Logo YouVersion
Ikona Hľadať

Lukáš 2

2
1V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. 2Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. 3A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. 4Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, 5aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v po žehnanom stave. 6Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. 7I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. 8V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. 9Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, 10ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: 11Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. 12A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ 13A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: 14„Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ 15Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“ 16Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. 17Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. 18A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. 19Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. 20Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. 21Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky. 22Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, 23ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ 24a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky. 25V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. 26Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. 27Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, 28vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: 29„Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, 30lebo moje oči uvideli tvoju spásu, 31ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: 32svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“ 33Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. 34Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, 35- a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ 36Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, 37potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. 38Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema. 39A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. 40Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom. 41Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. 42Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. 43A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. 44Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. 45No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. 46Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. 47Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. 48Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ 49On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ 50Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril. 51Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci. 52A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.

Aktuálne označené:

Lukáš 2: SSV

Zvýraznenie

Zdieľať

Kopírovať

None

Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás