Genezis 8:1-22

"Vtedy sa Boh rozpomenul na Nóacha, na všetky živočíchy i na dobytok, ktoré boli s ním v korábe; Boh poslal vietor na zem a vody opadli."Zavreli sa žriedla prahlbiny aj okná nebies a dážď z neba ustal.Vody sa viac a viac vracali do zeme a po stopäťdesiatich dňoch začalo vôd ubúdať.V siedmom mesiaci, sedemnásteho dňa toho mesiaca spočinul koráb na Araráte."Vôd stále ubúdalo až do desiateho mesiaca; prvý deň desiateho mesiaca ukázali sa končiare vrchov. "Potom, po štyridsiatich dňoch, Nóach otvoril okno korábu, ktoré urobil,a vypustil krkavca. Ten vyletel a poletoval sem i tam, kým na zemi nevyschli vody.Potom vypustil holubicu, aby videl, či sa vody na povrchu zeme umenšili.Keď však holubica nenašla miesto, kde by jej noha spočinula, vrátila sa k nemu do korábu, lebo vody boli na celom povrchu zeme. Vystrel ruku, chytil ju a vtiahol k sebe do korábu.Potom čakal ešte ďalších sedem dní a znova vypustil holubicu z korábu.K večeru sa holubica vrátila k nemu, a hľa, v zobáku mala čerstvý olivový list. Z toho Nóach poznal, že sa vody na zemi umenšili.Potom počkal ďalších sedem dní a vypustil holubicu, ale tá sa už nevrátila k nemu. Šesťsto prvého roku Nóachovho života, prvého dňa prvého mesiaca vyschli vody na zemi. Vtedy Nóach odstránil z korábu pokrov, a hľa, povrch zeme už obschol.Dvadsiateho siedmeho dňa druhého mesiaca bola zem úplne suchá. Tu riekol Boh Nóachovi:Vyjdi z korábu a s tebou tvoja žena, tvoji synovia i ženy tvojich synov.Vyveď všetky živočíchy, ktoré sú z každého tvora s tebou, a to vtáctvo, dobytok i všetky plazy, čo sa plazia po zemi, nech sa hýbu na zemi, nech sa plodia a množia na zemi.Nato vyšiel Nóach a s ním jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov.Všetky živočíchy, plazy, vtáctvo a všetko, čo sa hýbalo na zemi, vyšlo z korábu po čeľadiach. Vtedy Nóach postavil oltár Hospodinovi a vzal zo všetkých čistých zvierat, zo všetkých čistých vtákov a obetoval spaľované obete na oltári.Keď Hospodin zacítil príjemnú vôňu, riekol si: Nebudem už pre človeka preklínať zem, lebo jeho zmýšľanie je zlé od mladosti, a nebudem už biť všetko živé, ako som to urobil. Dokiaľ však zem trvať bude, sejba ani žatva, chlad ani horúčosť, leto ani zima, deň ani noc nikdy neprestanú.