Prvá kráľov 3:1-28
Prvá kráľov 3:1-28 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Šalamún vstúpil do príbuzenstva s faraónom, egyptským kráľom. Vzal si za ženu faraónovu dcéru a priviedol ju do Dávidovho mesta, kým nedokončil výstavbu svojho paláca, Hospodinovho chrámu a hradieb okolo Jeruzalema. Ľud však prinášal obety na výšinách, lebo dovtedy nebol ešte vybudovaný dom Hospodinovmu menu. Šalamún miloval Hospodina. Riadil sa ustanoveniami svojho otca Dávida, ale prinášal a pálil kadidlo na výšinách. Raz prišiel kráľ obetovať do Gibeónu, lebo to bola najvýznamnejšia výšina. Na tamojšom oltári obetoval Šalamún tisíc spaľovaných obiet. V Gibeóne sa mu v noci vo sne zjavil Hospodin. Boh mu povedal: „Žiadaj si, čo ti mám dať!“ Šalamún odpovedal: „Ty si preukázal veľkú priazeň svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, lebo chodil pred tebou verne, správal sa k tebe spravodlivo a čestne. Zachoval si mu túto veľkú priazeň, keď si mu dal syna, ktorý dnes sedí na jeho tróne. Nuž teda, Hospodin, môj Bože, ty si ustanovil svojho služobníka za kráľa po mojom otcovi Dávidovi. Ja som však mladý muž a neviem vládnuť. Tvoj služobník žije medzi tvojím ľudom, ktorý si si vyvolil, ľudom takým početným, že ho nemožno pre množstvo spočítať ani zrátať. Obdaruj svojho služobníka schopnosťou spravovať tvoj ľud a rozlišovať medzi dobrým a zlým. Kto by inak mohol spravovať tento taký mohutný ľud?!“ Pánovi sa páčilo, že si Šalamún práve toto žiadal. Boh mu povedal: „Pretože si žiadal toto, a nie dlhý vek, ani bohatstvo, ani život svojich nepriateľov, ale si si žiadal rozvahu pri spravovaní, urobím teda podľa tvojich slov. Dávam ti múdre a rozvážne srdce, takže tebe podobnému nebolo pred tebou a nebude ani po tebe. Dám ti aj to, o čo si nežiadal: bohatstvo a slávu, aby sa ti po celý život nikto spomedzi kráľov nevyrovnal. Ak budeš chodiť po mojich cestách, zachovávať moje ustanovenia a moje príkazy, ako to robil tvoj otec Dávid, predĺžim ti aj vek.“ Nato sa Šalamún prebudil. Bol to iba sen. Potom odišiel do Jeruzalema, zastal pred archou Pánovej zmluvy, priniesol spaľované obety i obety spoločenstva a pre všetkých svojich služobníkov pripravil hostinu. Raz prišli ku kráľovi dve neviestky a posadili sa pred neho. Jedna povedala: „Ó, pane môj, ja a táto žena bývame v jednom dome. Ja som pri nej v dome porodila. Na tretí deň po mne porodila aj táto žena. Boli sme samy. Okrem nás dvoch nebol s nami v dome nikto iný. Syn tejto ženy však v noci zomrel, lebo ho priľahla. O polnoci, kým tvoja služobnica spala, ona vstala, odtiahla mi od boku syna a uložila si ho do lona. Svojho mŕtveho syna však vložila mne do lona. Keď som ráno vstala nadojčiť si syna, bol už mŕtvy. Ráno som si ho lepšie prezrela a zistila som, že to nie je môj syn, ktorého som porodila.“ Druhá žena však tvrdila: „To nie! Môj syn je ten živý a tvoj syn ten mŕtvy.“ Táto zase vravela: „Čoby! Tvoj syn je ten mŕtvy a môj syn ten živý.“ Tak sa hádali pred kráľom. Kráľ uvažoval: „Táto tvrdí: ‚Tento živý je môj syn a ten mŕtvy tvoj.‘ Tamtá zase hovorí: ‚To nie! Tento mŕtvy je tvoj a ten živý môj.‘“ Kráľ prikázal: „Doneste mi meč!“ Priniesli meč pred kráľa. Nato povedal kráľ: „Rozotnite to živé dieťa na dvoje a dajte polovicu jednej i druhej!“ Tu zvolala žena, ktorej ten živý syn patril. Kráľovi povedala, pretože sa v nej ozval materinský súcit k vlastnému synovi: „Pane môj, dajte jej to živé dieťa a nezabíjajte ho!“ Tá druhá však povedala: „Rozotnite ho, nech nebude ani moje, ani tvoje!“ Kráľ rozhodol: „Živé dieťa dajte tejto a nezabíjajte ho! Ona je jeho matka.“ Keď sa celý Izrael dozvedel o rozsudku, ktorý vyniesol kráľ, vážili si kráľa, lebo videli, že pri výkone práva je v ňom Božia múdrosť.
