Vtedy vošiel kráľ Dávid, posadil sa pred Hospodinom a hovoril: Kto som ja, Hospodine Pane, a čo je môj dom, že si ma doviedol až sem?Ešte aj to si pokladal za málo, Hospodine Pane, a hovoril si aj o ďalekej budúcnosti domu svojho služobníka, a to je zákon pre človeka, Hospodine Pane.Čo viac má ešte Dávid hovoriť s Tebou, veď Ty poznáš svojho služobníka, Hospodine Pane.Pre svoje slovo a podľa svojho srdca vykonal si všetky tie veľké veci a oznámil si ich svojmu služobníkovi.Preto si veľký, Hospodine Pane, lebo niet Tebe podobného, a podľa všetkého, čo sme počuli na vlastné uši, niet Boha mimo Teba.Ktorý iný národ na zemi je taký ako Tvoj ľud izraelský, ktorý si Boh šiel vykúpiť za ľud a učiniť mu meno, konajúc zaň veľké a hrozné veci: vyhnal si národ a jeho bohov spred svojho ľudu, ktorý si vykúpil z Egypta.Lebo si si upevnil svoj izraelský ľud za svoj ľud na veky. A Ty, Hospodine, stal si sa ich Bohom.Teraz, Hospodine Bože, splň naveky slovo, ktoré si povedal o svojom služobníkovi a o jeho dome, a rob, ako si hovoril.A Tvoje meno bude zvelebené naveky slovami: Hospodin mocností je Bohom nad Izraelom. Dom Tvojho služobníka Dávida nech je pevný pred Tebou.Lebo Ty, Hospodine mocností, Bože Izraela, vyjavil si svojmu služobníkovi a riekol: Postavím ti dom. Preto Tvoj služobník našiel odvahu predniesť Ti túto modlitbu.A tak teraz, Hospodine Pane, Ty sám si Boh, Tvoje slová sú pravdivé a Ty si zaľúbil svojmu služobníkovi tieto dobré veci.Preto teraz požehnaj dom svojho služobníka, aby naveky trval pred Tebou, lebo Ty, Hospodine Pane, si hovoril, a Tvoje požehnanie naveky požehná dom Tvojho služobníka.