8
Ženy v Ježišovom sprievode
1Ježiš potom chodil z mesta do mesta, z dediny do dediny a všade prinášal radostnú zvesť o Božom kráľovstve. Sprevádzalo ho jeho dvanásť učeníkov a 2niektoré ženy, ktoré zbavil démonov a uzdravil z rozličných chorôb. Boli to: Mária zvaná Magdaléna, z ktorej vyhnal sedem démonov; 3Jana, žena Herodesovho správcu Chúzu; Zuzana a mnohé iné, ktoré sa o nich starali z vlastných prostriedkov.
Podobenstvo o rozsievačovi
4Keď sa raz okolo Ježiša zhromaždilo mnoho ľudí zo všetkých kútov, vyrozprával im toto podobenstvo:
5„Roľník vyšiel na pole zasiať obilie. Ako rozsieval, niektoré zrnko padlo na cestu, kde ho buď pošliapali ľudia, alebo ho vyzobali vtáci. 6Iné padlo do skalnatej pôdy, vyklíčilo, ale hneď uschlo, lebo nemalo dostatok vlahy. 7Ďalšie padlo do tŕnia, ktoré ho prerástlo a udusilo. 8Jedno však padlo do úrodnej pôdy, vyrástlo klíčilo a vyhnalo do plného klasu, v ktorom bolo až sto zŕn.“ Keď dorozprával toto podobenstvo, povedal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“
9Neskôr sa ho učeníci spytovali, čo to podobenstvo znamená. 10Odpovedal im: „Vám už Boh zjavil tajomstvá Božieho kráľovstva. Ostatným však hovorím v podobenstvách, aby boli nútení rozmýšľať. Oni však počúvajú, ale nerozumejú, pozerajú sa, ale nevidia. 11Zmysel tohto podobenstva je nasledovný: 12Zrno je Božie posolstvo ľuďom. Cesta, na ktorú padajú prvé zrná, to sú tvrdé srdcia tých, čo počúvajú Božie slovo, ale potom príde diabol a vytrhne im ho zo srdca, aby neuverili a neboli zachránení. 13Skalnatá pôda predstavuje tých, ktorí s radosťou prijímajú slovo, ale nedovolia, aby sa v nich zakorenilo a prinieslo úrodu. Veria, že Božie slovo je správne, no len čo prídu nejaké prekážky, odpadnú. 14Zrno, čo spadlo do tŕnia, to sú tí, ktorí počúvajú Božie slovo a veria, ale ich vieru udusia starosti, honba za bohatstvom a užívaním života, takže neprinesú úžitok. 15A napokon zrno v dobrej pôde sú tí, ktorí dychtivo počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a úprimnom srdci a prinášajú trvalý úžitok.“
Ako správne počúvať
16„Nikto predsa nerozsvieti lampu, aby ju prikryl nádobou alebo strčil pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby svietila všetkým v dome. 17Všetko, čo je teraz skryté, sa raz dostane na svetlo a všetko, čo je ešte tajomné, bude raz zjavné. 18Dbajte teda na to, ako počúvate. Lebo ten, kto žije podľa Božieho slova, bude mu rozumieť stále viac. Ale ten, kto podľa neho nežije, čoskoro prestane rozumieť aj to, čo mu je teraz jasné.“
Kto je Ježišova rodina?
19Potom za ním prišla jeho matka a bratia, ale nemohli sa k nemu dostať pre zástup. 20Ľudia mu oznámili: „Tvoja matka a bratia stoja vonku a chcú sa s tebou stretnúť.“ 21On im však odpovedal: „Moja matka a moji bratia sú tí, ktorí počúvajú Božie slovo a žijú podľa neho.“
Ježiš utíši búrku
22Jedného dňa povedal Ježiš svojim učeníkom: „Preplavme sa na druhý breh jazera.“ Nastúpili teda spoločne do loďky 23a odrazili od brehu. Kým sa plavili, Ježiš zaspal. Onedlho sa strhla veľká búrka s víchricou. Ocitli sa vo veľkom nebezpečenstve, lebo do loďky sa im začala naberať voda a hrozilo, že sa potopí. 24Učeníci pristúpili k Ježišovi a budili ho: „Učiteľ! Učiteľ! Utopíme sa!“ Ježiš vstal, pohrozil vetru aj valiacim sa vlnám. Búrka utíchla a rozhostilo sa ticho. 25Potom sa opýtal učeníkov: „Kde je vaša viera?“ Predesení sa čudovali a pýtali sa jeden druhého: „Kto to vlastne je, že dáva príkazy vetru i vode a poslúchajú ho?“
Uzdravenie posadnutého v Geraze
26Pristáli na druhom brehu jazera oproti Galilei, v kraji Gerazénov. 27Len čo Ježiš vystúpil z loďky, vyšiel mu oproti z mesta Gadary akýsi muž posadnutý démonmi. Už dlhý čas sa potuloval neoblečený a miesto domu spával v prázdnych hroboch vytesaných do skaly. 28Keď zbadal Ježiša, zreval, hodil sa pred ním na kolená a kričal: „Čo odo mňa chceš, Ježišu, Syn najvyššieho Boha! Prosím ťa, nemuč ma!“
29To povedal preto, lebo Ježiš prikázal nečistému duchu, aby vyšiel z toho človeka. Už dlho ho totiž ovládal, a hoci mal ruky aj nohy často spútané reťazami, putá popretŕhal a démon ho hnal na pusté miesta. 30Ježiš sa ho spýtal: „Aké meno ti dali?“ – „Légia,“ zaznela odpoveď. Bol totiž posadnutý mnohými zlými duchmi. 31A tí prosíkali, aby ich Ježiš neposlal do bezodnej priepasti. 32Na neďalekom svahu sa pásla veľká črieda svíň. Démoni ho požiadali, aby im dovolil vojsť do nich. Dovolil im to. 33Ihneď opustili úbožiaka a vošli do svíň. Črieda sa splašila, hnala sa po strmom úbočí do jazera a utopila sa v ňom.
