Mark 10

10
Bapag reakʼ sikhạuna
(Mathae 5.31,32; 19.1-10; Luk 16.18)
1Jisu do ona jaega khon uṭhạukate Jihudạ Prodes ar Jordan gaḍa hanasae parom calaoena. Ar gadel hoṛ do arhõ uni ṭhen hecʼkateko jarwayena. Unre uni do acʼakʼ cạli leka cetʼakoe ehopʼena. 2Un jokhecʼ adom Phạrusiko do hecʼkate Jisu biḍạue lạgitʼko kulikedea, “Moseyakʼ ạn lekate jãhãe hoṛ rinicʼtetʼe bạgiye do ganokʼtaea se baṅa?”
3Jisui metatʼkoa, “Mose do cetʼ hukume em akawatʼpea?”
4 # Bib 24.1-4; Mat 5.31 Onkoko menkeda, “Bapag dolel olaete bạgiye reakʼe hukum akada.”
5Jisui metatʼkoa, “Apeakʼ keṭecʼ mon iạte Mose do noa hukume olatʼpe tahẽkana. 6#Gen 1.27; 5.2 Menkhan noa hõ ol menakʼa, sirjon reakʼ etohopʼre ‘Isor do herel ar maejiukategeye sirjạuketʼkinạ. 7#Gen 2.24 Ona iạte manwa do eṅgat-apat bạgikate acʼren bạhu tulucʼ mitʼakane tahena, 8ar unkin do mitʼ hoṛmokin hoyokʼa.’ Onate ar bar hoṛ dokin baṅkana menkhan mitʼ hoṛmo kanakin. 9Onate Isor okae joṛao mitʼakatʼ manwa do ona aloe topagma.”
10Ona tayom oṛakʼteko boloyen khan celako do arhõ ona reaṅko kulikedea. 11#Mat 5.32; 1 Kor 7.10,11 Unreye metatʼkoa, “Jãhãege acʼren bạhu bạgikate eṭakʼ maejiue baplaye uni do acʼren bạhuttetʼ upạrteye laṭghaṭeda. 12Ar bạhu hõ hereltetʼ bạgikate eṭakʼ hoṛ ṭhene jãwãelen khan enḍekhan uni hõe laṭghaṭa.”
Probhu Jisu ar kạṭicʼ gidrạko
(Mathae 19.13-15; Luk 18.15-17)
13Ado kạṭicʼ gidrạko Jisu ṭhenko ạguketʼkoa jemon uni do capokateye bhorako. Menkhan celako do onkoko dhomkaoketʼkoa. 14Jisu do ona ńelkate bae kusilente celakoe metatʼkoa, “Kạṭicʼ gidrạko iń ṭhen hecʼ ocoakope, alope manakoa; ente Isorakʼ raj do nonkankoakʼ kangea. 15#Mat 18.3 Sạrigeń metapekana, okoe kạticʼ gidrạko leka Isorakʼ raj bae ataṅ, uni do okalekate hõ, Isorakʼ rajre bae bolo daṛeakʼa.”
16Ona tayom Jisu do onko kạṭicʼ gidrạkoe hoborketʼkoa ar bohokʼre capokateye bhoratʼkoa.
Mitʼṭen kisạ̃ṛ hoṛ
(Mathae 19.16-30; Luk 18.18-30)
17Jisu do arhõ horteye oḍok calakʼkan tahẽkanre mitʼṭen hoṛ do uni ṭhene ńir hecʼena ar ikhuṛumenteye menkeda, “E Guru, am do mitʼṭen bhage hoṛ kanam. Lạiyạńme, jaejug jion ńam lạgitʼ iń do cetʼiń cekaea?”
18Jisu do uniye metadea, “Cedakʼ bhage dom mitạńkana? Isor chaḍa ar okoe hõ bhage do bạnukʼkoa. 19#Exo 20.13; Bib 5.17; Exo 20.14; Bib 5.18; Exo 20.15; Bib 5.19; Exo 20.16; Bib 5.20; Exo 20.12; Bib 5.16 Hukumko mam baḍaege, ‘alom khũna, alom laṭghaṭa, alom kombṛoya, eṛe goha alom ema, alom ṭhokakoa, ar gogo-babam manotkinạ.’ ”
20Uni hoṛe menkeda, “E Guru, gidrạ khonge noako joto doń manao ạguiyeda.”
