Marek 6:1-29

Potom odtiaľ odišiel a vrátil sa do svojej domoviny. Učeníci ho nasledovali. Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho množstvo ľudí, ktorí sa s úžasom pýtali: „Odkiaľ to ten človek má? Aká je to múdrosť, ktorej sa mu dostalo? Aké mocné činy sa dejú jeho rukami! Nie je to ten tesár, syn Márie a brat Jakuba, Jozesa, Júdu a Šimona? A nežijú jeho sestry u nás?“ I pohoršovali sa nad ním. Nato im Ježiš povedal: „Prorok nie je bez cti, iba ak vo svojej domovine, medzi svojimi príbuznými a vo vlastnom dome.“ Nemohol tam vykonať nijaký mocný čin, iba čo na niektorých chorých položil ruky a uzdravil ich. A čudoval sa ich neviere. Potom chodil po okolitých dedinách a vyučoval. Zavolal si Dvanástich, začal ich vysielať po dvoch a dal im moc nad nečistými duchmi. Prikazoval im, aby si na cestu okrem palice nič nebrali; ani chlieb, ani kapsu, ani peniaze do opaska, na nohy si mali obuť len sandále a nemali si obliekať dvoje šiat. Ďalej im hovoril: „Keď vojdete niekde do domu, zostaňte tam dovtedy, kým odtiaľ neodídete. Ak vás na niektorom mieste neprijmú a nebudú chcieť vypočuť, odíďte odtiaľ. A straste si prach z nôh ako svedectvo pre nich.“ Vyšli teda a vyzývali na pokánie. Vyhnali mnohých démonov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravili ich. Dopočul sa o ňom kráľ Herodes, lebo jeho meno sa stalo známym. Šírili sa takéto reči: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobia mocné sily!“ Iní však hovorili: „Je to Eliáš!“ A ďalší hovorili: „Je to prorok, ako jeden z dávnych prorokov.“ Keď to počul Herodes, povedal: „To Ján, ktorého som dal sťať, vstal z mŕtvych.“ Herodes totiž prikázal Jána chytiť a vrhnúť v putách do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, pretože si ju vzal za ženu. Ján totiž Herodesovi dohováral: „Nesmieš žiť so ženou svojho brata.“ Preto Herodias zanevrela na Jána a chcela ho zabiť, ale nemohla. Herodes sa totiž Jána bál, lebo si uvedomoval, že je to spravodlivý a svätý muž, a chránil ho. Keď ho počúval, často bol v rozpakoch, no predsa ho rád počúval. Vhodná chvíľa nastala, keď Herodes usporiadal na svoje narodeniny hostinu pre svojich veľmožov, veliteľov a významné osobnosti z Galiley. Tu vošla dcéra Herodiady, tancovala a zapáčila sa Herodesovi i spolustolovníkom. Kráľ ponúkol dievčaťu: „Žiadaj si odo mňa, čo len chceš, a dám ti.“ Aj sa jej na to zaprisahal: „Čokoľvek si odo mňa budeš žiadať, dám ti, hoci by to bola aj polovica môjho kráľovstva.“ Ona odišla a opýtala sa matky: „Čo si mám žiadať?“ Matka jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa.“ Dievča sa hneď ponáhľalo dnu ku kráľovi a vyslovilo želanie: „Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“ Kráľ sa veľmi zarmútil, ale pre prísahu a kvôli hodovníkom ju nechcel odmietnuť. Kráľ hneď poslal kata a prikázal priniesť Jánovu hlavu. Ten odišiel a sťal ho vo väzení, priniesol jeho hlavu na mise, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. Keď sa to dozvedeli Jánovi učeníci, prišli, vzali jeho mŕtve telo a uložili ho do hrobu.