SAN MARCOS 14
14
Conspiración para prender a Jesús
(Mateo 26.1-5; Lucas 22.1-2; Juan 11.45-53)
1Pʉga rʉmʉ ca-rʉjayupe pan ca-wauarije manona na ca-ʉgapa boje rʉmʉ. Ti rʉmʉ ca-ano sacerdote maja ʉparã judío majare cabuerã, ¿dope bairo áti ñeeri Jesúre mani jĩarãatí? ĩirã, átitorique mena cʉ̃re na ca-ñeepere ca-quenoo jʉgoyeyeyuparã. 2To bairo cʉ̃ ñeegabana quena oco bairo ca-ame ĩiñuparã:
—Boje rʉmʉ ca-ano mani átiquẽna. Camaja capaarã boje rʉmʉ ca-tʉjʉra ejarã cʉ̃re mairã, noo na ca-booro manire awaja tutiborãma. To bairo mani cá-átiere rooye tuuborãma, ca-ame ĩiñuparã.
Una mujer unge a Jesús
(Mateo 26.6-13; Juan 12.1-8)
3“Cʉ̃re jã jĩagarã,” na ca-ame ĩitoye Jesú maca Betaniapʉ Simón ca-ajeri boabatacʉ ya wiipʉ ca-añupʉ. Jesú cʉ̃ ca-ʉga ruiri paʉna cãromio alabastro ca-wamecʉti rʉʉ weerica rʉʉ ca-jʉti ñuurije pairo ca-wapacʉtie ca-jañari rʉre ca-ne ejayupo. Ti rʉre neatí, pãa, Jesú rupoare ca-pio peoyupo tiere. 4Jicãarã topʉ ca-ãna to bairo cõ cá-áto tʉjʉrã, “Rooro majuu áamo,” ca-ĩi tʉgooñañuparã. Ĩi tʉgooñari oco bairo ca-ame ĩiñuparã:
—¿Nope ĩo ca-wapa pacarije to ca-anibato quena joco majuuna cõ áti reetí? 5Aperãre cõ ca-joata jicã cʉma paarique wapa cõo wapa jooboricarãma. To cõo wapa jee, ca-bopacoorãre jooboricomo, ca-ĩiñuparã. To bairo ame ĩri cõ ca-tutiyuparã. Jesú maca oco bairo na ca-ĩiñupʉ:
6—Cõ cá-átigari wame cõ áparo. ¿Nope ĩirã cõre mʉja patowãcootí? Caroaro yʉre áamo. 7Ca-bopacoorã mʉja watoapʉ anicõa aninucugarãma. Noo mʉja ca-boori paʉ nare mʉja átinemo maji. Yʉ maca mʉja mena yoaro yʉ aniquetigʉ. 8Caroaro yʉre cõ cá-áti majiri wame áamo. To bairi atie caroa jʉti ñuurijere yʉre pio peomo, yʉ ca-bai yajiro bero yʉ rupaʉre na ca-yaaro na ca-pio peoparore bairo iñoo áamo. 9Cariape mʉjaare yʉ ĩi. Ati yepa nipetiro yʉ ye quetire ca-buio teñarã yʉre cõ cá-átaje quenare buiogarãma. Yʉre cõ cá-átajere majicõa aninucugarãma to canacã rʉmʉna, na ca-ĩiñupʉ Jesú.
Judas traiciona a Jesús
(Mateo 26.14-16; Lucas 22.3-6)
10Cabero Judas Iscariote, Jesú buerã doce canacãʉ mena ca-ãnacʉ cá-aájupʉ sacerdote maja ʉparã tʉpʉ, Jesúre na ca-ñeepere na wadajãʉ aácʉ.
11To bairo cʉ̃ ca-ĩrijere api wariñuuri, “Niyeru mʉre jã wapayegarã,” Judare cʉ̃ ca-ĩiñuparã. To bairo na ca-ĩiro apii Jesúre dope bairo átiri cʉ̃ na ca-ñeepere ca-quenooñupʉ Judas yua.
La Cena del Señor
(Mateo 26.17-29; Lucas 22.7-23; Juan 13.21-30; 1 Corintios 11.23-26)
12Cabero pascua boje rʉmʉ judío maja pan ca-wauarije ca-ajuya manie na ca-ʉga jʉgori rʉmʉ ca-añupe. Oveja cawimaʉre boje rʉmʉ na ca-ʉgapaʉre na ca-jĩari paʉ ca-ano Jesú buerã oco bairo cʉ̃ ca-ĩiñuparã:
—¿Noopʉ pascua boje rʉmʉ mani ca-ʉgapa paʉre jã quenoorãatí? cʉ̃ ca-ĩi jeniñañuparã.
13To bairo na ca-ĩiro apii cʉ̃ buerã pʉgarãre, oco bairo na ca-ĩi buioyupʉ:
—Aánaja Jerusalén'pʉ. Topʉ ejarã jicãʉ cʉ̃ mʉja boca tʉjʉgarã ca-oco jotʉ tu peo aácʉre. 14Cʉ̃ mena aáti cʉ̃ ca-jãari wiipʉ mʉja ejagarã. Topʉ eja, ti wii ʉpaʉre oco bairo cʉ̃ ĩiña: “Manire cabuei oco bairo mʉ ĩi joomi: ‘¿Noopʉ to ãtí yʉ buerã mena pascua boje rʉmʉ yʉ ca-ʉgapa arʉa?’ mʉ ĩi joomi,” cʉ̃ ĩi buioya. 15To bairo mʉja ca-ĩiro ca-bui macá arʉa ca-pairi arʉa, quenoo yaparorica arʉare mʉja iñoogʉmi. Topʉ mani ca-ʉgapere quenoo yuuya, ca-ĩi buioyupʉ Jesú cʉ̃ buerãre.
16To bairo cʉ̃ ca-ĩiro apirã Jesú buerã pʉgarã cá-aácoajuparã Jerusalén macapʉ. Ti macapʉ eja, Jesú cʉ̃ ca-ĩricarore bairona ca-bʉga ejayuparã. To bairi ti arʉapʉ pascua ca-ano na ca-ʉgapere ca-quenoo yuuyuparã.
17-18Cabero canaiori paʉ ca-ejaro Jesú cʉ̃ buerã doce canacãʉ mena eja, ca-ʉga ruiyuparã. Topʉ na mena ʉga ruiina oco bairo na ca-ĩiñupʉ Jesú:
—Cariapena mʉjaare yʉ ĩi. Jicãʉ mʉja mena macacʉ yʉ mena ca-ʉgaʉ yʉre ca-tʉjʉteerãre yʉre wadajãgʉmi, yʉre na ñeato ĩi.
