Mark 9

9
1Ona tayom Jisu do celakoe metatʼkoa, “Sạrigeń metapekana, nonḍe teṅgo akanko modre nonkan hoṛ menakʼkoa one onko do Isorakʼ raj daṛe salakʼ hijukʼ ạuriko ńel hạbicʼ okalekate hõ bako gujukʼa.”
Jisu borone pheraokʼkan
(Mathae 17.1-13; Luk 9.28-36)
2 # 2 Pat 1.17,18 Noa turui din tayom Jisu do Patras, Jakob ar Johan soṅgekate mitʼṭecʼ usul buruteye rakapʼ calaoena. Ar onko samaṅreye eṭakʼ boronena. 3Uniyakʼ kicricʼko do nonka pĩṛĩtʼ pĩṛĩtʼ ponḍena je, dhạrtiren okoe dhubi hõ onka do ohoe ponḍ oco daṛekea. 4Onko do Eliạ ar Mose onḍeko ńelketʼkinạ. Unkin do Jisu sãotekin galmarao kan tahẽkana.
5Unre Patras do Jisui metadea, “E Guru, ale nonḍe menakʼle do, bhagege hoyakana. Nonḍe pea kumbạ oṛakʼle benaoa, mitʼṭecʼ do am lạgitʼ, mitʼṭecʼ do Mose lạgitʼ ar mitʼṭecʼ do Eliạ lạgitʼ.”
6Patras do cetʼe mena mente bae bujhạulakʼa, ente onko do ạḍi botor caṛhaoatʼko tahẽkana. 7#Mat 3.17; Mrk 1.11; Luk 3.22 Ar ona jokhecʼ mitʼṭecʼ rimil do rakapʼ hecʼente onkoe umul esetʼketʼkoa, ar ona rimil khon noa katha ańjomena, “Nuige ińren dulạṛiạ Hopon, uniyakʼ ańjomtaepe.”
8Celako do beṛhaeteko beṅgetʼ ạcurketʼ khan eken Jisu eskargeko ńel ńamkedea. 9Ado buru khonko pheḍ hijukʼkan tahẽkanre Jisu do onkoe hukumatʼkoa, “Okape ńelketʼ, ona do Manwa Hopon gocʼko khon ạuriye jiwetʼ beredokʼ hạbicʼ okoe hõ alope lạiyakoa.”
10Celako do Jisuakʼ hukumko bataoketʼtaea, menkhan gocʼko khon jiwetʼ beredokʼ reakʼ mane cetʼkana mente ona do ako akore galmaraoko ehopʼena. 11#Mal 4.5; Mat 11.14 Onko do Jisuko kulikedea, “Sostor baḍaeko do cekateko meneda, pạhilre Eliạ hijukʼ reakʼ jạruṛ menakʼtaea mente?
12Jisui roṛ ruạṛatʼkoa, “Noa katha do sạrikangea je, pạhilre Eliại hijukʼa ar sanamakʼ do lahate lekae teṅgo aroya. Menkhan Manwa Hopon reaṅ sonot sostorre cekate baṅ olakan, uni do ạḍi okocʼ duk jojom hoyokʼtaea ar hoṛko do uniko nihạ̃tea? 13Menkhan ińiń metapekana, Eliạ reaṅ sonot sostorre okaleka ol akan onkage uni doe hecʼlena, ar hoṛko do unire akoakʼ sana lekako kạmikeda.”
Bạṛicʼ Jiue capaṛ akawade koṛae bogeyen
(Mathae 17.14-23; Luk 9.37-45)
14Jisu ar onko pea cela do eṭakʼ celako ṭhenko ruạṛ hecʼen khan, beṛhaete gadel hoṛ jarwa akan ar adom sostor baḍaeko do onko tulucʼ reṭe peṭekʼ kanko ńelketʼkoa. 15Ar hoṛko do Jisuko ńelkede khan ạḍitetʼko hahaṛayena ar ńir senkateko joharadea. 16Jisu do sostor baḍaekoe kuliketʼkoa, “Onko tulucʼ cetʼ reaṅpe reṭepeṭekʼ kana?”
