10
Ježiš posiela svojich pomocníkov
1Ježiš si potom vyvolil ešte sedemdesiatich dvoch iných učeníkov a poslal ich po dvoch do každého mesta a dediny, ktoré mienil navštíviť.
2Pred odchodom im povedal: „Proste Pána žatvy, aby vám poslal na pomoc viacerých žencov, lebo pole, ktoré treba zožať, je obrovské a pracovníkov je málo. 3Choďte! Posielam vás ako ovce medzi vlkov. 4Neberte si so sebou peniaze, ani tašku, ani obuv! A cestou sa nezdržiavajte! 5Keď vojdete do niektorého domu, najprv im zaželajte: ‚Pokoj tomuto domu!‘ 6Ak vás prijmú v pokoji, pokoj sa usídli v tom dome. No ak vás odmietnu, pokoj zostane vám. 7Tam, kde vás prijmú, zdržte sa a prijmite ich pohostinstvo, lebo pracovník má právo na svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu.
8Ak vás prijmú v niektorom meste: prijmite, čím vás ponúknu, 9uzdravujte chorých a hlásajte: ‚Božie kráľovstvo je celkom blízko vás.‘ 10Ale ak vás v niektorom meste neprijmú, vyjdite do jeho ulíc a rozhláste: 11‚Vytriasame na vás ešte aj prach zo svojich nôh. Vezmite však na vedomie, že aj k vám prichádza Božie kráľovstvo.‘ 12Hovorím vám, že v deň Božieho súdu bude obyvateľom Sodomy ľahšie než tomuto mestu.“
Beda neveriacim mestám
13Potom Ježiš začal hovoriť o galilejských mestách, kde mnohí v neho neuverili: „Beda ti, Korazim! Beda ti, Betsaida! Keby sa v pohanských mestách Týre a Sidone stali také zázraky ako u vás, ich obyvatelia by už dávno robili pokánie a prejavili by najhlbšiu ľútosť nad svojimi vinami. 14A tak Týru a Sidonu bude v deň posledného súdu ľahšie ako vám. 15A čo mám povedať o vás, obyvatelia Kafarnauma? Myslíte si, že Boh vás vyvýši až po samé nebo? Zrútite sa do priepasti večného zahynutia!“
16Potom povedal svojim učeníkom: „Kto vás počúva, mňa počúva. Kto však vás odmieta, mňa odmieta, a tým odmieta toho, ktorý ma poslal.“
Návrat učeníkov
17Neskôr sa tí sedemdesiati dvaja učeníci vrátili s radostnými správami: „Pane, aj démoni sa nám podrobujú, keď vyslovíme tvoje meno!“ 18Odpovedal im: „Áno, videl som satana padať z neba ako blesk! 19Dal som vám moc potláčať moc tohto nepriateľa, šliapať po hadoch a škorpiónoch. Nebojte sa, nič vám nemôže ublížiť. 20No neradujte sa príliš z toho, že sa vám podrobujú mocnosti zla, radujte sa predovšetkým z toho, že vaše mená sú zapísané v nebesiach.“
Ježiš velebí otca
21V tej chvíli naplnil Duch Svätý Ježiša veľkou radosťou a povedal: „Velebím ťa, Otče, Pán neba aj zeme, že si schoval tieto pravdy pred vzdelanými a múdrymi tohto sveta a zjavil si ich tým, ktorí sú ako deti. Áno, ďakujem ti, Otče, lebo tak sa ti to páči.“ 22Ježiš potom povedal zástupu: „Môj Otec mi všetko zveril do rúk. Nik iný nevie, kým Syn skutočne je, okrem môjho Otca. Ani Otca nepozná nikto, iba Syn, a ten, komu sa to Syn rozhodne zjaviť.“
23Potom sa obrátil k svojim dvanástim učeníkom a povedal im: „Radujte sa, že všetko smiete vidieť na vlastné oči. 24Mnohí proroci a králi túžili vidieť, čo vy vidíte, ale nevideli; ako aj počuť, čo vy počujete, ale nepočuli.“
Najväčšie prikázanie
25Jeden zo znalcov Zákona chcel vyskúšať Ježiša a spýtal sa ho: „Majstre, čo mám robiť, aby som zdedil večný život?“ 26Ježiš mu odpovedal otázkou: „Čo o tom hovorí Mojžišov zákon? Čo tam čítaš?“
27Znalec mu zacitoval slová zo Zákona: „Miluj Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, celou silou i celou svojou mysľou a svojho blížneho miluj tak, ako miluješ seba samého!“
28„Správne,“ povedal Ježiš. „Konaj tak a budeš žiť.“
29Keďže znalec podľa toho nežil, hľadal výhovorku, ktorou by ospravedlnil svoje konanie. Opýtal sa preto Ježiša: „Ale kto je môj blížny?“
Milosrdný Samaritán
30Nato mu Ježiš vyrozprával tento príbeh: „Istý muž sa uberal z Jeruzalema dolu do Jericha. Cestou ho prepadli banditi, ukradli mu šaty aj peniaze, zbili ho a polomŕtveho nechali ležať pri ceste. 31Náhodou šiel tadiaľ kňaz, ale keď ho videl, radšej ho obišiel. 32Potom šiel tadiaľ aj nejaký Levita. Ale keď zbadal toho muža, aj on radšej prešiel na druhú stranu cesty. 33Napokon šiel po tej ceste aj Samaritán. Keď videl zraneného, prišlo mu ho nesmierne ľúto. 34Pristúpil k nemu, ošetril mu rany olejom a vínom, obviazal mu ich, vysadil na svojho oslíka, zaviezol do hostinca a tam sa oňho staral. 35Na druhý deň dal hostinskému dva denáre a poprosil ho: ‚Postaraj sa oňho, a ak ťa to bude stáť viac, doplatím ti, keď sa budem vracať.‘ “
36„Čo myslíš,“ spýtal sa Ježiš, „ktorý z tých troch mužov bol skutočným blížnym tomu úbožiakovi, čo ho prepadli banditi?“ 37Znalec odpovedal: „Ten, čo mu pomohol.“ „Tak teraz choď a konaj podobne,“ povedal mu Ježiš.
Mária a Marta
38Ježiš s učeníkmi pokračovali v ceste do Jeruzalema. V jednej dedine ho pozvala do svojho domu žena, ktorá sa volala Marta. 39Jej sestra Mária si sadla na zem a pozorne počúvala Ježišove slová.
40Marta mala zatiaľ plné ruky práce s prípravou pohostenia. O chvíľu prišla k Ježišovi a vyčítavo mu povedala: „Pane, nezdá sa ti to nesprávne, že moja sestra si tu nečinne sedí a všetku prácu necháva na mňa? Povedz jej, aby mi pomohla!“
41Ale Ježiš jej povedal: „Marta, Marta, trápiš sa a znepokojuješ pre mnohé nepodstatné veci. 42A pritom len jedno je potrebné. Mária si zvolila správne, vybrala si to, čo jej nikto nevezme.“