19To bairo cʉ̃ ca-ĩiro apirã seeto ca-tʉgooñarique paiyuparã. To bairo tʉgooñarique paibana:
—¿Yʉna yʉ baiquetibacʉatí? Jesúre cʉ̃ ca-ĩi jeniña peticõañuparã, na ca-ano cõona.
20To bairo na ca-ĩiro oco bairo na ca-ĩi yʉʉyupʉ Jesú maca:
—Jicãʉ mʉja mena macacʉ yʉ mena jicã bapapʉna ca-yoje ʉgaʉna ãmi, ca-ĩiñupʉ. 21—Yʉ ca-baipe tirʉmʉpʉ macana Dio ye quetire ca-buiorã na ca-ĩi ucaricarore bairona yʉre baigaro. To bairo yʉ ca-baipe to ca-anibato quena rooro majuu baigaro yʉ ca-tʉjʉteerãre yʉre ca-wadajãʉ macare. Ati yepapʉ cʉ̃ ca-buiaquẽpata cʉ̃re ñuucõaboricaro, na ca-ĩiñupʉ Jesú cʉ̃ buerãre.
22Ĩi yaparo Jesú cʉ̃ buerã mena ʉgaʉ, pan're nee, cʉ̃ Pacʉ Diore ca-jeni nʉcʉbʉgoyupʉ. Jeni nʉcʉbʉgo yaparo tiare pe mʉto, nare joo, oco bairo na ca-ĩiñupʉ:
—Ʉgaya. Atie yʉ rupaʉ ãa, na ca-ĩiñupʉ.
23Cabero etirica bapare nee, Diore ca-jeni nʉcʉbʉgoyupʉ tunu. Jeni nʉcʉbʉgo yaparo cʉ̃ buerãre na ca-tĩañupʉ. Nipetirã cʉ̃ buerã ti bapare ca-eti peticõañuparã. 24Nare tĩaʉna oco bairo na ca-ĩiñupʉ Jesú:
—Atie yʉ rií ãa. Yʉ rií ree yajigʉ, camaja capaarã caroorije na cá-átiere wapayebojaʉ. To bairo yʉ ca-rií ree yaji wapayebojaro camaja caroorije na cá-átajere majiriobojagʉmi Dio cʉ̃re ca-jeni nʉcʉbʉgorãre. To bairo mʉjaare yʉ ca-ĩi cũuri wamere tʉgooñari etiya. 25Cariapena mʉjaare yʉ ĩi. Atie ʉje ocore yucʉacã mani ca-etirore bairo yʉ etinemoquetigʉ. Cabero yʉ Pacʉ caʉpaʉ yʉre cʉ̃ ca-cũuro beropʉ mʉja mena ape ni yʉ etinemogʉ tunu, ca-ĩiñupʉ Jesú.
Jesús anuncia que Pedro lo negará
(Mateo 26.30-35; Lucas 22.31-34; Juan 13.36-38)
26Jesú cʉ̃ buerã mena na ca-ʉgaricaro bero Diore ĩi baja yaparo ti wii ca-ãnana ca-buticoajuparã, Olivo na ca-ĩricʉ ʉ̃taʉpʉ aána.
27Topʉ na cá-aáto oco bairo na ca-ĩiñupʉ Jesú cʉ̃ buerãre:
—Mʉja nipetirã ati ñami uwibana yʉre mʉja ruti weo peticoagarã. To bairo mʉja ca-baipere Dio ye queti ucarica pũuropʉ ca-ĩi ucaricarore bairona baigaro. Oco bairo ĩi ucarique ãa: “Oveja ʉpaʉre cʉ̃ jĩagarãma. Cʉ̃ na ca-jĩaro tʉjʉrã, oveja aá bategarãma,” ĩi ucarique ãa.#Zacarías 13.7 To bairo na cá-aá baterore bairona mʉja quena yʉre mʉja ruti aáweogarã, uwibana. 28Na ca-jĩa rocaricʉ anibacʉ quena yʉ tunu catígʉ. Tunu catíri bero Galilea yepapʉ mʉja jʉgoye yʉ aágʉ, mʉjaare yuʉ aácʉ, na ca-ĩiñupʉ Jesú.
29To bairo cʉ̃ ca-ĩiro apii Pedro cʉ̃ ca-ĩiñupʉ:
—Aperã nipetirã uwibana mʉre na ca-ruti aáweorije to ca-anibato quena yʉ maca yʉ aáquetigʉ, ca-ĩiñupʉ.
30To bairo cʉ̃ ca-ĩiro:
—Cariapena mʉre yʉ ĩi. Yucʉ ñamina ca-bujuri paʉ jʉgoye ãbocʉ pʉgani cʉ̃ ca-wadaparo jʉgoye itiani, “Cʉ̃ mena macacʉ mee yʉ ãa,” yʉre mʉ ĩitogʉ, ca-ĩiñupʉ Jesú Pedrore.
31To bairo cʉ̃ ca-ĩiro apibacʉ quena Pedro ca-ĩinemoñupʉ tunu:
—Mʉ mena yʉre na ca-jĩa rocarije to ca-anibato quena, “Cʉ̃ mena macacʉ mee yʉ ãa,” yʉ ĩiqueti majuucõagʉ yʉa, ca-ĩiñupʉ Pedro.
Aperã cʉ̃ mena macana quena cʉ̃re bairo jeto ca-ĩi peticõañuparã.
Jesús ora en Getsemaní
(Mateo 26.36-46; Lucas 22.39-46)
32Olivo ca-wame cʉtiipʉ aána Getsemaní ca-wamecʉtopʉ ca-ejayuparã. Topʉ ejaʉ Jesú cʉ̃ buerãre oco bairo ca-ĩiñupʉ:
—Atona mʉja ruiwa, Diore yʉ ca-jeni nʉcʉbʉgoʉ aátoye, ca-ĩiñupʉ.
33Topʉ Diore jeni nʉcʉbʉgoʉ aácʉ Pedrore, Jacobore, Juan're na ca-pii aájupʉ. Topʉ aá, seeto majuu ca-tʉgooñarique pai yapapua jʉgoyupʉ. 34Tʉgooñarique pai netobacʉ oco bairo na ca-ĩiñupʉ:
—Yʉ bai yajibo, seeto majuu tʉgooñarique pai netori yapapuabacʉ. Atona mʉja yuu ruiwa caniquẽnana, na ca-ĩibajupʉ.
35To bairo ĩi yaparo na jʉgoyebʉjaacã aá, yepapʉ mubia roca cumu áti, oco bairo ca-ĩi jeniñupʉ Diore:
—Caacʉ, mʉ ca-booata, yʉ ca-popiye tamuope to baiqueticõato— ca-ĩi jeniñupʉ Diore. 36—Caacʉ, nipetirijere mʉ áti maji. To bairi mʉ ca-booata rooro yʉ ca-tamuope to baiqueticõato. Yʉ maca yʉ ca-popiye tamuope yʉ ca-booquẽtie to ca-anibato quena mʉ ca-boorore bairo maca to baiato, ca-ĩiñupʉ.