17Gadel hoṛ bhitri khon mitʼ hoṛe roṛ ruạṛkeda, “E Guru, ińren koṛa am ṭheniń ạgu akadea. Unire do mitʼṭen guṅgạ jiuge menaea. 18Ar uni tinreye sabea unre uni do otreye tawakʼ bhindạṛea. Ar moca photo photokʼtaea are togocʼ ḍaṭaea. Iń do amren celako uni jiu oḍok giḍiye lạgitʼ iń nehõratʼko tahẽkan a, menkhan bako daṛeada.”
19Unre Jisui metatʼkoa, “E bepạtiạuko! Ar tinạkʼ din ape sãoteń tahena? Ar tinạkʼ iń sahaokatapea? Dini iń ṭhen ạguiyepe.”
20Ado uni ṭhenko ạgukedea. Unre bạṛicʼ jiu do Jisui ńelkede khan koṛaye mocṛa mucṛikedea. Ar otreye bhindạṛkedete moca do photo photoyentaea ar guṛdạukʼe ehopʼena. 21Jisu do uniren apattetʼe kulikedea, “Tinạkʼ din khone nonka akana?”
Uni doe menkeda, “Gidrạ khonge. 22Bạṛicʼ jiu do goje lạgitʼte jaoge seṅgelre ar dakʼreye giḍi akadea. Ado jãhãnakʼem daṛeakʼ khan dayakate onkaeme.”
23Jisui menkeda, “‘Daṛeakʼ khan,’ noa katha reakʼ mane do cetʼkana? Okoeye pạtiạukʼ uni lạgitʼ do jotoge hoedaṛeakʼa.”
24Unre gidrạren apat do ãṭ aṛaṅateye menkeda, “Iń doń pạtiạukʼ kangea; ar ńit hõ ińre oka bepạtiạu menakʼ ona baṛe ocokʼ kạtińme.”
25Ado gadel hoṛ ńir hijukʼkane ńelketʼko khan Jisu do bạṛicʼ jiu dhomkao kedeteye metadea, “E kala ar guṅgạ jiu, hukumam kạnạń uni khon oḍok calakʼme; ar tishõ unire alom bolo ruạṛokʼa.”
26Unre bạṛicʼ jiu do kikiạuate koṛae mocṛa mucṛikedea ar uni khone oḍok calaoena. Onate koṛa do gocʼicʼ lekae ńelente ḍher hoṛgeko menkeda, “Uni doe gocʼena.” 27Menkhan Jisu do ti sapʼkateye beretʼkede khane teṅgoyena.
28Inạ tayom Jisu do oṛakʼ bhitriteye boloyena. Unre celako do hape hapete hecʼkateko kulikedea, “Cekate ale do bale oḍok daṛeadea?”
29Jisui metatʼkoa, “Nui jạtrenko do koejoṅ begor ar cetʼte hõ ohoko oḍoklena.”
Jisu do acʼakʼ gujukʼ reakʼ arhõe lại dohṛayetʼ
(Mathae 17.22,23; Luk 9.43-45)
30Tayomte onko do ona jaegako bạgiyatʼe Gạlil Prodes talateko parom calaoena. Uni doe menjoṅkan tahẽkana okoe hõ jemon aloko baḍaeye okateye calakʼkana mente, 31ente unre uni do acʼren celakoe cetʼakokan tahẽkana, are lại akokan tahẽkana, “Manwa Hopon do hoṛkoakʼ tireko soprotea. Arko gojea ar pe din hilokʼre uni do arhõe jiwetʼ beredokʼa.”
32Menkhan celako do Jisuakʼ katha reakʼ mane bako bujhạu daṛeada ar kuliye hõko botorena.
Okoeye maraṅa?
(Mathae 18.1-5; Luk 9.46-48)
33Ona tayom Jisu ar acʼren celako do Kapharnạhumteko calaoena. Ar Jisu oṛakʼ bhitriteye boloyen khan celakoe kuliketʼkoa, “Horre cetʼ iạtepe reṭe peṭekʼkan tahẽkana?”