Prvá kráľov 3:1-28 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Šalamún vstúpil do príbuzenstva s faraónom, egyptským kráľom. Vzal si za ženu faraónovu dcéru a priviedol ju do Dávidovho mesta, kým nedokončil výstavbu svojho paláca, Hospodinovho chrámu a hradieb okolo Jeruzalema. Ľud však prinášal obety na výšinách, lebo dovtedy nebol ešte vybudovaný dom Hospodinovmu menu. Šalamún miloval Hospodina. Riadil sa ustanoveniami svojho otca Dávida, ale prinášal a pálil kadidlo na výšinách. Raz prišiel kráľ obetovať do Gibeónu, lebo to bola najvýznamnejšia výšina. Na tamojšom oltári obetoval Šalamún tisíc spaľovaných obiet. V Gibeóne sa mu v noci vo sne zjavil Hospodin. Boh mu povedal: „Žiadaj si, čo ti mám dať!“ Šalamún odpovedal: „Ty si preukázal veľkú priazeň svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, lebo chodil pred tebou verne, správal sa k tebe spravodlivo a čestne. Zachoval si mu túto veľkú priazeň, keď si mu dal syna, ktorý dnes sedí na jeho tróne. Nuž teda, Hospodin, môj Bože, ty si ustanovil svojho služobníka za kráľa po mojom otcovi Dávidovi. Ja som však mladý muž a neviem vládnuť. Tvoj služobník žije medzi tvojím ľudom, ktorý si si vyvolil, ľudom takým početným, že ho nemožno pre množstvo spočítať ani zrátať. Obdaruj svojho služobníka schopnosťou spravovať tvoj ľud a rozlišovať medzi dobrým a zlým. Kto by inak mohol spravovať tento taký mohutný ľud?!“ Pánovi sa páčilo, že si Šalamún práve toto žiadal. Boh mu povedal: „Pretože si žiadal toto, a nie dlhý vek, ani bohatstvo, ani život svojich nepriateľov, ale si si žiadal rozvahu pri spravovaní, urobím teda podľa tvojich slov. Dávam ti múdre a rozvážne srdce, takže tebe podobnému nebolo pred tebou a nebude ani po tebe. Dám ti aj to, o čo si nežiadal: bohatstvo a slávu, aby sa ti po celý život nikto spomedzi kráľov nevyrovnal. Ak budeš chodiť po mojich cestách, zachovávať moje ustanovenia a moje príkazy, ako to robil tvoj otec Dávid, predĺžim ti aj vek.“ Nato sa Šalamún prebudil. Bol to iba sen. Potom odišiel do Jeruzalema, zastal pred archou Pánovej zmluvy, priniesol spaľované obety i obety spoločenstva a pre všetkých svojich služobníkov pripravil hostinu. Raz prišli ku kráľovi dve neviestky a posadili sa pred neho. Jedna povedala: „Ó, pane môj, ja a táto žena bývame v jednom dome. Ja som pri nej v dome porodila. Na tretí deň po mne porodila aj táto žena. Boli sme samy. Okrem nás dvoch nebol s nami v dome nikto iný. Syn tejto ženy však v noci zomrel, lebo ho priľahla. O polnoci, kým tvoja služobnica spala, ona vstala, odtiahla mi od boku syna a uložila si ho do lona. Svojho mŕtveho syna však vložila mne do lona. Keď som ráno vstala nadojčiť si syna, bol už mŕtvy. Ráno som si ho lepšie prezrela a zistila som, že to nie je môj syn, ktorého som porodila.