Prvá Samuelova 20
20
Dávid sa lúči s Jonatánom
1Potom Dávid utiekol z Nájótu pri Ráme, a keď prišiel domov, vravel pred Jonatánom: Čo som urobil? Čím som sa previnil? V čom som sa prehrešil proti tvojmu otcovi, že číha na môj život?2"Ten mu odpovedal: To sa nesmie stať; nezomrieš! Hľa, môj otec neurobí nič veľké ani malé bez toho, že by mi to neprezradil. Prečo by môj otec práve toto mal tajiť predo mnou? To nie je možné!"3Dávid odvetil s prísahou: Tvoj otec dobre vie, že som našiel priazeň v tvojich očiach, preto si myslí: Nech sa o tom Jonatán nedozvie, aby sa nezarmútil. Ale akože žije Hospodin a akože žije tvoja duša: sotva krok je medzi mnou a smrťou.4Jonatán povedal Dávidovi: Čokoľvek mi len povieš, urobím za teba.5Dávid odpovedal Jonatánovi: Hľa, zajtra bude novmesiac, keď mám s kráľom sedieť pri stole. Ty ma však prepusť, aby som sa skryl na poli až do tretieho večera.6Ak by ma tvoj otec vážne hľadal, povedz mu: Dávid sa odo mňa vypýtal, aby smel zabehnúť do svojho mesta Betlehema, lebo tam má výročnú obeť za celý rod.7"Ak povie: Dobre! tak tvoj služobník bude mať pokoj; ak sa však nahnevá, vtedy vedz, že sa rozhodol pre najhoršie."8"Vtedy preukáž láskavosť svojmu služobníkovi, lebo si zmluvu Hospodinovu uzavrel so svojím služobníkom. Ak je však na mne vina, zabi ma ty; prečo by si ma viedol až k tvojmu otcovi."9Jonatán odpovedal: To sa ti nesmie stať! Lebo ak sa skutočne dozviem, že môj otec sa rozhodol dopustiť na teba najhoršie, či by som ti to neoznámil?10Nato Dávid odpovedal Jonatánovi: Kto mi to potom oznámi, ak ti otec dá tvrdú odpoveď?11Vtedy Jonatán povedal Dávidovi: Poď, vyjdeme do poľa! Vtedy obaja vyšli do poľa.12Tam povedal Jonatán Dávidovi: Hospodin, Boh Izraela, je svedkom: ak sa od svojho otca zajtra alebo pozajtra dozviem, že bude dobre s Dávidom, a ak hneď k tebe nepošlem a neoznámim ti to,13"nech Hospodin toto učiní a toto pridá Jonatánovi; ale ak by chcel môj otec zlé dopustiť na teba, prezradím ti to a pošlem ťa preč, aby si mohol odísť v pokoji. Nech je Hospodin s tebou, ako bol s mojím otcom."14Ty mi však za môjho života preukazuj milosrdenstvo Hospodinovo, a ak zomriem,15neodopri svoje milosrdenstvo môjmu domu vtedy, keď do jedného vyplieni Hospodin Dávidových nepriateľov z povrchu zeme.16Jonatán uzavrel zmluvu s domom Dávidovým a povedal: Hospodin nech vykoná pomstu nad nepriateľmi Dávidovými!17Jonatán znova uistil Dávida prísahou o svojej láske k nemu, lebo ho miloval ako seba samého.