34Keď pastieri videli, čo sa stalo, rozutekali sa a každému o tom v meste i po dedinách hovorili. 35Ľudia sa prichádzali pozrieť, čo sa vlastne stalo. Prišli k Ježišovi a videli, ako mu pri nohách pokojne sedí muž, z ktorého vyšli démoni, oblečený a zdravý. To ich vydesilo. 36Tí, čo boli svedkami tejto udalosti im totiž rozprávali, ako bol tento posadnutý človek uzdravený. 37Zmocnila sa ich taká hrôza, že všetci, čo tam bývali, začali Ježiša prosiť, aby z ich kraja odišiel. A tak nastúpil do loďky, aby sa vrátil späť.
38Muž, ktorého Ježiš vyslobodil z moci démonov, ho prosil, aby smel zostať s ním, ale Ježiš ho poslal preč so slovami: 39„Vráť sa domov a rozprávaj všetkým, aký zázrak Boh urobil!“ Muž poslúchol, vrátil sa do mesta a všade rozprával, aké dobrodenie mu Ježiš vykonal.
Vzkriesenie Jairovej dcéry
40Na druhom brehu jazera ho srdečne uvítal zástup ľudí, ktorí ho tu čakali. 41Bol medzi nimi aj predstavený židovskej synagógy Jairos. Padol Ježišovi k nohám a úpenlivo ho prosil, aby šiel do jeho domu, 42lebo jeho jediná dcéra, ktorá mala iba dvanásť rokov, zomierala. Ježiš sa pobral s ním, ale zovšadiaľ sa tlačil zástup ľudí.
43Bola tam aj istá žena, ktorá už dvanásť rokov trpela krvácaním, a hoci minula na lekárov celý svoj majetok, ani jednému sa ju nepodarilo vyliečiť. 44Pristúpila k Ježišovi zozadu, dotkla sa okraja jeho plášťa a v tej chvíli pocítila, že prestala krvácať. 45„Kto sa ma to dotkol?“ spýtal sa Ježiš. Keď sa nikto nechcel priznať, Peter namietol: „Majstre, veď pozri, koľko veľa je tu ľudí. Mohlo sa stať, že niekto do teba sotil.“ 46Ale Ježiš odpovedal: „Niekto sa ma úmyselne dotkol a viem, že moja moc mu pomohla.“
47Keď žena videla, že sa to nedá utajiť, prišla celá rozochvená k Ježišovi, padla pred ním na kolená a pred všetkými sa priznala, prečo sa ho dotkla, aj ako bola hneď uzdravená. 48„Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Môžeš pokojne odísť,“ povedal jej Ježiš.
49Kým sa zhováral so ženou, priniesol ktosi z Jairovho domu správu: „Tvoja dcéra už zomrela, neobťažuj Majstra.“ 50Keď to Ježiš počul, povedal otcovi: „Neboj sa, dôveruj mi, a tvoja dcéra bude zachránená!“
51Keď prišli k Jairovmu domu, nedovolil nikomu vojsť dnu. Vzal so sebou iba Petra, Jána, Jakuba a rodičov dievčatka. 52Tam už všetci oplakávali mŕtvu a srdcervúco nariekali. Ježiš im povedal: „Neplačte, veď neumrela, iba spí.“ 53Do očí sa mu vysmiali, lebo vedeli, že je naozaj mŕtva. 54Chytil ju za ruku a zvolal: „Dievčatko, vstaň!“ 55A ono hneď ožilo a vstalo. Povedal: „Dajte sa mu najesť!“ 56Rodičov sa zmocnil úžas, ale Ježiš im prikázal, aby nikomu nevraveli, čo sa stalo.