“ Druhá žena však tvrdila: „To nie! Môj syn je ten živý a tvoj syn ten mŕtvy.“ Táto zase vravela: „Čoby! Tvoj syn je ten mŕtvy a môj syn ten živý.“ Tak sa hádali pred kráľom. Kráľ uvažoval: „Táto tvrdí: ‚Tento živý je môj syn a ten mŕtvy tvoj.‘ Tamtá zase hovorí: ‚To nie! Tento mŕtvy je tvoj a ten živý môj.‘“ Kráľ prikázal: „Doneste mi meč!“ Priniesli meč pred kráľa. Nato povedal kráľ: „Rozotnite to živé dieťa na dvoje a dajte polovicu jednej i druhej!“ Tu zvolala žena, ktorej ten živý syn patril. Kráľovi povedala, pretože sa v nej ozval materinský súcit k vlastnému synovi: „Pane môj, dajte jej to živé dieťa a nezabíjajte ho!“ Tá druhá však povedala: „Rozotnite ho, nech nebude ani moje, ani tvoje!“ Kráľ rozhodol: „Živé dieťa dajte tejto a nezabíjajte ho! Ona je jeho matka.“ Keď sa celý Izrael dozvedel o rozsudku, ktorý vyniesol kráľ, vážili si kráľa, lebo videli, že pri výkone práva je v ňom Božia múdrosť.
Prvá kráľov 3:1-28 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Šalamún sa dostal do príbuzenstva s faraónom, kráľom Egypta. Vzal si faraónovu dcéru a zaviedol ju do Dávidovho mesta, kým nedokončil stavbu svojho domu, Pánovho domu a múrov okolo Jeruzalema. Lenže ľud obetoval na výšinách, lebo až po tieto dni nebol postavený dom Pánovmu menu. Šalamún miloval Pána a kráčal podľa príkazov svojho otca Dávida. Ibaže aj on obetoval a pálil tymian na výšinách. Tak išiel kráľ do Gabaonu, aby tam obetoval, lebo to bola významná výšina. Šalamún obetoval na tamojšom oltári tisíc celopalov. V Gabaone sa Pán v noci vo sne zjavil Šalamúnovi a Boh povedal: „Žiadaj si, čo ti mám dať!“ Šalamún odpovedal: „Ty si môjmu otcovi Dávidovi preukázal veľkú priazeň, pretože kráčal pred tebou verne, spravodlivo a so srdcom obráteným k tebe. A túto priazeň si mu zachoval, veď si mu dal syna, ktorý sedí na jeho tróne, ako je tomu dnes. Teraz však, Pane, môj Bože, ty si ustanovil svojho sluhu za kráľa namiesto môjho otca Dávida. Ale ja som malý chlapec, neviem, čo si počať. A pritom stojí tvoj sluha uprostred tvojho ľudu, ktorý si si vyvolil, ľudu početného, ktorý pre množstvo nemožno spočítať ani odhadnúť. Daj teda svojmu sluhovi srdce pozorné, aby spravoval tvoj ľud a rozlišoval medzi dobrým a zlým. Veď ktože by (ináč) mohol spravovať tento tvoj početný ľud?