Prvá Samuelova 1:1-20
Prvá Samuelova 1:1-20 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Bol akýsi muž z Ramatajim-Cofímu, z Efrajimského pohoria, menom Elkana. Bol synom Jerocháma, syna Elihua, syna Tochua, syna Efraťana Cúfa. Elkana mal dve ženy. Jedna sa volala Anna, druhá Peninna. Peninna mala deti, Anna však bola bezdetná. Elkana chodieval každoročne zo svojho mesta do Šila klaňať sa a obetovať Hospodinovi zástupov. Tam boli Hospodinovými kňazmi Eliho synovia Chofni a Pinchás. Keď raz Elkana prinášal obetný dar, dal z neho po kuse svojej žene Peninne i všetkým jej synom a dcéram. Anne však dal mimoriadny diel, lebo ju miloval, hoci jej Hospodin uzavrel lono. Jej sokyňa ju ustavične urážala a trápila, lebo Hospodin jej uzavrel lono. Tak to bývalo rok čo rok, kedykoľvek Anna putovala do Hospodinovho domu. Peninna ju doháňala až k slzám, takže ani nejedávala. Jej muž Elkana sa spýtal: „Anna, prečo plačeš a neješ? Prečo sa tak trápiš? Nie som ti vzácnejší než desať synov?“ Keď sa raz v Šile najedli a napili, Anna vstala. Kým kňaz Eli sedel na stolci pri verajach Hospodinovho chrámu, ona sa v žalostnom plači modlila k Hospodinovi. Pritom zložila tento sľub: „Hospodin zástupov, ak milostivo pozrieš na trápenie svojej služobnice a rozpomenieš sa na ňu, ak na ňu nezabudneš, ale jej dáš mužského potomka, darujem ho Hospodinovi na celý život a britva sa jeho hlavy nedotkne.“ Keď sa už dlho modlila pred Hospodinom, Eli pozoroval jej ústa. Anna si však hovorila iba v srdci. Keďže sa jej pohybovali len pery a hlas nebolo počuť, Eli ju pokladal za opitú. Eli sa jej spýtal: „Dokedy budeš opitá? Vytriezvi!“ Anna odpovedala: „Nie je to tak, môj pane, som žena, ktorá má dušu plnú bôľu. Nepila som víno ani iný opojný nápoj, iba dušu som si vylievala pred Hospodinom. Nepokladaj svoju služobnicu za ničomnú ženu, lebo čo som doteraz hovorila, pochádzalo z veľkého žiaľu a trápenia.“ Eli na to povedal: „Choď v pokoji. Boh Izraela nech splní tvoju prosbu, s ktorou si sa naňho obrátila.“ Odpovedala: „Kiež tvoja služobnica nájde u teba priazeň.“ Žena potom odišla svojou cestou, zajedla si a tvár už nemala smutnú. Včasráno vstali, vzdali Hospodinovi poctu a vrátili sa domov do Rámy. Potom Elkana poznal svoju ženu Annu a Hospodin sa na ňu rozpomenul. Po nejakom čase Anna počala a porodila syna. Dala mu meno Samuel. Povedala totiž: „Vyprosila som si ho od Hospodina.“
Prvá Samuelova 1:1-20 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Bol akýsi muž z Ramatajim-Cofímu, z Efrajimského pohoria, menom Elkana. Bol synom Jerocháma, syna Elihua, syna Tochua, syna Efraťana Cúfa. Elkana mal dve ženy. Jedna sa volala Anna, druhá Peninna. Peninna mala deti, Anna však bola bezdetná. Elkana chodieval každoročne zo svojho mesta do Šila klaňať sa a obetovať Hospodinovi zástupov. Tam boli Hospodinovými kňazmi Eliho synovia Chofni a Pinchás. Keď raz Elkana prinášal obetný dar, dal z neho po kuse svojej žene Peninne i všetkým jej synom a dcéram. Anne však dal mimoriadny diel, lebo ju miloval, hoci jej Hospodin uzavrel lono. Jej sokyňa ju ustavične urážala a trápila, lebo Hospodin jej uzavrel lono. Tak to bývalo rok čo rok, kedykoľvek Anna putovala do Hospodinovho domu. Peninna ju doháňala až k slzám, takže ani nejedávala. Jej muž Elkana sa spýtal: „Anna, prečo plačeš a neješ? Prečo sa tak trápiš? Nie som ti vzácnejší než desať synov?