37To bairo Diore ĩi jeni yaparo, cʉ̃ buerã tʉpʉ tunu aá, nare ca-tʉjʉyupʉ ca-cani cuñarãre. Ca-cani cuñarãre na tʉjʉ, oco bairo na ca-ĩiñupʉ Pedrore:
—Simón, ¿canirã mʉja áatí? ¿Petoacã caniquẽnana mʉja cote ocabʉtiquẽetí? 38Caniquẽnana cotecõaña mʉjaa. Diore cʉ̃ jeniya, Sataná cʉ̃ ca-boorije macare jã áti wadajãremi ĩirã. Mʉja yeripʉre yʉre mʉja ca-aáweogaquẽtie to ca-anibato quena mʉja rupaʉri macare mʉja ocabʉtiquẽe, na ca-ĩiñupʉ.
39To bairo ĩi yaparo cʉ̃ Pacʉre cʉ̃ ca-jenirica paʉpʉna aáti to bairona cʉ̃ ca-ĩi jeniñupʉ tunu. 40Jeni yaparo cʉ̃ buerã tʉ maca aáti ca-canirãrena ca-tʉjʉyupʉ tunu. Seeto majuu nare ca-wʉgoa ejayupe. To bairi dope bairo cʉ̃re ca-ĩi yʉ majiquẽjuparã. 41To bairo bai yaparo cʉ̃ Pacʉre Jesú ca-jeni tʉjayupʉ to bairo cʉ̃ ca-ĩricarore bairona tunu. Jeni yaparo tunu atí, cʉ̃ buerãre oco bairo na ca-ĩiñupʉ:
—¿Canirã mʉja áatí mai? To cõona cániña. Meere, yupiya. Meere, ejacoapa yʉre na ca-ñeepa paʉ. Meere, eja tʉgami yʉre ca-tʉjʉ teerãre ca-ñee rotiricʉ. 42¡Wamʉnʉcaña! ¡Jitá! Meere eja tʉgami yʉ mena ca-anibatacʉna caroorãre yʉre ca-wadajãricʉ.
Llevan preso a Jesús
(Mateo 26.47-56; Lucas 22.47-53; Juan 18.2-11)
43To bairo Jesú cʉ̃ buerãre cʉ̃ ca-wada ani paʉna na mena macacʉ ca-anibatacʉ Judas Iscariote ca-ejayupʉ. Cʉ̃ mena ca-ejayuparã camaja capaarã jarerica pãiri, yucʉri ca-cʉgorã. Sacerdote maja ʉparã, judío majare cabuerã, aperã cabʉcʉrã ca-rotirã na ca-jooricarã ca-añuparã. 44Na ca-ejaparo jʉgoye Judas maca na ca-ĩi buio jʉgoyeyeyupʉ, Jesúre na tʉjʉ majiato ĩi.
—Jesú cʉ̃ ca-ani paʉpʉ ejaʉ cʉ̃ yʉ pabario jeniñagʉ. To bairo cʉ̃ yʉ cá-áto tʉjʉrã cʉ̃ mʉja ñeegarã. Cʉ̃ ñee, caroaro cʉ̃ jia, cʉ̃re mʉja ne aágarã, na ca-ĩi jʉgoyeyeyupʉ Judas.
45To bairi Judas Jesú tʉpʉ ejaʉ cʉ̃ ca-ĩi jʉgoyeyericarore bairona Jesú tʉpʉ atí, caroaro cʉ̃ pabariori:
—¡Mʉ anibaparí, Ʉpaʉ! Jesúre cʉ̃ ca-ĩiñupʉ.
46To bairo Judas cʉ̃ cá-áto tʉjʉrã to cõona cʉ̃ ca-ñeecoajuparã Jesúre.
47Cʉ̃re na ca-ñeeri paʉ jicãʉ Jesú mena macacʉ topʉ ca-tʉjʉnucuricʉ cʉ̃ jarerica pãire tʉ̃ga wee neri sacerdote maja ʉpaʉ paabojari majocʉre cʉ̃ amoorore ca-pa ta rocacõañupʉ. 48To bairo cʉ̃ cá-áto bero Jesú na ca-ĩiñupʉ cʉ̃re ca-ñeerãre:
—¿Jee rutiri majocʉre ca-ñeerã anáre bairo jarerica pãiri, yucʉri mena yʉre mʉja ñeerã atítí? ca-ĩiñupʉ. 49—To canacã rʉmʉ Dio wiipʉ Dio ye quetire buionucuri mʉja watoapʉ yʉ ca-aninucuwʉ. To bairo yʉ ca-anibato quena yʉre mʉja ca-ñeequẽpʉ. Yucʉacã Dio ye queti ucarica pũuropʉ tirʉmʉpʉ macana na ca-ĩi ucaricarore bairona yʉre mʉja áa.
50Jesúre na ca-ñeero tʉjʉrã cʉ̃ buerã cʉ̃ ca-ruti weo peticoajuparã yua.
El joven que huyó
51Jesúre na ca-ñee aáto jicãʉ cawamaʉ cʉ̃ ca-caniri jutiiro mena dʉre turi ca-ʉja aájupʉ. To bairo cʉ̃ ca-bairo cʉ̃ quenare ca-ñeeñuparã.
52Cʉ̃re ñeebana cʉ̃ ca-caniri jutiirore cʉ̃ ca-dʉre tubatarore ca-ñee woo rocacõañuparã. To bairi jutiiro mácʉna ca-atʉ ruticoajupʉ.
Jesús delante de la Junta Suprema
(Mateo 26.57-68; Lucas 22.54-55, 63-71; Juan 18.12-14, 19-24)
53Jesúre cʉ̃ ñe aá, sacerdote maja ʉpaʉ tʉpʉ cʉ̃ ca-ne aájuparã. Topʉ nipetirã sacerdote maja ʉparã, judío majare ca-rotirã cabʉcʉrã, judío majare cabuerã quena ca-neñapo yuuyuparã. 54Pedro maca Jesú bero ca-yoa bʉjaroacãpʉ tʉjʉ ʉja nutua, sacerdote maja ʉpaʉ majuu ya wii jope tʉ macá yepapʉ ca-ejayupʉ. Topʉ polisía maja mena ejanumu, ca-peero jumacõa ruiyupʉ.
