9
Vyslanie dvanástich
1Ježiš si zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im silu a právomoc vyháňať všetkých démonov a liečiť choroby. 2Potom ich poslal hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých. 3Povedal im: „Nič si neberte na cestu; ani palicu, ani tašku, ani chlieb, ani peniaze, ba ani odev na prezlečenie. 4Kde vám poskytnú prístrešie, tam bývajte, kým sa nepoberiete ďalej. 5A ak vás niekde neprijmú, nevnucujte sa; odíďte a straste si pred nimi aj prach zo svojich nôh, aby ste ich tak varovali pred Božím hnevom.“
6Učeníci sa vydali na cestu, chodili z dediny do dediny, všade prinášali radostnú zvesť o záchrane a uzdravovali chorých.
Herodesova neistota
7Chýr o Ježišových zázrakoch sa dostal až do uší vladára Galiley Herodesa, ktorý nevedel, čo si o tom má myslieť. Niektorí totiž tvrdili, že to vstal z mŕtvych Ján Krstiteľ, ktorého dal Herodes popraviť. 8Iní sa nazdávali, že sa znova zjavil prorok Eliáš, ďalší usudzovali, že vstal jeden z dávnych prorokov.
9„Ja som predsa dal Jána sťať,“ vravel Herodes. „Kto len môže byť ten človek, o ktorom počúvam také zvláštne veci?“ Preto sa s ním veľmi túžil stretnúť.
Ježiš nasýti veľký zástup
10Keď sa apoštoli vrátili, porozprávali Ježišovi všetko, čo robili. Utiahol sa s nimi do ústrania neďaleko mesta Betsaida. 11Len čo sa však ľudia dozvedeli, kam šiel, vybrali sa za ním. Ježiš ich prijal, znova im hovoril o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, ktorí to potrebovali.
12Zvečerievalo sa. Prišli za ním dvanásti učeníci a pripomenuli mu: „Povedz ľuďom, aby si šli do okolitých dediniek a osád nájsť nocľah a jedlo, lebo tu na tejto pustatine nič nezoženú.“
13„Vy sa im postarajte o jedlo!“ povedal Ježiš učeníkom. „My?“ začudovali sa. „Veď máme iba päť chlebov a dve ryby. Alebo máme azda ísť a nakúpiť potravu pre celý tento zástup?“ 14Len mužov tam bolo asi päťtisíc.
15„Usaďte všetkých na zem do skupín asi po päťdesiatich,“ rozkázal učeníkom. Urobili podľa jeho pokynu.
16Potom vzal tých päť chlebov a dve ryby, uprel zrak k nebu a poďakoval za ne Bohu. Rozlamoval chleby a podával učeníkom, aby ich roznášali ľuďom. 17Všetci sa dosýta najedli a ešte sa nazbieralo aj dvanásť košov zvyškov.
Petrovo vyznanie a prvá predpoveď utrpenia
18Raz, keď sa Ježiš v súkromí modlil, opýtal sa učeníkov: „Za koho ma ľudia pokladajú?“ 19„Niektorí za Jána Krstiteľa,“ odpovedali mu, „iní za Eliáša, ďalší vravia, že to vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.“ 20„A vy? Kto som podľa vás?“ spýtal sa ich priamo. „Ty si Bohom zasľúbený Mesiáš,“ odpovedal Peter. 21Ježiš im však prikázal, aby o tom nikomu nehovorili, 22a dodal: „Syn človeka musí veľa trpieť. Židovskí vodcovia, veľkňazi a učitelia Zákona ho odsúdia, zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“
23Potom povedal aj ostatným: „Kto ma chce nasledovať, nech prestane myslieť na seba, deň čo deň nech nesie svoj kríž a ide za mnou. 24Každý, kto by chcel zachrániť svoj život, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, získa ho. 25Veď čo by mal človek z toho, keby získal hoc aj celý svet, ale svoj život premrhal alebo ho stratil? 26Kto ma odmieta a hanbí sa za mňa i za moje slová, toho raz odmietne aj Syn človeka, keď príde v sprievode anjelov vo svojej sláve a v sláve Otcovej. 27A niektorí z vás ešte za svojho života uvidia moc Božieho kráľovstva.“
Ježiš vo svojej sláve
28Asi týždeň po tomto rozhovore vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vystúpil na vrch modliť sa. 29Pri modlitbe sa zmenil výraz jeho tváre a jeho oblečenie sa stalo žiarivo bielym. 30Potom sa s ním začali zhovárať dvaja muži – Mojžiš a Eliáš, 31ktorí sa im zjavili v žiarivej nádhere. Rozprávali sa s Ježišom o jeho odchode, ktorý ho čaká v Jeruzaleme. 32Petra a jeho druhov zmáhala únava, ale keď nakoniec premohli spánok, uvideli Ježiša žiariaceho nebeským jasom a vedľa neho tých dvoch mužov. 33Keď Mojžiš a Eliáš od Ježiša odchádzali, Peter celý zmätený, zvolal: „Majstre, to je dobre, že sme tu! Postavme tu tri stany: tebe, Mojžišovi a Eliášovi.“
34Kým to dopovedal, všetkých obkolesil oblak. Učeníci sa vydesili. 35Z oblaku sa však ozval hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, toho poslúchajte!“
36Keď hlas doznel, Ježiš zostal sám so svojimi učeníkmi. V tých dňoch však učeníci nikomu nehovorili o tom, čo na vrchu prežili.