“ Keď sa raz v Šile najedli a napili, Anna vstala. Kým kňaz Eli sedel na stolci pri verajach Hospodinovho chrámu, ona sa v žalostnom plači modlila k Hospodinovi. Pritom zložila tento sľub: „Hospodin zástupov, ak milostivo pozrieš na trápenie svojej služobnice a rozpomenieš sa na ňu, ak na ňu nezabudneš, ale jej dáš mužského potomka, darujem ho Hospodinovi na celý život a britva sa jeho hlavy nedotkne.“ Keď sa už dlho modlila pred Hospodinom, Eli pozoroval jej ústa. Anna si však hovorila iba v srdci. Keďže sa jej pohybovali len pery a hlas nebolo počuť, Eli ju pokladal za opitú. Eli sa jej spýtal: „Dokedy budeš opitá? Vytriezvi!“ Anna odpovedala: „Nie je to tak, môj pane, som žena, ktorá má dušu plnú bôľu. Nepila som víno ani iný opojný nápoj, iba dušu som si vylievala pred Hospodinom. Nepokladaj svoju služobnicu za ničomnú ženu, lebo čo som doteraz hovorila, pochádzalo z veľkého žiaľu a trápenia.“ Eli na to povedal: „Choď v pokoji. Boh Izraela nech splní tvoju prosbu, s ktorou si sa naňho obrátila.“ Odpovedala: „Kiež tvoja služobnica nájde u teba priazeň.“ Žena potom odišla svojou cestou, zajedla si a tvár už nemala smutnú. Včasráno vstali, vzdali Hospodinovi poctu a vrátili sa domov do Rámy. Potom Elkana poznal svoju ženu Annu a Hospodin sa na ňu rozpomenul. Po nejakom čase Anna počala a porodila syna. Dala mu meno Samuel. Povedala totiž: „Vyprosila som si ho od Hospodina.“
Prvá Samuelova 1:1-20 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Bol istý muž z Ramataim Sofimu, z Efraimského pohoria, menom Elkána, syn Jerohama, syna Eliuho, syna Tóhuho, syna Súfa, Efratejec. Mal dve manželky. Jedna sa volala Anna, druhá Fenena. Fenena mala deti, Anna však nie. Tento muž chodil každý rok zo svojho mesta klaňať sa a obetovať Pánovi zástupov do Šíla, kde boli Pánovými kňazmi Héliho synovia Ofni a Finés. V deň, keď Elkána priniesol obetu, dával svojej manželke Fenene a všetkým jej synom a dcéram čiastky. Anne však dal iba jednu čiastku, zarmútený, lebo Annu miloval, hoci jej Pán uzavrel lono. Jej sokyňa ju neprestajne urážala a roztrpčovala, pretože jej Pán uzavrel lono. Tak to robievala rok po rok; len čo vystúpila do Pánovho domu, urážala ju tak, že ona plakala a nejedla. Ale jej muž Elkána sa jej prihováral: „Anna, prečo plačeš? Čo neješ? A prečo máš zronené srdce? Či som ti ja nie lepší než desať synov?“ Po jedle a nápoji v Šíle vstala (a išla pred Pána). Veľkňaz Héli sedel v kresle pri verajach Pánovho chrámu. Ona sa v trpkosti svojej duše modlila k Pánovi a horko plakala. A urobila takýto sľub: „Pane zástupov, ak láskavo zhliadneš na biedu svojej služobnice a spomenieš si na mňa, ak na svoju služobnicu nezabudneš a dáš svojej služobnici mužského potomka, darujem ho po všetky dni jeho života Pánovi a britva sa jeho hlavy nedotkne.“ Keďže jej modlitba trvala dlho, Héli jej pozoroval ústa. Anna si totiž hovorila v srdci, iba pery sa jej pohybovali, ale jej hlas nebolo počuť, takže Héli ju pokladal za opitú. Preto ju Héli oslovil: „Dokedy budeš opitá? Vytriezvejže už!