O šiestej hodine nastala tma po celej zemi až do deviatej hodiny. O deviatej hodine Ježiš zvolal mocným hlasom: „Eloi, Eloi, lema sabachthani?“, čo v preklade znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Keď to niektorí z okolostojacich počuli, povedali: „Pozrite, volá Eliáša.“ Ktosi odbehol, namočil špongiu do octu, nastokol ju na trstinovú tyč, dával mu piť a hovoril: „Nechajte ho, uvidíme, či ho príde Eliáš sňať.“ No Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol.
Chrámová opona sa roztrhla na dvoje odhora až nadol. Keď stotník, ktorý stál neďaleko, videl, ako vydýchol, vyhlásil: „Naozaj, tento človek bol Boží Syn!“ Zobďaleč sa prizerali ženy, medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba mladšieho a Jozesa, ako aj Salomé. Všetky ho sprevádzali a obsluhovali ho, ešte keď bol v Galilei. Boli tam aj mnohé iné, ktoré išli spolu s ním do Jeruzalema.
Keď sa zvečerilo, keďže bol prípravný deň pred sobotou, prišiel Jozef z Arimatie, vážený člen veľrady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo. Odvážne predstúpil pred Piláta a vyžiadal si Ježišovo telo. Pilát sa však zadivil, že Ježiš už zomrel. Predvolal si stotníka a spýtal sa, či už dávno zomrel. Keď mu to stotník potvrdil, daroval Jozefovi mŕtve telo. Jozef kúpil jemné plátno, sňal Ježiša z kríža, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného v skale. Ku vchodu do hrobu privalil kameň. Mária Magdaléna a Jozesova matka Mária sa dívali, kde ho položili.