Marek 10:1-31
Marek 10:1-31 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Potom sa odtiaľ odobral a odišiel do judského kraja a za Jordán. Znova sa k nemu schádzali zástupy a on ich opäť učil, ako mal vo zvyku. Tu prišli farizeji a skúšali ho otázkou, či je mužovi dovolené prepustiť manželku. Odpovedal im: „Čo vám prikázal Mojžiš?“ Odpovedali: „Mojžiš dovolil napísať prepúšťací list a prepustiť ju.“ Ježiš im však povedal: „Takéto ustanovenie vám napísal pre tvrdosť vášho srdca. No už na začiatku ich Boh stvoril ako muža a ženu. Preto opustí človek svojho otca i matku a priľne k svojej žene a budú dvaja jedno telo. Takže potom už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje.“ V dome sa ho na to učeníci znovu pýtali. Povedal im: „Kto by prepustil svoju manželku a vzal si inú, cudzoloží. Podobne cudzoloží manželka, ktorá svojho muža opustí a vydá sa za iného.“ K Ježišovi prinášali deti, aby sa ich dotkol. Učeníci im však dohovárali. Keď to Ježiš zbadal, rozhorčil sa a povedal im: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Amen, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“ A bral ich do náručia, kládol na ne ruky a požehnával ich. Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, padol pred ním na kolená a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?“ Ježiš mu odpovedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden — Boh. Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca a svoju matku!“ On mu však povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“ Vtedy sa Ježiš naňho s láskou zahľadel a povedal mu: „Jedno ti chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ Po týchto slovách mládenec zosmutnel a zarmútený odišiel, lebo mal mnoho majetku. Ježiš sa rozhliadol po svojich učeníkoch a povedal im: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú bohatstvo!“ Učeníci sa zarazili nad jeho slovami, ale Ježiš im povedal ešte raz: „Deti, ako ťažko je vojsť do Božieho kráľovstva! Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako vojde bohatý do Božieho kráľovstva.“ Oni ešte viac užasli a medzi sebou si hovorili: „Kto potom môže byť spasený?“ Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie; lebo Bohu je všetko možné.“ Tu sa ozval Peter: „Pozri, my sme opustili všetko a nasledovali sme ťa.“ Ježiš odpovedal: „Amen, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustil dom, bratov alebo sestry, matku alebo otca, deti alebo polia pre mňa a pre evanjelium, aby nedostal teraz v tomto čase stonásobne viac: domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život. Mnohí prví budú poslední a poslední budú prví.“
Marek 10:1-31 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Potom sa odtiaľ odobral a odišiel do judského kraja a za Jordán. Znova sa k nemu schádzali zástupy a on ich opäť učil, ako mal vo zvyku. Tu prišli farizeji a skúšali ho otázkou, či je mužovi dovolené prepustiť manželku. Odpovedal im: „Čo vám prikázal Mojžiš?“ Odpovedali: „Mojžiš dovolil napísať prepúšťací list a prepustiť ju.“ Ježiš im však povedal: „Takéto ustanovenie vám napísal pre tvrdosť vášho srdca. No už na začiatku ich Boh stvoril ako muža a ženu. Preto opustí človek svojho otca i matku a priľne k svojej žene a budú dvaja jedno telo. Takže potom už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje.“ V dome sa ho na to učeníci znovu pýtali. Povedal im: „Kto by prepustil svoju manželku a vzal si inú, cudzoloží. Podobne cudzoloží manželka, ktorá svojho muža opustí a vydá sa za iného.“ K Ježišovi prinášali deti, aby sa ich dotkol. Učeníci im však dohovárali. Keď to Ježiš zbadal, rozhorčil sa a povedal im: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Amen, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“ A bral ich do náručia, kládol na ne ruky a požehnával ich. Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, padol pred ním na kolená a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?“ Ježiš mu odpovedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden — Boh. Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca a svoju matku!“ On mu však povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“ Vtedy sa Ježiš naňho s láskou zahľadel a povedal mu: „Jedno ti chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, daj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ Po týchto slovách mládenec zosmutnel a zarmútený odišiel, lebo mal mnoho majetku. Ježiš sa rozhliadol po svojich učeníkoch a povedal im: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú bohatstvo!“ Učeníci sa zarazili nad jeho slovami, ale Ježiš im povedal ešte raz: „Deti, ako ťažko je vojsť do Božieho kráľovstva! Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako vojde bohatý do Božieho kráľovstva.“ Oni ešte viac užasli a medzi sebou si hovorili: „Kto potom môže byť spasený?“ Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie; lebo Bohu je všetko možné.“ Tu sa ozval Peter: „Pozri, my sme opustili všetko a nasledovali sme ťa.“ Ježiš odpovedal: „Amen, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustil dom, bratov alebo sestry, matku alebo otca, deti alebo polia pre mňa a pre evanjelium, aby nedostal teraz v tomto čase stonásobne viac: domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život. Mnohí prví budú poslední a poslední budú prví.“
