Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet. A videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, pripravené ako nevesta ozdobená pre svojho ženícha. Od trónu som počul mohutný hlas: „Pozri, Boží stánok medzi ľuďmi. Boh bude s nimi prebývať a oni budú jeho ľudom; on sám, ich Boh, bude s nimi. Zotrie im z očí každú slzu a smrť už viac nebude, ani smútok, ani nárek, ani bolesť už nebude, lebo čo bolo skôr, sa pominulo.“
A ten, čo sedel na tróne, povedal: „Hľa, všetko tvorím nové.“ A dodal: „Napíš, že tieto slová sú verné a pravdivé.“ A povedal mi: „Už sa vyplnili! Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec. Smädnému dám zadarmo z prameňa vody života. Kto zvíťazí, zdedí toto všetko; ja mu budem Bohom a on mi bude synom. Ale zbabelci, neveriaci, nemravníci, vrahovia, smilníci, čarodejníci, modloslužobníci a všetci luhári budú mať podiel v ohnivom jazere, horiacom sírou; to je tá druhá smrť.“
Prišiel jeden zo siedmich anjelov, ktorí mali sedem čiaš, naplnených siedmimi poslednými ranami, a takto ku mne prehovoril: „Poď, ukážem ti nevestu, Baránkovu manželku.“ V duchu ma odniesol na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha, ožiarené Božou slávou. Jeho jas bol podobný najvzácnejšiemu kameňu akoby krištáľovo čistému jaspisu. Malo mohutné a vysoké hradby; malo dvanásť brán a na bránach dvanásť anjelov a napísané mená dvanástich kmeňov synov Izraela: tri brány od východu, tri brány od severu, tri brány od juhu a tri brány od západu. Hradby mesta mali dvanásť základných kameňov a na nich dvanásť mien dvanástich Baránkových apoštolov.
Ten, čo so mnou hovoril, mal mieru zo zlatej trstiny, aby premeral mesto i jeho brány a hradby. Mesto je postavené do štvorca a jeho dĺžka je taká istá ako šírka. Trstinou odmeral mesto a malo dvanásťtisíc stadií. Jeho dĺžka, šírka i výška sú rovnaké. Zmeral aj hradby a merali stoštyridsaťštyri lakťov podľa ľudskej miery, ktorú anjel použil. Jeho hradby boli postavené z jaspisu a mesto z rýdzeho zlata podobného čistému sklu. Základy mestských hradieb boli ozdobené drahokamami všetkých druhov: prvý základný kameň jaspis, druhý zafír, tretí chalcedón, štvrtý smaragd, piaty sardonyx, šiesty karneol, siedmy chryzolit, ôsmy beryl, deviaty topás, desiaty chryzopras, jedenásty hyacint, dvanásty ametyst. Dvanásť brán je z dvanástich perál, každá brána bola z jednej perly. Námestie mesta bolo z rýdzeho zlata ako z priezračného krištáľu.
Chrám som však v ňom nevidel, lebo jeho chrámom je Pán, všemohúci Boh a Baránok. Mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, aby mu svietili, lebo ho osvecuje Božia sláva a jeho lampou je Baránok. V jeho svetle budú kráčať národy a králi zeme doň vnesú svoju slávu. Jeho brány sa nebudú vo dne zatvárať, lebo noci tam nebude. Prinesú doň slávu a česť národov. A nevojde doň nič nečisté, ani ten, čo pácha ohavnosť a lož, ale iba tí, čo sú zapísaní v Baránkovej knihe života.