“ Pánovi sa páčilo, že si Šalamún žiadal túto vec. Preto mu Boh povedal: „Pretože si si žiadal túto vec a nežiadal si si dlhý vek, ani si si nežiadal bohatstvo, ani si nežiadal život svojich nepriateľov, ale si si žiadal chápavosť, aby si pochopil právo, urobím ti podľa žiadosti: Hľa, dám ti srdce múdre a chápavé, takže tebe podobného nebolo pred tebou a takého, ako si ty, nebude ani po tebe. Ale dám ti aj to, čo si nežiadal, aj bohatstvo, aj slávu, takže ti po všetky tvoje dni nebude podobného medzi kráľmi. A ak zachovávaním mojich ustanovení a mojich príkazov budeš kráčať po mojich cestách, ako kráčal tvoj otec Dávid, dám ti (aj) dlhý vek.“ Keď sa Šalamún prebudil, hľa, bol to iba sen! Potom išiel do Jeruzalema, stal si pred Pánovu archu zmluvy, obetoval celopaly, priniesol pokojné obety a pre celé svoje služobníctvo usporiadal hostinu. V tom čase prišli ku kráľovi dve neviestky a predstúpili pred neho. Jedna zo žien povedala: „S dovolením, pane, ja a táto žena bývame v tom istom dome. I porodila som pri nej v dome. Na tretí deň po mojom zľahnutí porodila aj táto žena. Boli sme spolu a v dome nebol s nami nik cudzí; iba my dve sme boli v dome. V noci zomrel synček tejto ženy, lebo ho priľahla. Vprostred noci vstala, vzala spovedľa mňa môjho syna, keď tvoja služobnica spala, a položila si ho na prsia, svojho mŕtveho syna však položila na moje prsia. Keď som ráno vstala a chcela som nadojčiť svojho syna, bol mŕtvy. Ale keď som sa naň dobre pozrela za vidna, nebol to môj syn, ktorého som porodila.“ Ale druhá žena povedala: „Nie, naopak, živý je môj syn a mŕtvy je tvoj syn.“ A tá zasa vravela: „Nie, ale mŕtvy je tvoj syn a živý je môj syn.“ A dohovárali sa pred kráľom. Nato kráľ povedal: „Táto vraví: »Tento živý je môj syn a mŕtvy je tvoj syn.« A tá hovorí: »Nie, ale mŕtvy je tvoj syn a živý je môj syn.«“ Tu rozkázal kráľ: „Doneste mi meč!“ Doniesli meč pred kráľa a kráľ povedal: „Pretnite živé dieťa na dvoje a dajte polovicu jednej a polovicu druhej!“ Nato žena, ktorej syn bol živý, povedala kráľovi, lebo sa pohla jej láska k vlastnému dieťaťu: „S dovolením, pane! Dajte jej živé dieťa, a nezabíjajte ho!“ Druhá však vravela: „Nech nie je ani moje, ani tvoje! Pretnite!“ Nato sa ozval kráľ a povedal: „Dajte tamtej živé dieťa a nezabíjajte ho, ona je jeho matkou.“ Celý Izrael sa dopočul o rozsudku, ktorý vyniesol kráľ, a báli sa kráľa, lebo vedeli, že je v ňom Božia múdrosť, keď vynáša rozsudok.