21Jisu do uniye beṅgetʼadea ar dulạṛ salakʼe metadea, “Mitʼṭecʼ jinis dom bạki oṭo akawada. Do calakʼme, ar oka menakʼtam ona ạkhrińkate reṅgecʼ orecʼko dan akome. Onate sermare dhonem ńama. Ar inạ tayom do hecʼkate ińren cela hoyokʼme.”
22Noa katha ańjomkate uni hoṛ doe mirluṅena. Uni do ạḍi utạr dhon tahẽkantaete bhabnakateye ruạṛ calaoena.
23Unre Jisu do beṛhaete beṅgetʼ ạcurkate acʼren celakoe metatʼkoa, “Kisạ̃ṛko lạgitʼ serma rajte bolokʼ do muskilgea!”
24Khan celako do Jisuakʼ noa katha ańjomteko hahaṛayena. Jisu do arhõe metatʼkoa, “E bachako, okoe dhon-duribreko bhorsakʼkan onko lạgitʼ Isorakʼ rajte bolokʼ do muskilgea. 25Kisạ̃ṛ hoṛ Isorakʼ rajte bolokʼ khon sui bhugạkʼte ũṭe bolo tabokʼge algawa.”
26Noa iạte celako do arhõko bhaṛoyente ako talare memenko ehopʼena, “Enḍekhan kại khon do okoeye bańcao daṛekokʼa?”
27Jisu do beṅgetʼatʼkoteye metatʼkoa, “Manwa hotete baṅ hoydaṛeakʼre hõ, Isor ṭhen bin leṭejokʼakʼ do bạnukʼa; uni ṭhen do sanamakʼge hoyokʼa.”
28Patras do uniye metadea, “Ńelme, ale do jotowakʼ bạgikate amren celale hoyakana,”
29Jisui roṛ ruạṛatʼkoa, “Sạrigeń metapekana, jãhãege iń ar Isorakʼ bhage sombat iạte oṛakʼ duạr se boehako se miserako se eṅgat se apat se gidrạko se ot baṛgekoe bạgi oṭoakatʼ, 30uni do niạ purire mitʼ sae doboṛ ḍher oṛakʼ-duạr, boeha-misera, eṅgat-apat, gidrạko ar ot-baṛgekoe ńama ar ona são sãote uni doe santao ocokʼa; ar hana purire do jaejug jione ạidạri joṅa. 31#Mat 20.16; Luk 13.30 Menkhan okoe lahare menakʼko onko modren ḍherkogeko tayomokʼa ar okoe tayomre menakʼko onko modren ḍherkogeko lahakʼa.
Arhõ acʼakʼ gujukʼ reakʼ kathae lại lahayetʼ
(Mathae 20.17-19; Luk 18.31-34)
32Inạ tayom Jisu ar acʼren celako do Jerusalem horteko rakapʼ calaoena. Ar Jisu do onko laha lahateye calakʼkan tahẽkana; ar celako do hahaṛakʼ tulucʼ uni sãoteko calakʼkan tahẽkana ar okoeko hoṛ uniko pańja idiyede tahẽkan onko doko botorokʼkan tahẽkana. Jisu do acʼren gelbar celako mitʼ secʼe hoho begarketʼkote acʼre hoyokʼ lạgidokʼ reakʼ katha lại akoe ehopʼkeda. 33Uni doe metatʼkoa, “Ńelpe, Jerusalemte bon calakʼ kana. Onḍe Manwa Hopon do maraṅ naekeko ar sostor baḍaeko ṭhenko soprotea. Onko do gujukʼ lek kanae menteko bicạr dusiyea ar boṅgan hoṛ jạtrenkoakʼ tireko soprotea. 34Ar boṅgan hoṛ jạtrenko do uniko nisṛạuea ar hoṛmoreko thoaea ar cạbuk baṛakateko gojea. Ar pe mãhã hilokʼre uni do arhõe jiwetʼ beredokʼa.”
Jakob ar Johanakʼ nehõr
(Mathae 20.20-28)
35Ado Sabdaeren hopon Jakob ar Johan do Jisu ṭhen hecʼkatekin menkeda, “E Guru, ạlińakʼ menjoṅakʼ do noage, ạliń okaliń koeme am do onagem onkawạlińa.”
36Jisui metatʼkinạ, “Iń do aben lạgitʼ cetʼiń cekaea? Ar cetʼben khojkana?”