Uzdravenie posadnutého chlapca
37Keď na druhý deň zostúpili z vrchu, vyšiel im oproti veľký zástup ľudí. 38Z davu vykríkol akýsi muž: „Majstre, prosím ťa, ujmi sa môjho syna. Je to moje jediné dieťa. 39Často ho ovládne démon a lomcuje ním tak, že syn kričí a ústa sa mu spenia. Záchvat trvá dlho a veľmi ho vyčerpáva. 40Prosil som tvojich učeníkov, aby mi syna uzdravili, ale nemohli.“
41Ježiš pokarhal učeníkov: „Ach, vy obmedzení a neveriaci ľudia! Dokedy mám byť ešte s vami a znášať vás?“ Potom tomu mužovi povedal: „Priveď mi sem syna!“ 42Ako sa chlapec blížil k Ježišovi, démon ho hodil na zem a zmietal ním. Ježiš vyhnal démona a chlapca uzdravil. Tak Ježiš vrátil otcovi jeho syna.
43Všetci žasli nad veľkým prejavom Božej moci.
Ježiš druhý raz predpovedá svoje utrpenie
Kým sa všetci nadchýnali zázrakmi, ktoré Ježiš urobil, vravel svojim učeníkom: 44„Počúvajte ma a dobre si pamätajte tieto slová: Syn človeka má byť vydaný do rúk ľudí.“ 45Učeníci však jeho slovám nerozumeli. Ich myseľ bola totiž zastretá a nemali ani odvahu opýtať sa, čo má Ježiš na mysli.
Spor o prvenstvo
46Potom sa začali dohadovať, kto z nich je najdôležitejší. 47Ježiš vedel, o čom premýšľajú, a preto pred nich postavil dieťa 48a povedal: „Kto prijíma čo i len jedného zdanlivo nedôležitého človeka, ako je toto dieťa, v mojom mene, mňa prijíma. A kto mňa prijíma, prijíma aj toho, ktorý ma poslal. Ten najbezvýznamnejší medzi vami je v Božích očiach najdôležitejší.“
49Vtedy pristúpil k nemu Ján a povedal mu: „Majstre, videli sme človeka, ktorý v tvojom mene vyháňal démonov. Usilovali sme sa mu v tom zabrániť, lebo nepatrí medzi nás.“
50Ježiš namietol: „Nebráňte mu! Veď kto nie je proti vám, je s vami.“
51Keď sa priblížil čas, v ktorom sa mal Ježiš vrátiť hore do neba, rozhodol sa ísť do Jeruzalema.
52Jedného dňa poslal poslov do samaritánskej dediny, aby tam zohnali nocľah. 53Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema. 54Jakuba a Jána to rozhnevalo a povedali: „Majstre, máme na nich privolať oheň z neba ako kedysi Eliáš? Nech tá dedina zhorí!“
55Ale Ježiš sa k nim obrátil a pokarhal ich. (Potom im povedal: „Vravíte, akoby ste ani neboli moji učeníci. 56Syn človeka predsa neprišiel ľudí zahubiť, ale zachrániť.“) A tak sa pobrali do inej dediny.
Nasledovanie Krista
57Ako sa uberali cestou, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou všade, kamkoľvek pôjdeš.“ 58No Ježiš mu odpovedal: „Líšky majú svoje nory a vtáci svoje hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“
59Iného muža vyzval: „Poď za mnou!“ Ale ten váhal a vyhováral sa: „Dovoľ mi, aby som najprv pochoval otca.“ 60Ježiš mu odpovedal: „Nech tí, čo sú mŕtvi, pochovajú svojich mŕtvych. Ty choď a hovor ľuďom o Božom kráľovstve.“
61Iný mu zase povedal: „Budem ťa nasledovať, ale najprv mi dovoľ, aby som sa rozlúčil so svojou rodinou.“ 62Ježiš mu povedal: „Ak chce oráč vyorať brázdu, nesmie sa obracať naspäť. Kto nie je ochotný ísť hneď, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“