55Nipetirã sacerdote maja ʉparã, judío majare ca-rotirã nipetirã, “¿Dope bairo átiri Jesúre mani wadajãrãatí?” ca-ame ĩiñuparã, Jesúre na ca-jĩa rotipere. To bairo átigabana quena, “Oco bairo cʉ̃ cá-átaje wapa cʉ̃ ca-popiyeyepe ãa,” ca-ĩri wamere ca-bʉga majiquẽjuparã. 56Capaarã cʉ̃re ca-ĩi wadajãrã ca-ĩitoyuparã. To bairo ĩibana quena cariape jicãro mena ca-ĩirã ca-maañuparã. 57Aperã wamʉnʉcari jocarãna oco bairo ca-ĩitoyuparã:
58—Oco bairo cʉ̃ ca-ĩrijere jã apiwʉ: “Ati wii, Dio wii ca-pairi wiire camaja na cá-áta wiire yʉ rocagʉ. Itia rʉmʉ bero ape wii camaja na cá-átiqueti wii macare yʉ áti wajoagʉ,” ca-ĩiwĩ, ca-ĩiñuparã.
59To bairo na ca-ĩrije quenare jicãro mena ca-ĩi maji petiquẽjuparã.
60To bairo na ca-ĩrijere apii sacerdote maja ʉpaʉ majuu na watoapʉ ca-ãnacʉ wamʉnʉcari Jesúre oco bairo ca-ĩi jeniñañupʉ:
—¿To bairo mʉre na ca-ĩrijere mʉ yʉʉgaquẽetí? ¿Dope bairo mʉre ĩirã na ĩití?
61Jesú maca ca-yʉʉquẽjupʉ to bairo cʉ̃ ca-ĩrijere. To bairo cʉ̃ ca-yʉʉquẽto tʉjʉʉ sacerdote maja ʉpaʉ ca-jeniñanemoñupʉ tunu:
—Mʉna tirʉmʉpʉ macana, “Atígʉmi jicãʉ Cristo na ca-ĩi, Dio cʉ̃ ca-joʉ,” na ca-ĩricʉ, ¿Dio caroaʉ majuu Macʉna mʉ ãtí? cʉ̃ ca-ĩiñupʉ.
62To bairo cʉ̃ ca-ĩiro:
—Cʉ̃na yʉ ãa, cʉ̃ ca-ĩiñupʉ Jesú. —Dio cʉ̃ ca-jooricʉ aniri caberopʉ cʉ̃ tʉna ruíri cʉ̃ mena ca-rotii yʉ anigʉ. Ati yepapʉ rúi acʉ́ bujeri bʉrʉari watoapʉ yʉ ca-rúi ató yʉre mʉja tʉjʉgarã, cʉ̃ ca-ĩiñupʉ Jesú.
63To bairo cʉ̃ ca-ĩiro apii sacerdote maja ʉpaʉ majuu, yʉ ca-punijinirijere na tʉjʉ majiato ĩi cʉ̃ jutiire ca-tʉ̃ga woo reeyupʉ. Woo ree yaparo:
—Nope ĩirã caroorije cʉ̃ cá-áti buicʉtiere aperã ca-buioparãre na mani jeniñanemoquẽna. 64Rooro Diore cʉ̃ ca-ĩrijere mʉja apiwʉ, meere. ¿Dope bairo mʉja tʉgooñatí mʉjaa? ca-ĩiñupʉ.
To bairo cʉ̃ ca-ĩiro topʉ ca-ãna nipetirã:
—¡Cʉ̃re ca-jĩape ãa! ca-ĩiñuparã.
65To bairo ĩri jicãarã to ca-tʉjʉnucurã cʉ̃ ca-ʉco eo bate tuuyuparã Jesúre yua. Aperã jutiiro ajero mena cʉ̃ capere jia biperi, cʉ̃ bape:
—¿Ni maca mʉre cʉ̃ baperí? cʉ̃ ca-ĩi epeyuparã. Polisía maja quena Jesú riyare ca-payuparã.
Pedro niega conocer a Jesús
(Mateo 26.69-75; Lucas 22.56-62; Juan 18.15-18, 25-29)
66-67Jesúre na ca-ñee jãaro bero Pedro maca tii wii jope tʉ macá yepapʉ ca-peero juma ruiyupʉ. To bairo cʉ̃ ca-bairi paʉ jicão cãromio sacerdote maja ʉpaʉre ca-paabojao Pedro tʉpʉ ca-ejayupo. Cʉ̃ tʉpʉ ejari oco bairo cʉ̃ ca-ĩiñupo:
—Mʉ quena Jesú Nasaré macacʉ mena cá-aáteñaepaʉna mʉ ãcʉ̃, cʉ̃ ca-ĩiñupo.
68Pedro maca to bairo cõ ca-ĩiro oco bairo cõ ca-ĩitoyupʉ:
—¡Cʉ̃ mena macacʉ mee yʉ ãa! Yʉ majiquẽe to bairo mʉ ca-ĩrijere.
To bairo ĩi yaparo wiire na ca-jani jãa amojorerica janiro jopepʉ ca-eja nʉcañupʉ. Topʉ cʉ̃ ca-tʉjʉnucurona ãbocʉ ca-wadayupʉ. 69Sacerdote maja ʉpaʉre ca-paabojao apeo tunu cʉ̃ tʉjʉo topʉ ca-ãnare:
—Ani quena na mena macacʉna ãmi, ca-ĩiñupo.
70To bairo cõ ca-ĩiro apii cõ quenare ca-ĩitoyupʉ Pedro tunu. Caberoacãna topʉ ca-ãna Pedrore oco bairo ca-ĩiñuparã:
—Jocarã mee jã ĩi. Mʉ quena na mena macacʉna mʉ ãa. Mʉ quena Galilea macacʉ mʉ ãa, cʉ̃ ca-ĩiñuparã.
71To bairo na ca-ĩiro apii na ca-ĩitonemoñupʉ tunu:
—¡Jĩi mʉja ca-ĩire yʉ majiqueti majuucõa! ¡Cariape mee yʉ ca-ĩata Dio yʉre cʉ̃ popiyeyeato!
72To bairo cʉ̃ ca-ĩirona ãbocʉ ca-wadayupʉ tunu. To cõona Pedro Jesú cʉ̃ ca-ĩriquere ca-tʉgooña bʉgayupʉ. “Ãbocʉ pʉgani cʉ̃ ca-wadaparo jʉgoye itiani, ‘Jesúre cʉ̃ yʉ majiquẽe,’ na mʉ ĩitogʉ,” cʉ̃ ca-ĩrique ca-tʉgooña bʉgayupʉ. Tiere tʉgooñari, seeto ca-otiyupʉ.
Currently Selected:
SAN MARCOS 14: TAVNT2
Highlight
Share
Copy
![None](/_next/image?url=https%3A%2F%2Fimageproxy.youversionapistaging.com%2F58%2Fhttps%3A%2F%2Fweb-assets.youversion.com%2Fapp-icons%2Fen.png&w=128&q=75)
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2019, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.