37Unkin dokin menkeda, “Am do tinre ṭhonokantem rajokʼa unre ạliń modre mitʼ hoṛ do amakʼ jojomsa aṛere ar mitʼ hoṛ do amakʼ leṅgasa aṛere jemon liń duṛupʼ daṛeakʼ.”
38 # Luk 12.50 Jisui metatʼkinạ, “Okaṭakʼ ben khojkan, ona do baben baḍaea. Oka duk reakʼ bạṭireń ńũi lạgidokʼ kan ona do cetʼ ben ńũ daṛeakʼgea? Se oka bạptismateń bạptis lạgidokʼkan ona do cetʼ ben ataṅ daṛeakʼgea?
39Metadeakin, “Hẽ daṛeakʼgea liń.”
Unre Jisui metatʼkinạ, “Iń oka duk reakʼ bạṭireń ńũi aben hõ ona reaṅ ben ńũiya, ar oka bạptismań ataṅ, aben hõ ona ben ataṅa, 40menkhan ińakʼ jojomsa ar leṅgasare duṛupʼ ben reakʼ ektiạri do bạnukʼtińa. Onako jaega do okoe lạgitʼ tear akan eken onkogeko ńama.”
41Ar onko gel celako do noa katha ańjomkate Jakob ar Johan upạrte ạḍiko edreyena. 42#Luk 22.25,26 Unre Jisu do sanamko mitʼ domte hohoatʼkoteye metatʼkoa, “Baḍaegeape, boṅgan hoṛ jạtkoren do disạm cakʼlaokoge onkoren Probhuko hoyokʼ kana ar onkoren mukhiyạkoge onko cetanre ektiạriko calaoeda. 43#Mat 23.11; Mrk 9.35; Luk 22.26 Menkhan apeko talare onka hoyokʼ do lek baṅkana, bickom ape modre jãhãege maraṅ hoyokʼe menjoṅkan khan uni do aperen sapʼdapʼicʼe hoyokʼma, 44Ar jãhãe pạhilicʼ hoyokʼe menetʼ khan uni do jotokoren golame hoyokʼma. 45Disạipe, Manwa Hopon do sapʼsor ocokʼ lạgitʼ do baṅ bickom sapʼ sosorgeye hecʼakana ar ạḍi utạr hoṛkoakʼ chaḍaokʼ reakʼ dam lekate onkoakʼ jiwi bodolte acʼakʼ jiwi emokʼgeye hecʼakana.”
Kãṛã Bạrtimại bogeyen
(Mathae 20.29-34; Luk 18.35-43)
46Ado Jisu ar uniren celako do Jerikho nagrahateko calaoena. Ar celako ar gadel hoṛko sãote nagraha khone oḍok calakʼkan tahẽkanre Timạiren hopon Bạrtimại ńutuman mitʼṭen kãṛã kokoe hoṛ do hor aṛereye duṛupʼ akan tahẽkana. 47“Ar Nasaretren Jisu,” kanae menteye ańjomketʼ khan ãṭ aṛaṅte hohoye ehopʼena, “E Dạudren hopon Jisu, dayawạńme.”
48Noate ḍher hoṛge uniko dhomkaokedete thir hapekokʼko metadea, menkhan uni do artetʼge ãṭ aṛaṅte hohoateye menkeda, “E Dạudren hopon Jisu mãyãwạńme baṛe.”
49Jisu do teṅgoyenteye metatʼkoa, “Uni hohowaepe.”
Khan uni kãṛã hoṛ hohoadeteko metadea, “Alom botorokʼa ma beretʼme. Uni do ame hohowam kana.” 50Unre uni do acʼakʼ oyon kicricʼ capatʼ giḍikatʼteye don beretʼena ar Jisu ṭhene hecʼena.
51Jisu do uniye kulikedea, “Am lạgitʼ cetʼ iń cekaea? Ar cetʼem khojkana?”
Kãṛã hoṛe menkeda, “E Probhu, jemoniń ńeńel.”
52Jisui menkeda, “Do calakʼme, am do pạtiạu akantem bogeyena.”
Uni hoṛ do unrege ńeńele ehopʼena ar horteye pańja idikedea.

Currently Selected:

Mark 10: SBT

ማድመቅ

ያጋሩ

ኮፒ

None

ያደመቋቸው ምንባቦች በሁሉም መሣሪያዎችዎ ላይ እንዲቀመጡ ይፈልጋሉ? ይመዝገቡ ወይም ይግቡ