34 # Luk 22.24 Celako do thirgeko tahẽyena, ente joto khon maraṅicʼ doe okoekana menteko reṭe peṭekʼkan tahẽkana. 35#Mat 20.26,27; 23.11; Mrk 10.43,44; Luk 22.26 Jisu doe duṛupʼena ar onko gelbar celako acʼ ṭhen hohowatʼkoteye metatʼkoa, “Jãhãe pạhilicʼ hoyokʼe menetʼ khan uni do jotoko khon tayomre tahen hoyokʼtaea ar sanamkoren sapʼdapʼicʼ hoyokʼ jạruṛtaea.”
36Uni do mitʼṭen gidrạ onko samaṅreye teṅgokedea. Ar hoborkedeteye metatʼkoa, 37#Mat 10.40; Luk 10.16; Jhn 13.20 “Jãhãege nonkan kạṭicʼ gidrạ iń ńutumteye ataṅe uni do ińgeye ataṅińạ, ar okoe ińe ataṅiń uni do eken iń do baṅ, menkhan kol akadińicʼgeye ataṅedekana.”
Acʼ upạrte baṅkanko
(Mathae 10.40-42; Luk 9.48-50)
38Johan do Jisui metadea, “E Guru, mitʼṭen hoṛ do am ńutumte bạṛicʼ jiukoe oḍok giḍiyetʼkokanle ńelkede khan uni dole manakadea, ente abo dolren doe baṅkana.”
39Jisui menkeda, “Alope manayea. Jãhãege iń ńutumte hahaṛawakʼko kạmi tayom iń upạrte bạṛicʼakʼ do ohoe roṛ daṛelea, 40#Mat 12.30; Luk 11.23 ente okoe abo upạrteye baṅkan, uni do abo secʼren kangeae. 41#Mat 10.42 Sạrigeń metapekana, Mạsiren hoṛpe hoyakante jãhãege iń ńutumte mitʼ bạṭi dakʼe ńũ ocope, enḍekhan uni do oka lekate hõ acʼakʼ kuṛại do ohoe atʼletaea.
Kại reaṅ cehaona
(Mathae 5.13-16; 18.6-9; Luk 14.34-35; 17.1-2)
42“Ińreko pạtiạu akan noko kạṭicʼko modren mitʼ goṭen jãhãege kại horteye idiye enḍekhan uni do hoṭokʼre jante dhiri tolaete doreãore khadle giḍikaege uni lạgitʼ bhage hoyokʼa. 43#Mat 5.30 Amakʼ ti kại horteye or idime khan ona do samakʼ giḍikakʼme. 44Ente banar ti tahentam tulucʼ noroktem calakʼ khon boroṅ ṭhunṭạge jiontem bolokʼ do am lạgitʼ bhagea. 45Ona norok reakʼ seṅgel do tishõ baṅ ĩṛĩjokʼa. 46Amakʼ jaṅga kại horteye ạyur idime khan ona hõ samakʼ giḍikakʼme. Ente banar jaṅga tahentam tulucʼ noroktem calakʼ khon leḍhage jiontem bolokʼ do am lạgitʼ bhagea. 47Amakʼ mẽtʼ kại horteye ạyur idime khan ona hõ hoṭor totʼ giḍikakʼme. Ente banar mẽtʼ tahentam tulucʼ norokte bolokʼ khon mitʼ mẽtʼante Isorakʼ rajre bolokʼge am lạgitʼ bhagea. 48#Jes 66.24 Ona norokre gocʼ hoṛkoakʼ jel jojom tejo do tishõ bako gujukʼa, ar onḍenakʼ seṅgel hõ baṅge ĩṛĩjokʼa.
49“Ar buluṅ emakʼ leka sanamko cetanre seṅgel emocokʼa.
50“Buluṅ ma bogege, menkhan sabakʼlen khan cekate ona do arhõ rahamkokʼa? Apeakʼ ontorre buluṅ tahentapema ar sanamko tulucʼ sulukte tahenpe.”

Currently Selected:

Mark 9: SBT

ማድመቅ

ያጋሩ

ኮፒ

None

ያደመቋቸው ምንባቦች በሁሉም መሣሪያዎችዎ ላይ እንዲቀመጡ ይፈልጋሉ? ይመዝገቡ ወይም ይግቡ