18I povedal mu Jonatán: Zajtra bude novmesiac a budú sa spytovať na teba, keď tvoje miesto bude prázdne.19Na tretí deň rýchlo zídeš a prídeš na miesto, na ktorom si sa skryl v deň onoho činu, a ostaneš pri kameni Ezel.20Ja popri ňom vystrelím tri šípy, akoby som strieľal do cieľa.21Potom pošlem chlapca, ktorému poviem: Choď, hľadaj šípy! Ak poviem chlapcovi: Hľa, šípy sú bližšie k tebe, vezmi ich! vtedy príď, lebo budeš mať pokoj a nič sa ti nestane, akože žije Hospodin!22Ale ak mladíkovi poviem: Hľa, šípy sú ďalej od teba, vtedy odíď, lebo Hospodin ťa posiela preč.23V tej veci však, o ktorej sme sa ja a ty dohovorili, nech je Hospodin svedkom medzi mnou a tebou až na veky!24Vtedy sa Dávid skryl na poli. Keď nastal novmesiac, kráľ zasadol za stôl k jedlu.25"Kráľ si sadol na svoje miesto ako vždy, na stolec pri stene; Jonatán vstal a Abnér si sadol k Saulovi, ale Dávidovo miesto ostalo prázdne."26Ale Saul v ten deň nič nepovedal, lebo si pomyslel: Niečo sa mu prihodilo, nie je čistý - iste nie je čistý.
27Nasledujúci deň, druhý deň po novmesiaci, Dávidovo miesto bolo zase prázdne. Vtedy povedal Saul svojmu synovi Jonatánovi: Prečo syn Izajov neprišiel ani včera ani dnes k stolu?28Jonatán odpovedal Saulovi: Dávid sa súrne vypýtal do Betlehema29a povedal: Prepusť ma, prosím, lebo v meste má byť obeť nášho rodu, a sám brat mi kázal prísť. Preto, ak som našiel priazeň v tvojich očiach, dovoľ mi, prosím, odísť a pozrieť si bratov. Preto neprišiel ku kráľovmu stolu.30Vtedy Saul vzbĺkol hnevom proti Jonatánovi a povedal mu: Ty, syn zvrhlej odbojnice, dobre viem, že si si syna Izajovho vybral na svoju hanbu a na hanbu nahoty svojej matere!31Lebo po všetky dni, kým len bude Izajov syn žiť na zemi, nebudeš pevný ani ty, ani tvoje kráľovstvo. Preto teraz pošli pre neho a priveď ho ku mne, lebo je synom smrti.32Jonatán odpovedal svojmu otcovi Saulovi: Prečo má zomrieť? Čo spáchal?33Vtedy Saul hodil po ňom kopiju, aby ho zabil. Z toho Jonatán vybadal, že sa jeho otec rozhodol zabiť Dávida.34Nato Jonatán, rozpálený hnevom, vstal od stola, nejedol pokrm v druhý deň novmesiaca, lebo mu bolo ľúto Dávida, že ho jeho otec Saul tak potupil.
35Ráno, podľa dohovoru s Dávidom, vyšiel na pole Jonatán a malý chlapec s ním.36Povedal svojmu chlapcovi: Pobehni a pohľadaj šípy, ktoré vystrelím. Keď chlapec bežal, on vystrelil šíp ďaleko pred neho.37Keď prišiel chlapec k miestu, kde ležal šíp, vystrelený Jonatánom, Jonatán zavolal za chlapcom: Šíp je ešte ďalej, ako si ty!38Potom Jonatán zavolal za chlapcom: Rýchlo, ponáhľaj sa, nestoj! Vtedy Jonatánov chlapec pozbieral šípy a vrátil sa k svojmu pánovi.39Ale chlapec nevedel o ničom, len Jonatán a Dávid vedeli o tom.40Potom Jonatán odovzdal svoju zbraň chlapcovi, ktorý bol s ním, a povedal mu: Choď a zanes to do mesta!41"Keď chlapec odišiel, Dávid vstal spoza skaly, padol na tvár k zemi, trikrát sa poklonil; nato sa pobozkali navzájom a v objatí plakali, kým sa Dávid neovládol."42I povedal Jonatán Dávidovi: Choď v pokoji, ako sme si obaja prisahali v mene Hospodinovom: Hospodin bude svedkom medzi mnou a tebou a medzi mojím a tvojím potomstvom až na veky.
Aktuálne označené:
Prvá Samuelova 20: SLB
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
TRANOSCIUS a. s.
