
Chlapček rástol a mocnel na duchu. Žil na osamelom mieste až do dňa, keď verejne vystúpil pred Izraelom.