Marek 10:1-31 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Vstal a odišiel odtiaľ do judejského kraja za Jordánom. Opäť sa k nemu zišli zástupy a on ich zasa ako zvyčajne učil. I pristúpili farizeji a pokúšali ho. Pýtali sa ho, či smie muž prepustiť manželku. On im odpovedal: „Čo vám prikázal Mojžiš?“ Oni vraveli: „Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť.“ Ježiš im povedal: „Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie. Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu. Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“ Doma sa ho učeníci znova na to pýtali. On im povedal: „Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží.“ Tu mu prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali. Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“ Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich. Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“ Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý jedine Boh. Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!“ Ale on mu povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“ Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok. Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!“ Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: „Kto potom môže byť spasený?“ Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.“ Tu sa ozval Peter: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou.“ Ježiš povedal: „Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry, alebo matku a otca, alebo deti, alebo polia, aby nedostal stonásobne viac; teraz, v tomto čase, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život. A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.“
Marek 10:1-31 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Keď sa odobral odtiaľ, prišiel do končín Judska a na druhú stranu Jordánu. Opäť sa zhromaždili k Nemu zástupy a On ich podľa svojho zvyku zase vyučoval.I pristúpili farizeji a pokúšajúc Ho, spýtali sa: Či je mužovi dovolené prepustiť manželku?Odpovedal im: Čo vám prikázal Mojžiš?A oni povedali: Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť ju.Ale Ježiš im povedal: Pre tvrdosť vášho srdca napísal vám to prikázanie.Od počiatku stvorenia však stvoril ich [Boh] ako muža a ženu.Preto opustí človek otca i matku [a bude sa pridŕžať svojej manželky],"a budú dvaja jedno telo; takže už nie sú dve telá, ale jedno."Čo teda Boh spojil, človek nerozlučuj! Keď prišli do domu, znovu sa Ho učeníci na to spytovali.Povedal im: Kto by prepustil svoju ženu a vzal si inú, cudzoloží s ňou.A ak ona prepustí muža a vydá sa za iného, cudzoloží tiež. "Prinášali k nemu deti, aby sa ich dotýkal; ale učeníci im dohovárali."Keď to Ježiš videl, namrzel sa a povedal im: Dovoľte deťom prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie.Veru vám hovorím: Kto neprijme kráľovstvo Božie ako dieťa, nikdy nevojde doň.A bral ich do náručia, kládol ruky na ne a požehnával ich. Keď vyšiel na cestu, pribehol ktosi k Nemu, a padnúc pred Ním na kolená, spýtal sa Ho: Čo robiť, dobrý Majstre, aby som bol dedičom večného života?Ježiš mu povedal: Čo ma menuješ dobrým? Nikto nie je dobrý, jedine Boh.Poznáš prikázania: Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, nepoškodíš, cti si otca i matku:Odpovedal Mu: Majstre, toto všetko som zachovával od mladosti."Tu sa Ježiš zahľadel na neho, zamiloval si ho a povedal mu: Jedno ti chýba: choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi; potom príď [vezmi kríž] a nasleduj ma."Ale on sa zarmútil pre tú reč, a odišiel smutný, lebo mal mnoho majetku. Poobzeral sa teda Ježiš a povedal svojim učeníkom: Ako ťažko vojdú do kráľovstva Božieho tí, čo majú majetky!Učeníci však žasli nad Jeho slovami. Ale Ježiš im znova odpovedal: Deti moje, ako ťažko je vojsť do kráľovstva Božieho [tým, čo dúfajú v majetok].Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do kráľovstva Božieho.Oni ešte väčšmi užasli a hovorili medzi sebou: Kto teda môže byť spasený?"Ježiš sa zahľadel na nich a povedal: U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha; lebo u Boha je všetko možné. "Tu prehovoril Peter: Ajhľa, my sme všetko opustili a nasledovali sme Ťa!Ježiš odvetil: Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustil dom alebo bratov alebo sestry, alebo matku alebo otca alebo deti, alebo pole pre mňa a pre evanjelium,žeby nedostal sto razy toľko: teraz v tomto veku - keď aj s prenasledovaním - domy a bratov a sestry a matky a deti a pole, v budúcom veku však večný život.Mnohí prví budú poslední a poslední prví.