Prvá Samuelova 20
20
Dávid sa lúči s Jonatánom
1Potom Dávid utiekol z Nájótu pri Ráme, a keď prišiel domov, vravel pred Jonatánom: Čo som urobil? Čím som sa previnil? V čom som sa prehrešil proti tvojmu otcovi, že číha na môj život?2"Ten mu odpovedal: To sa nesmie stať; nezomrieš! Hľa, môj otec neurobí nič veľké ani malé bez toho, že by mi to neprezradil. Prečo by môj otec práve toto mal tajiť predo mnou? To nie je možné!"3Dávid odvetil s prísahou: Tvoj otec dobre vie, že som našiel priazeň v tvojich očiach, preto si myslí: Nech sa o tom Jonatán nedozvie, aby sa nezarmútil. Ale akože žije Hospodin a akože žije tvoja duša: sotva krok je medzi mnou a smrťou.4Jonatán povedal Dávidovi: Čokoľvek mi len povieš, urobím za teba.5Dávid odpovedal Jonatánovi: Hľa, zajtra bude novmesiac, keď mám s kráľom sedieť pri stole. Ty ma však prepusť, aby som sa skryl na poli až do tretieho večera.6Ak by ma tvoj otec vážne hľadal, povedz mu: Dávid sa odo mňa vypýtal, aby smel zabehnúť do svojho mesta Betlehema, lebo tam má výročnú obeť za celý rod.7"Ak povie: Dobre! tak tvoj služobník bude mať pokoj; ak sa však nahnevá, vtedy vedz, že sa rozhodol pre najhoršie."8"Vtedy preukáž láskavosť svojmu služobníkovi, lebo si zmluvu Hospodinovu uzavrel so svojím služobníkom. Ak je však na mne vina, zabi ma ty; prečo by si ma viedol až k tvojmu otcovi."9Jonatán odpovedal: To sa ti nesmie stať! Lebo ak sa skutočne dozviem, že môj otec sa rozhodol dopustiť na teba najhoršie, či by som ti to neoznámil?10Nato Dávid odpovedal Jonatánovi: Kto mi to potom oznámi, ak ti otec dá tvrdú odpoveď?11Vtedy Jonatán povedal Dávidovi: Poď, vyjdeme do poľa! Vtedy obaja vyšli do poľa.12Tam povedal Jonatán Dávidovi: Hospodin, Boh Izraela, je svedkom: ak sa od svojho otca zajtra alebo pozajtra dozviem, že bude dobre s Dávidom, a ak hneď k tebe nepošlem a neoznámim ti to,13"nech Hospodin toto učiní a toto pridá Jonatánovi; ale ak by chcel môj otec zlé dopustiť na teba, prezradím ti to a pošlem ťa preč, aby si mohol odísť v pokoji. Nech je Hospodin s tebou, ako bol s mojím otcom."14Ty mi však za môjho života preukazuj milosrdenstvo Hospodinovo, a ak zomriem,15neodopri svoje milosrdenstvo môjmu domu vtedy, keď do jedného vyplieni Hospodin Dávidových nepriateľov z povrchu zeme.16Jonatán uzavrel zmluvu s domom Dávidovým a povedal: Hospodin nech vykoná pomstu nad nepriateľmi Dávidovými!17Jonatán znova uistil Dávida prísahou o svojej láske k nemu, lebo ho miloval ako seba samého.