SAN MARCOS 14
14
Conspiración para prender a Jesús
(Mateo 26.1-5; Lucas 22.1-2; Juan 11.45-53)
1Pʉga rʉmʉ ca-rʉjayupe pan ca-wauarije manona na ca-ʉgapa boje rʉmʉ. Ti rʉmʉ ca-ano sacerdote maja ʉparã judío majare cabuerã, ¿dope bairo áti ñeeri Jesúre mani jĩarãatí? ĩirã, átitorique mena cʉ̃re na ca-ñeepere ca-quenoo jʉgoyeyeyuparã. 2To bairo cʉ̃ ñeegabana quena oco bairo ca-ame ĩiñuparã:
—Boje rʉmʉ ca-ano mani átiquẽna. Camaja capaarã boje rʉmʉ ca-tʉjʉra ejarã cʉ̃re mairã, noo na ca-booro manire awaja tutiborãma. To bairo mani cá-átiere rooye tuuborãma, ca-ame ĩiñuparã.
Una mujer unge a Jesús
(Mateo 26.6-13; Juan 12.1-8)
3“Cʉ̃re jã jĩagarã,” na ca-ame ĩitoye Jesú maca Betaniapʉ Simón ca-ajeri boabatacʉ ya wiipʉ ca-añupʉ. Jesú cʉ̃ ca-ʉga ruiri paʉna cãromio alabastro ca-wamecʉti rʉʉ weerica rʉʉ ca-jʉti ñuurije pairo ca-wapacʉtie ca-jañari rʉre ca-ne ejayupo. Ti rʉre neatí, pãa, Jesú rupoare ca-pio peoyupo tiere. 4Jicãarã topʉ ca-ãna to bairo cõ cá-áto tʉjʉrã, “Rooro majuu áamo,” ca-ĩi tʉgooñañuparã. Ĩi tʉgooñari oco bairo ca-ame ĩiñuparã:
—¿Nope ĩo ca-wapa pacarije to ca-anibato quena joco majuuna cõ áti reetí? 5Aperãre cõ ca-joata jicã cʉma paarique wapa cõo wapa jooboricarãma. To cõo wapa jee, ca-bopacoorãre jooboricomo, ca-ĩiñuparã. To bairo ame ĩri cõ ca-tutiyuparã. Jesú maca oco bairo na ca-ĩiñupʉ:
6—Cõ cá-átigari wame cõ áparo. ¿Nope ĩirã cõre mʉja patowãcootí? Caroaro yʉre áamo. 7Ca-bopacoorã mʉja watoapʉ anicõa aninucugarãma. Noo mʉja ca-boori paʉ nare mʉja átinemo maji. Yʉ maca mʉja mena yoaro yʉ aniquetigʉ. 8Caroaro yʉre cõ cá-áti majiri wame áamo. To bairi atie caroa jʉti ñuurijere yʉre pio peomo, yʉ ca-bai yajiro bero yʉ rupaʉre na ca-yaaro na ca-pio peoparore bairo iñoo áamo. 9Cariape mʉjaare yʉ ĩi. Ati yepa nipetiro yʉ ye quetire ca-buio teñarã yʉre cõ cá-átaje quenare buiogarãma. Yʉre cõ cá-átajere majicõa aninucugarãma to canacã rʉmʉna, na ca-ĩiñupʉ Jesú.
Judas traiciona a Jesús
(Mateo 26.14-16; Lucas 22.3-6)
10Cabero Judas Iscariote, Jesú buerã doce canacãʉ mena ca-ãnacʉ cá-aájupʉ sacerdote maja ʉparã tʉpʉ, Jesúre na ca-ñeepere na wadajãʉ aácʉ.
11To bairo cʉ̃ ca-ĩrijere api wariñuuri, “Niyeru mʉre jã wapayegarã,” Judare cʉ̃ ca-ĩiñuparã. To bairo na ca-ĩiro apii Jesúre dope bairo átiri cʉ̃ na ca-ñeepere ca-quenooñupʉ Judas yua.
La Cena del Señor
(Mateo 26.17-29; Lucas 22.7-23; Juan 13.21-30; 1 Corintios 11.23-26)
12Cabero pascua boje rʉmʉ judío maja pan ca-wauarije ca-ajuya manie na ca-ʉga jʉgori rʉmʉ ca-añupe. Oveja cawimaʉre boje rʉmʉ na ca-ʉgapaʉre na ca-jĩari paʉ ca-ano Jesú buerã oco bairo cʉ̃ ca-ĩiñuparã:
—¿Noopʉ pascua boje rʉmʉ mani ca-ʉgapa paʉre jã quenoorãatí? cʉ̃ ca-ĩi jeniñañuparã.
13To bairo na ca-ĩiro apii cʉ̃ buerã pʉgarãre, oco bairo na ca-ĩi buioyupʉ:
—Aánaja Jerusalén'pʉ. Topʉ ejarã jicãʉ cʉ̃ mʉja boca tʉjʉgarã ca-oco jotʉ tu peo aácʉre. 14Cʉ̃ mena aáti cʉ̃ ca-jãari wiipʉ mʉja ejagarã. Topʉ eja, ti wii ʉpaʉre oco bairo cʉ̃ ĩiña: “Manire cabuei oco bairo mʉ ĩi joomi: ‘¿Noopʉ to ãtí yʉ buerã mena pascua boje rʉmʉ yʉ ca-ʉgapa arʉa?’ mʉ ĩi joomi,” cʉ̃ ĩi buioya. 15To bairo mʉja ca-ĩiro ca-bui macá arʉa ca-pairi arʉa, quenoo yaparorica arʉare mʉja iñoogʉmi. Topʉ mani ca-ʉgapere quenoo yuuya, ca-ĩi buioyupʉ Jesú cʉ̃ buerãre.
16To bairo cʉ̃ ca-ĩiro apirã Jesú buerã pʉgarã cá-aácoajuparã Jerusalén macapʉ. Ti macapʉ eja, Jesú cʉ̃ ca-ĩricarore bairona ca-bʉga ejayuparã. To bairi ti arʉapʉ pascua ca-ano na ca-ʉgapere ca-quenoo yuuyuparã.
17-18Cabero canaiori paʉ ca-ejaro Jesú cʉ̃ buerã doce canacãʉ mena eja, ca-ʉga ruiyuparã. Topʉ na mena ʉga ruiina oco bairo na ca-ĩiñupʉ Jesú:
—Cariapena mʉjaare yʉ ĩi. Jicãʉ mʉja mena macacʉ yʉ mena ca-ʉgaʉ yʉre ca-tʉjʉteerãre yʉre wadajãgʉmi, yʉre na ñeato ĩi.