“ Anna mu odvetila: „Nie, môj pane! Som žena, ktorá má ťarchu na duši. Víno a opojný nápoj som nepila, len dušu som si vyliala pred Pánom. Nepokladaj svoju služobnicu za beliálovu dcéru, lebo som od prekypujúcej bolesti a trpkosti hovorila tak dlho!“ Nato jej Héli povedal: „Choď v pokoji a Boh Izraela nech splní tvoju prosbu, ktorú mu predkladáš!“ Povedala mu: „Kiežby tvoja služobnica našla milosť v tvojich očiach!“ Žena potom išla svojou cestou, jedla a tvár už nemala zronenú. Ráno potom vstali, poklonili sa pred Pánom, vrátili sa a prišli domov do Rámy. Tu Elkána poznal svoju manželku Annu, Pán si na ňu spomenul a kým uplynul rok, Anna počala a porodila syna a dala mu meno Samuel, lebo: „Od Pána som ho vyprosila.“
Prvá Samuelova 1:1-20 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Bol istý muž z Ramátajim Cófímu, z Efrajimského pohoria, menom Elkána, syn Jerócháma, syna Elihúa, syna Tóchúa, syna Cúfa Efratského.Mal dve ženy: jedna sa volala Anna a meno druhej bolo Peninná. Peninná mala deti, Anna bola bezdetná."Ten muž chodieval každoročne zo svojho mesta do Šíla klaňať sa a obetovať Hospodinovi mocností; tam boli kňazmi Hospodinovými dvaja synovia Élího: Chofní a Pinchás."V ten deň, keď Elkána prinášal obeť, dal z nej čiastku svojej žene Peninne i všetkým jej synom a dcéram.Anne však dal dvojnásobný diel, lebo Annu miloval, i keď jej Hospodin zavrel lono.Pritom ju veľmi trápila jej sokyňa a podpichovala ju, pretože jej Hospodin zavrel lono."Tak to bolo z roka na rok; kedykoľvek išla do domu Hospodinovho, táto ju tak sužovala, že plakávala a nejedávala."Vtedy jej muž Elkána vravel: Anna, prečo plačeš? A prečo neješ? Prečo ti je srdce smutné? Nie som ti ja lepší ako desať synov? "Keď sa v Šíle najedli a napili, Anna vstala a predstúpila pred Hospodina; zatiaľ kňaz Éli sedel na stolci pri dverách chrámu Hospodinovho."Ona, roztrpčená v duši, sa modlila k Hospodinovi a veľmi plakala.I urobila takýto sľub: Hospodine mocností, ak vzhliadneš na trápenie svojej služobnice a rozpomenieš sa na mňa, ak nezabudneš na svoju služobnicu, ale dáš jej mužského potomka, oddám ho Tebe, Hospodine, po všetky dni jeho života, a britva sa nedotkne jeho hlavy.Keď sa už dlho modlila pred tvárou Hospodinovou, Éli pozoroval jej ústa.Anna si však hovorila v srdci: len pery sa jej chveli, ale hlas jej nebolo počuť, preto ju Éli pokladal za opitú.Povedal jej Éli: Dokedy sa budeš ešte správať ako opitá? Preber sa zo svojho opilstva."Anna odpovedala takto: Nie, pane môj, som žena, ktorej je ťažko na duši; nepila som ja víno ani iný opojný nápoj, ale vylievala som si dušu pred Hospodinom."Nepokladaj svoju služobnicu za naničhodnicu, lebo od veľkého žiaľu a zármutku hovorila som až doteraz.Nato jej Éli odpovedal: Choď v pokoji a Boh Izraela nech ti splní to, o čo si Ho prosila.Ona odpovedala: Kiež tvoja služobnica nájde milosť v tvojich očiach! Nato žena odišla svojou cestou, zajedla si a jej tvár už nebola smutná. Včasráno vstali, poklonili sa pred Hospodinom a vracajúc sa, prišli domov do Rámy. Potom Elkána poznal svoju ženu Annu a Hospodin sa na ňu rozpomenul.Po určitom čase počala, porodila syna a dala mu meno Samuel, lebo povedala: Vyprosila som ho od Hospodina.