18I povedal mu Jonatán: Zajtra bude novmesiac a budú sa spytovať na teba, keď tvoje miesto bude prázdne.19Na tretí deň rýchlo zídeš a prídeš na miesto, na ktorom si sa skryl v deň onoho činu, a ostaneš pri kameni Ezel.20Ja popri ňom vystrelím tri šípy, akoby som strieľal do cieľa.21Potom pošlem chlapca, ktorému poviem: Choď, hľadaj šípy! Ak poviem chlapcovi: Hľa, šípy sú bližšie k tebe, vezmi ich! vtedy príď, lebo budeš mať pokoj a nič sa ti nestane, akože žije Hospodin!22Ale ak mladíkovi poviem: Hľa, šípy sú ďalej od teba, vtedy odíď, lebo Hospodin ťa posiela preč.23V tej veci však, o ktorej sme sa ja a ty dohovorili, nech je Hospodin svedkom medzi mnou a tebou až na veky!24Vtedy sa Dávid skryl na poli. Keď nastal novmesiac, kráľ zasadol za stôl k jedlu.25"Kráľ si sadol na svoje miesto ako vždy, na stolec pri stene; Jonatán vstal a Abnér si sadol k Saulovi, ale Dávidovo miesto ostalo prázdne."26Ale Saul v ten deň nič nepovedal, lebo si pomyslel: Niečo sa mu prihodilo, nie je čistý - iste nie je čistý.
27Nasledujúci deň, druhý deň po novmesiaci, Dávidovo miesto bolo zase prázdne. Vtedy povedal Saul svojmu synovi Jonatánovi: Prečo syn Izajov neprišiel ani včera ani dnes k stolu?28Jonatán odpovedal Saulovi: Dávid sa súrne vypýtal do Betlehema29a povedal: Prepusť ma, prosím, lebo v meste má byť obeť nášho rodu, a sám brat mi kázal prísť. Preto, ak som našiel priazeň v tvojich očiach, dovoľ mi, prosím, odísť a pozrieť si bratov. Preto neprišiel ku kráľovmu stolu.30Vtedy Saul vzbĺkol hnevom proti Jonatánovi a povedal mu: Ty, syn zvrhlej odbojnice, dobre viem, že si si syna Izajovho vybral na svoju hanbu a na hanbu nahoty svojej matere!31Lebo po všetky dni, kým len bude Izajov syn žiť na zemi, nebudeš pevný ani ty, ani tvoje kráľovstvo. Preto teraz pošli pre neho a priveď ho ku mne, lebo je synom smrti.32Jonatán odpovedal svojmu otcovi Saulovi: Prečo má zomrieť? Čo spáchal?33Vtedy Saul hodil po ňom kopiju, aby ho zabil. Z toho Jonatán vybadal, že sa jeho otec rozhodol zabiť Dávida.34Nato Jonatán, rozpálený hnevom, vstal od stola, nejedol pokrm v druhý deň novmesiaca, lebo mu bolo ľúto Dávida, že ho jeho otec Saul tak potupil.
35Ráno, podľa dohovoru s Dávidom, vyšiel na pole Jonatán a malý chlapec s ním.36Povedal svojmu chlapcovi: Pobehni a pohľadaj šípy, ktoré vystrelím. Keď chlapec bežal, on vystrelil šíp ďaleko pred neho.37Keď prišiel chlapec k miestu, kde ležal šíp, vystrelený Jonatánom, Jonatán zavolal za chlapcom: Šíp je ešte ďalej, ako si ty!38Potom Jonatán zavolal za chlapcom: Rýchlo, ponáhľaj sa, nestoj! Vtedy Jonatánov chlapec pozbieral šípy a vrátil sa k svojmu pánovi.39Ale chlapec nevedel o ničom, len Jonatán a Dávid vedeli o tom.40Potom Jonatán odovzdal svoju zbraň chlapcovi, ktorý bol s ním, a povedal mu: Choď a zanes to do mesta!41"Keď chlapec odišiel, Dávid vstal spoza skaly, padol na tvár k zemi, trikrát sa poklonil; nato sa pobozkali navzájom a v objatí plakali, kým sa Dávid neovládol."42I povedal Jonatán Dávidovi: Choď v pokoji, ako sme si obaja prisahali v mene Hospodinovom: Hospodin bude svedkom medzi mnou a tebou a medzi mojím a tvojím potomstvom až na veky.
Aktuálne označené:
:
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
TRANOSCIUS a. s.