19To bairo cʉ̃ ca-ĩiro apirã seeto ca-tʉgooñarique paiyuparã. To bairo tʉgooñarique paibana:
—¿Yʉna yʉ baiquetibacʉatí? Jesúre cʉ̃ ca-ĩi jeniña peticõañuparã, na ca-ano cõona.
20To bairo na ca-ĩiro oco bairo na ca-ĩi yʉʉyupʉ Jesú maca:
—Jicãʉ mʉja mena macacʉ yʉ mena jicã bapapʉna ca-yoje ʉgaʉna ãmi, ca-ĩiñupʉ. 21—Yʉ ca-baipe tirʉmʉpʉ macana Dio ye quetire ca-buiorã na ca-ĩi ucaricarore bairona yʉre baigaro. To bairo yʉ ca-baipe to ca-anibato quena rooro majuu baigaro yʉ ca-tʉjʉteerãre yʉre ca-wadajãʉ macare. Ati yepapʉ cʉ̃ ca-buiaquẽpata cʉ̃re ñuucõaboricaro, na ca-ĩiñupʉ Jesú cʉ̃ buerãre.
22Ĩi yaparo Jesú cʉ̃ buerã mena ʉgaʉ, pan're nee, cʉ̃ Pacʉ Diore ca-jeni nʉcʉbʉgoyupʉ. Jeni nʉcʉbʉgo yaparo tiare pe mʉto, nare joo, oco bairo na ca-ĩiñupʉ:
—Ʉgaya. Atie yʉ rupaʉ ãa, na ca-ĩiñupʉ.
23Cabero etirica bapare nee, Diore ca-jeni nʉcʉbʉgoyupʉ tunu. Jeni nʉcʉbʉgo yaparo cʉ̃ buerãre na ca-tĩañupʉ. Nipetirã cʉ̃ buerã ti bapare ca-eti peticõañuparã. 24Nare tĩaʉna oco bairo na ca-ĩiñupʉ Jesú:
—Atie yʉ rií ãa. Yʉ rií ree yajigʉ, camaja capaarã caroorije na cá-átiere wapayebojaʉ. To bairo yʉ ca-rií ree yaji wapayebojaro camaja caroorije na cá-átajere majiriobojagʉmi Dio cʉ̃re ca-jeni nʉcʉbʉgorãre. To bairo mʉjaare yʉ ca-ĩi cũuri wamere tʉgooñari etiya. 25Cariapena mʉjaare yʉ ĩi. Atie ʉje ocore yucʉacã mani ca-etirore bairo yʉ etinemoquetigʉ. Cabero yʉ Pacʉ caʉpaʉ yʉre cʉ̃ ca-cũuro beropʉ mʉja mena ape ni yʉ etinemogʉ tunu, ca-ĩiñupʉ Jesú.
Jesús anuncia que Pedro lo negará
(Mateo 26.30-35; Lucas 22.31-34; Juan 13.36-38)
26Jesú cʉ̃ buerã mena na ca-ʉgaricaro bero Diore ĩi baja yaparo ti wii ca-ãnana ca-buticoajuparã, Olivo na ca-ĩricʉ ʉ̃taʉpʉ aána.
27Topʉ na cá-aáto oco bairo na ca-ĩiñupʉ Jesú cʉ̃ buerãre:
—Mʉja nipetirã ati ñami uwibana yʉre mʉja ruti weo peticoagarã. To bairo mʉja ca-baipere Dio ye queti ucarica pũuropʉ ca-ĩi ucaricarore bairona baigaro. Oco bairo ĩi ucarique ãa: “Oveja ʉpaʉre cʉ̃ jĩagarãma. Cʉ̃ na ca-jĩaro tʉjʉrã, oveja aá bategarãma,” ĩi ucarique ãa.#Zacarías 13.7 To bairo na cá-aá baterore bairona mʉja quena yʉre mʉja ruti aáweogarã, uwibana. 28Na ca-jĩa rocaricʉ anibacʉ quena yʉ tunu catígʉ. Tunu catíri bero Galilea yepapʉ mʉja jʉgoye yʉ aágʉ, mʉjaare yuʉ aácʉ, na ca-ĩiñupʉ Jesú.
29To bairo cʉ̃ ca-ĩiro apii Pedro cʉ̃ ca-ĩiñupʉ:
—Aperã nipetirã uwibana mʉre na ca-ruti aáweorije to ca-anibato quena yʉ maca yʉ aáquetigʉ, ca-ĩiñupʉ.
30To bairo cʉ̃ ca-ĩiro:
—Cariapena mʉre yʉ ĩi. Yucʉ ñamina ca-bujuri paʉ jʉgoye ãbocʉ pʉgani cʉ̃ ca-wadaparo jʉgoye itiani, “Cʉ̃ mena macacʉ mee yʉ ãa,” yʉre mʉ ĩitogʉ, ca-ĩiñupʉ Jesú Pedrore.
31To bairo cʉ̃ ca-ĩiro apibacʉ quena Pedro ca-ĩinemoñupʉ tunu:
—Mʉ mena yʉre na ca-jĩa rocarije to ca-anibato quena, “Cʉ̃ mena macacʉ mee yʉ ãa,” yʉ ĩiqueti majuucõagʉ yʉa, ca-ĩiñupʉ Pedro.
Aperã cʉ̃ mena macana quena cʉ̃re bairo jeto ca-ĩi peticõañuparã.
Jesús ora en Getsemaní
(Mateo 26.36-46; Lucas 22.39-46)
32Olivo ca-wame cʉtiipʉ aána Getsemaní ca-wamecʉtopʉ ca-ejayuparã. Topʉ ejaʉ Jesú cʉ̃ buerãre oco bairo ca-ĩiñupʉ:
—Atona mʉja ruiwa, Diore yʉ ca-jeni nʉcʉbʉgoʉ aátoye, ca-ĩiñupʉ.
33Topʉ Diore jeni nʉcʉbʉgoʉ aácʉ Pedrore, Jacobore, Juan're na ca-pii aájupʉ. Topʉ aá, seeto majuu ca-tʉgooñarique pai yapapua jʉgoyupʉ. 34Tʉgooñarique pai netobacʉ oco bairo na ca-ĩiñupʉ:
—Yʉ bai yajibo, seeto majuu tʉgooñarique pai netori yapapuabacʉ. Atona mʉja yuu ruiwa caniquẽnana, na ca-ĩibajupʉ.
35To bairo ĩi yaparo na jʉgoyebʉjaacã aá, yepapʉ mubia roca cumu áti, oco bairo ca-ĩi jeniñupʉ Diore:
—Caacʉ, mʉ ca-booata, yʉ ca-popiye tamuope to baiqueticõato— ca-ĩi jeniñupʉ Diore. 36—Caacʉ, nipetirijere mʉ áti maji. To bairi mʉ ca-booata rooro yʉ ca-tamuope to baiqueticõato. Yʉ maca yʉ ca-popiye tamuope yʉ ca-booquẽtie to ca-anibato quena mʉ ca-boorore bairo maca to baiato, ca-ĩiñupʉ.