Prvá kráľov 3:1-28 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Šalamún sa stal zaťom faraóna, egyptského kráľa. Vzal si jeho dcéru, a kým dokončieval stavbu svojho domu, domu Hospodinovho a hradieb okolo Jeruzalema, priviedol ju do Dávidovho mesta.Ale ľud obetoval na výšinách, lebo do tých čias nebol ešte vybudovaný dom pre Hospodinovo meno.Šalamún miloval Hospodina, chodil podľa príkazov svojho otca Dávida, ale aj on obetoval a kadieval na výšinách. Raz odišiel kráľ do Gibeónu, aby tam obetoval, lebo to bola významná výšina. Šalamún pri tom oltári obetoval tisíc zápalov.V Gibeóne sa Hospodin ukázal Šalamúnovi vo sne, v noci. Boh mu riekol: Žiadaj si, čo ti mám dať!Šalamún odpovedal: Ty si preukázal veľkú priazeň svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, lebo chodil pred Tvojou tvárou vo vernosti, v spravodlivosti a s úprimným srdcom voči Tebe. Zachoval si mu túto veľkú priazeň, keď si mu dal syna, ktorý zasadol na jeho trón, ako je to dnes.Ty, Hospodine, Bože môj, si učinil kráľom svojho služobníka po mojom otcovi Dávidovi. Ja som však mladý človek, neviem vychádzať ani vchádzať.Tvoj služobník je uprostred Tvojho ľudu, ktorý si si vyvolil, mnohého ľudu, ktorý nemožno zmerať ani spočítať pre množstvo.Daj svojmu sluhovi poslušné srdce, aby spravoval Tvoj ľud, aby mohol rozoznávať dobré od zlého, veď kto bude môcť spravovať tento Tvoj mohutný ľud?Pánovi sa zapáčilo, že si Šalamún žiadal toto.Vtedy mu Boh riekol: Pretože si si žiadal toto, a nežiadal si si ani dlhý život, ani bohatstvo, ani životy svojich nepriateľov, ale si si žiadal schopnosť porozumieť a poslúchnuť právo,hľa, učiním podľa tvojej žiadosti. Dávam ti múdre a chápavé srdce, takže tebe rovného nebolo ani pred tebou, ani po tebe nepovstane taký, ako si ty.Dám ti aj to, čo si nežiadal - bohatstvo i slávu - takže za všetkých tvojich čias nebude ti medzi kráľmi nikto rovný.A ak budeš chodiť po mojich cestách, teda budeš zachovávať moje ustanovenia a príkazy, ako chodieval tvoj otec Dávid, predĺžim aj tvoje dni.Nato sa Šalamún prebudil, veď to bol sen. Potom odišiel do Jeruzalema, a keď si zastal pred Pánovou truhlou zmluvy, obetoval spaľované obete, pripravil obete spoločenstva a usporiadal hostinu pre všetkých svojich služobníkov. Vtedy prišli ku kráľovi dve neviestky a postavili sa pred neho.Jedna z nich povedala: Ó, pane môj, ja a táto žena bývame v jednom dome. A ja som porodila pri nej, v dome."Potom, na tretí deň po mojom pôrode, porodila aj táto žena, a boli sme spolu. Nik iný nebol s nami v dome; jedine my dve sme boli v dome."V noci však syn tejto ženy zomrel, lebo ho priľahla.Uprostred noci vstala, a kým tvoja služobnica spala, vzala odo mňa môjho syna, priložila si ho k prsiam, a svojho mŕtveho syna priložila k mojim prsiam.Keď som ráno vstala nakojiť si syna, hľa, bol mŕtvy. Ale keď som sa naň ráno dobre pozrela, nebol to môj syn, ktorého som porodila.Nato druhá žena povedala: Nie! Môj syn je živý, a tvoj syn je mŕtvy. Ale ona hovorila: Nie! Tvoj syn je mŕtvy, a môj živý! Tak sa vadili pred kráľom.Kráľ povedal: Táto vraví: Tento živý je môj syn, a tvoj syn je mŕtvy. Aj druhá tvrdí: Nie! Jej syn je mŕtvy, a môj živý.Kráľ rozkázal: Vezmite meč! Priniesli meč pred kráľa,a ten pokračoval: Rozotnite živé dieťa na dvoje a dajte polovicu jednej a polovicu druhej.Nato žena, ktorej syn bol ten živý, obrátila sa na kráľa, lebo sa pohlo jej vnútro pre jej syna: Ó, pane môj, dajte jej to živé dieťa a nezabíjajte ho! Ale tamtá nástojila: Nech nebude ani moje, ani tvoje! Rozotnite!Vtedy kráľ rozhodol: Dajte tejto živé dieťa a nezabíjajte ho, ona je jeho matka! Celý Izrael sa dopočul o rozsudku, ktorý kráľ vyniesol, a báli sa kráľa, lebo videli, že v ňom je Božia múdrosť na prisluhovanie práva.