Príslovia 1
1
1Príslovia Šalamúna syna Dávidovho, kráľa izraelského. 2(Hodia sa) na poznanie múdrosti a náuky, (uschopňujú) porozumieť reči rozumné, 3(Pomáhajú) dosiahnuť cvik, chápavosť, spravodlivosť, právo a statočnosť, 4dávajú neskúseným rozvážnosť, mladíkom um a dômysel. 5Obohacujú vedomosti, (keď ich) múdry počuje, a rozumný si nadobúda zručnosť 6v chápaní príslovia a dôvtipného výroku, slov mudrcov a tiež ich hádaniek. 7Základom poznania je bázeň pred Pánom, (len) blázni pohŕdajú múdrosťou a nácvikom. 8Počúvaj, syn môj, napomínanie svojho otca a neopúšťaj naučenie svojej matere, 9bo krášlia tvoju hlavu vencom ľúbezným a tvoju šiju (zlatým) náhrdelníkom. 10Keby ťa, syn môj, navádzali hriešnici, neprivoľ! 11Keby vraveli: „Poď s nami striehnuť na bezúhonného (človeka), klásť nevinnému pre nič za nič tajné nástrahy; 12pohlťme ich sťa ríša mŕtvych, zaživa a do chĺpka, jak tých, čo zostupujú do hrobu. 13Získame všelijaký cenný majetok, naplníme si domy korisťou. 14Hodíš si s nami kocku vospolok, my všetci budeme mať mešec spoločný.“ 15Nekráčaj s nimi, syn môj, po ceste, zdrž svoju nohu od ich chodníka! 16Lebo ich nohy bežia za zlým a ponáhľajú sa prelievať krv. 17Veď darmo rozťahovať sieť pred zrakmi okrídlencov! 18Títo však svojej vlastnej krvi kladú nástrahy, sami si nastavujú kosílku. 19Takáto sudba (stíha) každého, kto baží po zisku; (chamtivosť) ho pripravuje o život. 20Múdrosť sa prihovára na ulici hlasito, na priestranstvách miest vydáva svoj hlas, 21na samom vrchu hradieb zaznieva jej volanie, pri vrátach brán v meste svoje reči prednáša: 22„Dokedy, nerozumní, budete mať radi nerozum a (dokedyže), posmievači, budete sa z chuti posmievať a, blázni, nenávidieť poznanie?! 23Pripusťte si k srdcu moje napomínanie! Ja vylejem na vás svojho ducha, oznámim vám svoje zásady! 24Pretože som vás volala, a vzpierali ste sa, rukou som (na vás) kývala, a nik si nevšímal, 25a (pretože) ste odbíjali každú moju radu a nepripúšťali ste moje karhanie, 26ja tiež sa budem zo záhuby vašej smiať, posmievať sa budem, keď vás úľak prikvačí, 27keď ako búrka príde na vás strach a vaša záhuba sa dovalí jak víchrica, (keď úzkosť na vás doľahne a súženie). 28Vtedy ma budú volať, ale ja sa neozvem, budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma. 29Pretože mali v nenávisti poznanie a nevyvolili si bázeň pred Pánom, 30o moju radu nedbali; pohŕdali každým mojím dohováraním, 31nech sa teda najedia ovocia svojich ciest a nech sa nasýtia svojich zámerov. 32Veď odvrat nerozumných je ich smrť a bezstarostnosť bláznov je ich záhuba. 33Kto však mňa počúva, ten býva bezpečne a pokojne (si žije), bez strachu, že sa mu zle (povodí).“
Aktuálne označené:
Príslovia 1: SSV
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
SLOVAK CATHOLIC TRANSLATION © Spolok svätého Vojtecha, Trnava