37To bairo Diore ĩi jeni yaparo, cʉ̃ buerã tʉpʉ tunu aá, nare ca-tʉjʉyupʉ ca-cani cuñarãre. Ca-cani cuñarãre na tʉjʉ, oco bairo na ca-ĩiñupʉ Pedrore:
—Simón, ¿canirã mʉja áatí? ¿Petoacã caniquẽnana mʉja cote ocabʉtiquẽetí? 38Caniquẽnana cotecõaña mʉjaa. Diore cʉ̃ jeniya, Sataná cʉ̃ ca-boorije macare jã áti wadajãremi ĩirã. Mʉja yeripʉre yʉre mʉja ca-aáweogaquẽtie to ca-anibato quena mʉja rupaʉri macare mʉja ocabʉtiquẽe, na ca-ĩiñupʉ.
39To bairo ĩi yaparo cʉ̃ Pacʉre cʉ̃ ca-jenirica paʉpʉna aáti to bairona cʉ̃ ca-ĩi jeniñupʉ tunu. 40Jeni yaparo cʉ̃ buerã tʉ maca aáti ca-canirãrena ca-tʉjʉyupʉ tunu. Seeto majuu nare ca-wʉgoa ejayupe. To bairi dope bairo cʉ̃re ca-ĩi yʉ majiquẽjuparã. 41To bairo bai yaparo cʉ̃ Pacʉre Jesú ca-jeni tʉjayupʉ to bairo cʉ̃ ca-ĩricarore bairona tunu. Jeni yaparo tunu atí, cʉ̃ buerãre oco bairo na ca-ĩiñupʉ:
—¿Canirã mʉja áatí mai? To cõona cániña. Meere, yupiya. Meere, ejacoapa yʉre na ca-ñeepa paʉ. Meere, eja tʉgami yʉre ca-tʉjʉ teerãre ca-ñee rotiricʉ. 42¡Wamʉnʉcaña! ¡Jitá! Meere eja tʉgami yʉ mena ca-anibatacʉna caroorãre yʉre ca-wadajãricʉ.
Llevan preso a Jesús
(Mateo 26.47-56; Lucas 22.47-53; Juan 18.2-11)
43To bairo Jesú cʉ̃ buerãre cʉ̃ ca-wada ani paʉna na mena macacʉ ca-anibatacʉ Judas Iscariote ca-ejayupʉ. Cʉ̃ mena ca-ejayuparã camaja capaarã jarerica pãiri, yucʉri ca-cʉgorã. Sacerdote maja ʉparã, judío majare cabuerã, aperã cabʉcʉrã ca-rotirã na ca-jooricarã ca-añuparã. 44Na ca-ejaparo jʉgoye Judas maca na ca-ĩi buio jʉgoyeyeyupʉ, Jesúre na tʉjʉ majiato ĩi.
—Jesú cʉ̃ ca-ani paʉpʉ ejaʉ cʉ̃ yʉ pabario jeniñagʉ. To bairo cʉ̃ yʉ cá-áto tʉjʉrã cʉ̃ mʉja ñeegarã. Cʉ̃ ñee, caroaro cʉ̃ jia, cʉ̃re mʉja ne aágarã, na ca-ĩi jʉgoyeyeyupʉ Judas.
45To bairi Judas Jesú tʉpʉ ejaʉ cʉ̃ ca-ĩi jʉgoyeyericarore bairona Jesú tʉpʉ atí, caroaro cʉ̃ pabariori:
—¡Mʉ anibaparí, Ʉpaʉ! Jesúre cʉ̃ ca-ĩiñupʉ.
46To bairo Judas cʉ̃ cá-áto tʉjʉrã to cõona cʉ̃ ca-ñeecoajuparã Jesúre.
47Cʉ̃re na ca-ñeeri paʉ jicãʉ Jesú mena macacʉ topʉ ca-tʉjʉnucuricʉ cʉ̃ jarerica pãire tʉ̃ga wee neri sacerdote maja ʉpaʉ paabojari majocʉre cʉ̃ amoorore ca-pa ta rocacõañupʉ. 48To bairo cʉ̃ cá-áto bero Jesú na ca-ĩiñupʉ cʉ̃re ca-ñeerãre:
—¿Jee rutiri majocʉre ca-ñeerã anáre bairo jarerica pãiri, yucʉri mena yʉre mʉja ñeerã atítí? ca-ĩiñupʉ. 49—To canacã rʉmʉ Dio wiipʉ Dio ye quetire buionucuri mʉja watoapʉ yʉ ca-aninucuwʉ. To bairo yʉ ca-anibato quena yʉre mʉja ca-ñeequẽpʉ. Yucʉacã Dio ye queti ucarica pũuropʉ tirʉmʉpʉ macana na ca-ĩi ucaricarore bairona yʉre mʉja áa.
50Jesúre na ca-ñeero tʉjʉrã cʉ̃ buerã cʉ̃ ca-ruti weo peticoajuparã yua.
El joven que huyó
51Jesúre na ca-ñee aáto jicãʉ cawamaʉ cʉ̃ ca-caniri jutiiro mena dʉre turi ca-ʉja aájupʉ. To bairo cʉ̃ ca-bairo cʉ̃ quenare ca-ñeeñuparã.
52Cʉ̃re ñeebana cʉ̃ ca-caniri jutiirore cʉ̃ ca-dʉre tubatarore ca-ñee woo rocacõañuparã. To bairi jutiiro mácʉna ca-atʉ ruticoajupʉ.
Jesús delante de la Junta Suprema
(Mateo 26.57-68; Lucas 22.54-55, 63-71; Juan 18.12-14, 19-24)
53Jesúre cʉ̃ ñe aá, sacerdote maja ʉpaʉ tʉpʉ cʉ̃ ca-ne aájuparã. Topʉ nipetirã sacerdote maja ʉparã, judío majare ca-rotirã cabʉcʉrã, judío majare cabuerã quena ca-neñapo yuuyuparã. 54Pedro maca Jesú bero ca-yoa bʉjaroacãpʉ tʉjʉ ʉja nutua, sacerdote maja ʉpaʉ majuu ya wii jope tʉ macá yepapʉ ca-ejayupʉ. Topʉ polisía maja mena ejanumu, ca-peero jumacõa ruiyupʉ.
55Nipetirã sacerdote maja ʉparã, judío majare ca-rotirã nipetirã, “¿Dope bairo átiri Jesúre mani wadajãrãatí?” ca-ame ĩiñuparã, Jesúre na ca-jĩa rotipere. To bairo átigabana quena, “Oco bairo cʉ̃ cá-átaje wapa cʉ̃ ca-popiyeyepe ãa,” ca-ĩri wamere ca-bʉga majiquẽjuparã. 56Capaarã cʉ̃re ca-ĩi wadajãrã ca-ĩitoyuparã. To bairo ĩibana quena cariape jicãro mena ca-ĩirã ca-maañuparã. 57Aperã wamʉnʉcari jocarãna oco bairo ca-ĩitoyuparã:
58—Oco bairo cʉ̃ ca-ĩrijere jã apiwʉ: “Ati wii, Dio wii ca-pairi wiire camaja na cá-áta wiire yʉ rocagʉ. Itia rʉmʉ bero ape wii camaja na cá-átiqueti wii macare yʉ áti wajoagʉ,” ca-ĩiwĩ, ca-ĩiñuparã.
59To bairo na ca-ĩrije quenare jicãro mena ca-ĩi maji petiquẽjuparã.
60To bairo na ca-ĩrijere apii sacerdote maja ʉpaʉ majuu na watoapʉ ca-ãnacʉ wamʉnʉcari Jesúre oco bairo ca-ĩi jeniñañupʉ:
—¿To bairo mʉre na ca-ĩrijere mʉ yʉʉgaquẽetí? ¿Dope bairo mʉre ĩirã na ĩití?
61Jesú maca ca-yʉʉquẽjupʉ to bairo cʉ̃ ca-ĩrijere. To bairo cʉ̃ ca-yʉʉquẽto tʉjʉʉ sacerdote maja ʉpaʉ ca-jeniñanemoñupʉ tunu:
—Mʉna tirʉmʉpʉ macana, “Atígʉmi jicãʉ Cristo na ca-ĩi, Dio cʉ̃ ca-joʉ,” na ca-ĩricʉ, ¿Dio caroaʉ majuu Macʉna mʉ ãtí? cʉ̃ ca-ĩiñupʉ.
62To bairo cʉ̃ ca-ĩiro:
—Cʉ̃na yʉ ãa, cʉ̃ ca-ĩiñupʉ Jesú. —Dio cʉ̃ ca-jooricʉ aniri caberopʉ cʉ̃ tʉna ruíri cʉ̃ mena ca-rotii yʉ anigʉ. Ati yepapʉ rúi acʉ́ bujeri bʉrʉari watoapʉ yʉ ca-rúi ató yʉre mʉja tʉjʉgarã, cʉ̃ ca-ĩiñupʉ Jesú.
63To bairo cʉ̃ ca-ĩiro apii sacerdote maja ʉpaʉ majuu, yʉ ca-punijinirijere na tʉjʉ majiato ĩi cʉ̃ jutiire ca-tʉ̃ga woo reeyupʉ. Woo ree yaparo:
—Nope ĩirã caroorije cʉ̃ cá-áti buicʉtiere aperã ca-buioparãre na mani jeniñanemoquẽna. 64Rooro Diore cʉ̃ ca-ĩrijere mʉja apiwʉ, meere. ¿Dope bairo mʉja tʉgooñatí mʉjaa? ca-ĩiñupʉ.
To bairo cʉ̃ ca-ĩiro topʉ ca-ãna nipetirã:
—¡Cʉ̃re ca-jĩape ãa! ca-ĩiñuparã.
65To bairo ĩri jicãarã to ca-tʉjʉnucurã cʉ̃ ca-ʉco eo bate tuuyuparã Jesúre yua. Aperã jutiiro ajero mena cʉ̃ capere jia biperi, cʉ̃ bape:
—¿Ni maca mʉre cʉ̃ baperí? cʉ̃ ca-ĩi epeyuparã. Polisía maja quena Jesú riyare ca-payuparã.
Pedro niega conocer a Jesús
(Mateo 26.69-75; Lucas 22.56-62; Juan 18.15-18, 25-29)
66-67Jesúre na ca-ñee jãaro bero Pedro maca tii wii jope tʉ macá yepapʉ ca-peero juma ruiyupʉ. To bairo cʉ̃ ca-bairi paʉ jicão cãromio sacerdote maja ʉpaʉre ca-paabojao Pedro tʉpʉ ca-ejayupo. Cʉ̃ tʉpʉ ejari oco bairo cʉ̃ ca-ĩiñupo:
—Mʉ quena Jesú Nasaré macacʉ mena cá-aáteñaepaʉna mʉ ãcʉ̃, cʉ̃ ca-ĩiñupo.
68Pedro maca to bairo cõ ca-ĩiro oco bairo cõ ca-ĩitoyupʉ:
—¡Cʉ̃ mena macacʉ mee yʉ ãa! Yʉ majiquẽe to bairo mʉ ca-ĩrijere.
To bairo ĩi yaparo wiire na ca-jani jãa amojorerica janiro jopepʉ ca-eja nʉcañupʉ. Topʉ cʉ̃ ca-tʉjʉnucurona ãbocʉ ca-wadayupʉ. 69Sacerdote maja ʉpaʉre ca-paabojao apeo tunu cʉ̃ tʉjʉo topʉ ca-ãnare:
—Ani quena na mena macacʉna ãmi, ca-ĩiñupo.
70To bairo cõ ca-ĩiro apii cõ quenare ca-ĩitoyupʉ Pedro tunu. Caberoacãna topʉ ca-ãna Pedrore oco bairo ca-ĩiñuparã:
—Jocarã mee jã ĩi. Mʉ quena na mena macacʉna mʉ ãa. Mʉ quena Galilea macacʉ mʉ ãa, cʉ̃ ca-ĩiñuparã.
71To bairo na ca-ĩiro apii na ca-ĩitonemoñupʉ tunu:
—¡Jĩi mʉja ca-ĩire yʉ majiqueti majuucõa! ¡Cariape mee yʉ ca-ĩata Dio yʉre cʉ̃ popiyeyeato!
72To bairo cʉ̃ ca-ĩirona ãbocʉ ca-wadayupʉ tunu. To cõona Pedro Jesú cʉ̃ ca-ĩriquere ca-tʉgooña bʉgayupʉ. “Ãbocʉ pʉgani cʉ̃ ca-wadaparo jʉgoye itiani, ‘Jesúre cʉ̃ yʉ majiquẽe,’ na mʉ ĩitogʉ,” cʉ̃ ca-ĩrique ca-tʉgooña bʉgayupʉ. Tiere tʉgooñari, seeto ca-otiyupʉ.
Currently Selected:
:
Highlight
Share
Copy
![None](/_next/image?url=https%3A%2F%2Fimageproxy.youversionapistaging.com%2F58%2Fhttps%3A%2F%2Fweb-assets.youversion.com%2Fapp-icons%2Fen.png&w=128&q=75)
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2019, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.